Automatická-samovoľná realizácia jedného i druhého v živote je málo pravdepodobná, práve v dôsledku «formátovania» energetických tokov, ktoré plodí vzájomnú nekompatibilitu odlišne «naformátovaných» energetických tokov.

Avšak, jedno aj druhé možno zrealizovať cielene, ak sa podarí prekonať prvotnú nekompatibilitu «formátov» energetickej výmeny. V prípade takéhoto cieleného prekonania počiatočnej nekompatibility «formátov» energetickej výmeny je takýto vplyv cudzej energie schopný prijímač poškodiť alebo ho zmeniť: to sa týka každého prijímača, či už je prijímačom egregor alebo jednotlivec.

——————

Samotné uvedomenie si jedincom spojenia s nejakým konkrétnym egregorom predstavuje najmä uvedomenie si svojráznosti informačného a algoritmického obsahu tohto egregoru, a taktiež mravných štandardov charakteristických pre egregor.

V danom prípade je v živote reálne poradie (oproti vyššie spomenutému — od mravnosti k informácii) opačné, nakoľko v živote možno nepriamo z informácie a algoritmiky v ich prejavoch rozpoznať mravné štandardy vlastné egregoru. Priame rozpoznanie mravných štandardov, charakteristických pre egregor, o to viac, ak sa tie neprejavujú vo funkčnej algoritmike^[674] — si u väčšiny ľudí vyžaduje emočné rozpoloženie, ktoré sa výrazne líši od ich bežnej nálady.

Okrem toho, treba chápať, že hoci egregory môžu existovať v nadväznosti mnohých ľudských pokolení^[675], a svojimi informačno-algoritmickými a energetickými zdrojmi môžu mnohonásobne prevyšovať hociktorého jedinca, napriek tomu sú egregory (minimálne, tie kultúrne podmienené) plodmi samotných ľudí: egregory (bez ohľadu na charakter ich vzniku) nedisponujú vlastnou vôľou, v dôsledku čoho sú všetky pokusy komunikovať s egregormi všeobecne ako s nejakou «nadosobou», majúcou svoju mravnosť, etiku, uvedomelosť, vôľu, len nestelesnenou v hmotnom tele, analogické pokusom rozprávať sa s magnetofónom ako s nejakou osobou.

Pripomenieme ešte raz, že nositelia každého typu režimu psychiky plodia svoje egregory. V Ruskom jazyku sa egregor nositeľov Ľudského typu režimu psychiky oddávna nazýva «súbornosť» (o jeho osobitostiach viď prácu VP ZSSR z r. 2003 «Od korporatívnosti pod rúškom ideí k súbornosti v Bohodŕžave»).

Množina egregorov ľudstva tvorí ľudský segment «noosféry» — sféry rozumu planéty.

2. Rodina v systéme životných hodnôt 16-17-ročných tínedžerov, žijúcich vo veľkomeste[676]

N.A. Cvetkova, kandidátka psychologických vied, riaditeľka psychologického konzultatívneho centra «Rodina».

L.I. Antonova, ašpirantka Moskovského psychologicko-sociálneho inštitútu.

I. Zadanie výskumnej úlohy.

V dnešnej dobe inštitút rodiny v RF prežíva obdobie intenzívnych zmien a je charakteristický prudkým znížením počtu dlhodobých manželských zväzkov a počtu detí, vychovávaných v stabilných úplných rodinách. Aby bolo možné prekonať túto tendenciu v budúcnosti, zastaviť nárast rozvodovosti a výchovu detí mimo manželstva, je potrebné pochopiť, čo si ruská mládež myslí o rodine, aký je postoj mladých ľudí k manželstvu, spoločnému životu a deťom.

V tejto súvislosti cieľom nami realizovaného empirického bádania bolo hľadanie odpovedí na nasledovné otázky:

— či je rodina vedomým želaným cieľom mladých ľudí, stojacich na prahu samostatného života;

— čo preferujú starší žiaci pokiaľ ide o mechanizmy založenia a fungovania ich budúcich rodín;

— či má v predstavách mládeže väčšiu prioritu patriarchálny alebo rovnostársky model rodiny.

II. Empirická báza výskumu.

Výskumu sa zúčastnili žiaci 11-tych tried moskovských stredných všeobecno-vzdelávacích škôl. Celkový počet zúčastnených vo výskume bolo — 283 ľudí, z nich 129 mladíkov (čo tvorí 45,6 %) a 154 dievčin (čo tvorí 54,4 %).

V úplných rodinách žije 73,3 % respondentov, z nich 67,6 % žije v rodinách svojich biologických rodičov, 5,7 % — v rodinách s otčimom (macochou). 72,6 % respondentov žije v nukleárnych rodinách, oddelene od staršieho pokolenia babičiek a dedkov.

Národné zloženie žiakov, ktorí sa zúčastnili empirického bádania, je charakterizované nasledovne: 90,0 % (87,5 % mladíkov a 91,9 % dievčin) tvoria Rusi, 4,8 % — predstavitelia kaukazských národností, 4,5 % — Tatári, a 0,7 — židia. 88,5 % respondentov žije v mononárodných rodinách.

Svoju náboženskú príslušnosť účastníci empirického výskumu určili nasledovne: pravoslávni kresťania — 77,8 % (69,4 % mladíkov a 84,6 % dievčin), ateisti (neveriaci) — 18,5 % (28,1 % mladíkov a 10,7 % dievčin), moslimovia — 3,3 % (1,7 % mladíkov a 4,7 % dievčin), katolík — 1 človek, alebo 0,4 % z celkového počtu respondentov.

Sociálne zloženie respondentov (určovalo sa podľa postavenia otca): 41,6 % z robotníckych rodín; 26,1 % z rodín (ostatných) zamestnancov; 16,3 % z rodín podnikateľov; 10,5 % z rodín predstaviteľov inteligencie; 2,3 % z rodín dôchodcov.

III. Metódy výskumu.

Požiadavky na výber metód empirického výskumu sa zakladali na náročnosti a nejednoznačnosti skúmaného problému. Náš výber sa opieral o analýzu literatúry týkajúcej sa problematiky skúmania rodinných pomerov v súčasnej spoločnosti a budúcich predstáv mládeže postsovietskej RF [1—4]. Prízvuk bol kladený na použitie kvantitatívnych metód sociálno-psychologických výskumov. Bola vypracovaná sada autorských dotazníkov týkajúcich sa rôznych aspektov tém empirického výskumu. Špeciálna pozornosť bola udelená aj kvalitatívnym metódam výskumu, nakoľko úlohy nášho výskumu predpokladajú získanie maximálne detailných údajov o budúcej rodine v predstavách súčasnej mládeže, ktoré by odhaľovali jak vedomú, tak aj skrytú, nevedomú zložku predstáv o nej.

Spracovanie údajov, získaných kvantitatívnymi metódami, bolo realizované pomocou štandardizovaného programu «SPSS 11.0». Bola vykonaná korelačná analýza.

IV. Výsledky empirického výskumu a ich posúdenie.

1. Pozícia žiakov starších tried v otázke dôležitosti rodinného života.

V prvom rade, sme zisťovali prianie respondentov mať vlastnú rodinu.89,0% účastníkov ankety vyjadrili vedomé želanie založiť si v budúcnosti rodinu, pričom toto želanie bolo prítomné v rovnakej miere aj u mládencov (89,8% z celkového počtu), aj u dievčeniec (88,3%). Len 7,4% respondentov (7,8% mládencov, 7,1% dievčeniec) sa zatiaľ nezamýšľalo nad vytvorením svojej budúcej rodiny, a 3,5% respondentov nepovažuje založenie vlastnej rodiny v danej etape svojho života za želaný cieľ. Takže dôležitosť rodinného života tvorí významné miesto v rebríčku životných hodnôt starších žiakov. Pomerne neočakávaným vyzerá ten fakt, že dievčence prejavujú záujem o plánovanie svojej budúcej rodiny nie viac než mládenci.

Výsledky kvantitatívnej analýzy sú potvrdzované údajmi kvalitatívnej analýzy, získanými počas nami organizovaných skupinových diskusií. Posúdenie otázky ohľadne toho, čo účastníci diskusie považujú za nevyhnutné mať vo svojom živote ukázalo, že tínedžeri stavajú rodinu, ktorá «bude poskytovať lásku, ochranu a starostlivosť» na jedno z prvých miest spomedzi hodnôt, ktoré sú im známe. Taktiež vysokú úroveň dôležitosti majú aj zaujímavá práca, priatelia a materiálno-finančné blaho.

Absolútna väčšina žiakov, majúca vo svojich životných plánoch vytvorenie rodiny (viac ako 95% u oboch pohlaví), chcú mať stabilné manželstvo, mysliac pod «stabilným» manželstvo «na celý život» a veria v možnosť vytvorenia stabilného manželstva.

Všetci respondenti, ktorí vyjadrili neochotu mať rodinu, neveria v možnosť založenia stabilného manželstva, a tí, ktorí zatiaľ nedokážu s určitosťou odpovedať na otázku ohľadom želania/neželania mať v budúcnosti svoju rodinu, pochybujú o možnosti vytvorenia stabilného manželstva. Takýmto spôsobom môžeme predpokladať, že práve nedôvera v možnosť vytvorenia stabilného manželstva je jednou z príčin neochoty žiakov zakladať si v budúcnosti rodinu.