Pritom len 7,4 % opýtaných si myslí, že žena by mala pracovať narovnako s mužom. 30,7 % (45,7 % mladíkov a 18,2 % dievčin) si myslí, že ak muž dobre zarába, tak žene sa viac oplatí zostať doma, vychovávať deti a starať sa o muža. 19,4 % (19,4 % mladíkov a 19,5 % dievčin) sa domnieva, že žena by mala pracovať, ak to neodporuje záujmom rodiny. 7,4 % (10,9 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že žena by mala pracovať, len ak je prostriedkov, ktoré zarába muž, málo pre normálne fungovanie rodiny.

A, nakoniec, snahu ženy urobiť profesionálnu kariéru podporuje 27,9 % žiakov (10,1 % mladíkov, 42,9 % dievčin).

Takto v sfére materiálno-finančného zabezpečenia životaschopnosti rodiny názory mladíkov do značnej miery zostávajú názormi typickými pre patriarchálny typ, v ktorom muž bol «pánom-živiteľom». Dievčiny sú viac naklonené k rovnostárskym vzťahom a sú pripravené prispieť svojim dielom do rodinných financií, pracujúc, ak to neodporuje záujmom rodiny alebo ak zárobok muža nestačí.

Ohľadom delenia financií v rodine medzi mladíkmi a dievčinami možno pozorovať oveľa väčšiu zhodu: 76,0 % žiakov (79,8 % mladíkov a 72,7 % dievčin) si myslí, že peniaze v rodine by si mali deliť obaja manželia, nezávisle od množstva zarábaných peňazí každým z nich. Tu, podľa nášho názoru, je nepochybne vidieť vplyv sovietskeho rozvoja spoločnosti a rodiny: pri absencii súkromného podnikania bol jediným zdrojom finančných príjmov pracovný zárobok, veľkosť ktorého, spravidla, bola tak neveľká, že celý bol spotrebovaný na «taktické» ciele: poplatok za bývanie, stravu, oblečenie. Položka «strategické rozmerné výdaje» prakticky chýbala, a muž v sovietskej rodine odovzdal «nezáživnú» činnosť hospodárenia s prostriedkami do ženských rúk.

19,4 % žiakov (15,5 % mladíkov a 22,7 % dievčin) si myslí, že v rodine môže každý časť zarobených peňazí utratiť samostatne a odovzdať rodine peniaze, ktoré zvýšili z individuálnych útrat. 4,6 % (4,7 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že každý z manželov môže narábať so svojim zárobkom alebo peniazmi ako sám uzná.

Organizácia všedného života. Tendencia k rovnoprávnosti sa odráža aj v predstavách žiakov o organizácii vedenia domácnosti: len 9,9 % (18,0 % mladíkov a 3,2 % dievčin) si myslí, že domáce práce sú čisto ženskou povinnosťou a 2,1 % (3,1 % mladíkov a 1,3 % dievčin), že je to povinnosťou muža. 47,7 % žiakov (47,7 % mladíkov, 48,1% dievčin) si myslí, že vedenie domácnosti je najmä ženská povinnosť, ale muž by mal žene v tom pomáhať. 27,2 % (24,2 % mladíkov, 29,9 % dievčin) opýtaných si myslí, že domáce práce by sa mali deliť medzi mužom a ženou v závislosti od ich pracovnej vyťaženosti, a 12,5 % (7,0 % mladíkov, 17,5 % dievčin) — že, domáce práce by sa mali deliť rovným dielom, ak obaja manželia pracujú.

Tu dodáme, že mladíci sú v oveľa väčšej miere pripravení «pomáhať» viesť domácnosť, než «deliť tieto povinnosti rovným dielom».

Rodičovstvo. Tendencia vytvoriť rodinu s demokratickým systémom riadenia a fungovania sa ešte výraznejšie odráža v predstavách žiakov o miere účasti manželov na opatere detí a ich výchove. 62,5 % opýtaných (54,7 % mladíkov a 66,9 % dievčin) si myslí, že opatera detí a ich výchova je v rovnakej miere povinnosťou matky, ako aj otca; 25,4 % (24,8 % mladíkov, 26,0 % dievčin) — že je to spoločná povinnosť všetkých členov rodiny (vrátane staršieho pokolenia babičiek a dedkov). A len 9,2 % (14,7 % mladíkov, 4,5 % dievčin) opýtaných si myslí, že je to najmä materská, a 1,4 % (2,3 % mladíkov, 0,6 % dievčat), že je to najmä otcovská povinnosť.

Voľný čas. 83 % žiakov (75,8 % mladíkov, 89,6 % dievčin) si myslí, že plánovať rodinný oddych (určovať miesto, cenu, charakter trávenia voľna) by mali obaja manželia. 10,6 % (14,8 % mladíkov, 7,1 % dievčat) si myslí, že by to mal robiť muž, a 5,3 % (7,8 % mladíkov, 3,2 % dievčat) — že žena.

Autonómia a vzťahy so starším pokolením (rodičmi, babkami a dedkami).

Väčšina žiakov považuje samostatnosť — osobnú a tvoriaceho sa alebo manželského páru — za dôležitú hodnotu a vážnu podmienku úspešnej existencie vo všetkých etapách vytvárania a fungovania budúcej rodiny. Odráža sa to v tom, že len 21,1 % žiakov (14,2 % mladíkov a 26,8 % dievčin) si myslí, že získanie rodičovského dovolenia pre svoje manželstvo (vytvorenie rodiny) je povinné. 61,4 % žiakov (63,0 % mladíkov a 60,1 % dievčin) si myslí, že rodičovský súhlas je žiaduci, ale nie nutný, a 17,3 % považuje takýto súhlas za nepotrebný. Ba čo viac, 47,5 % (54,0 % mladíkov a 42,1 % dievčin) dokonca v prípade kategorického odmietnutia budúceho manžela svojimi rodičmi je pripravená vstúpiť s týmto partnerom do manželstva. 46,8 % žiakov (56,8 % mladíkov a 38,6 % dievčin) je ochotných vstúpiť do manželstva s partnerom, ktorého rodičia kategoricky odmietajú ich samotných.

Samostatnosť sa z pohľadu žiakov zaisťuje prijatím na seba zodpovednosti za materiálno-finančné zabezpečenie ich vlastnej rodiny, zodpovednosti za organizáciu každodenného života a voľna.

Jednako 98,5 % žiakov si myslí, že s rodinami rodičov oboch manželov treba mať srdečný, blízky vzťah. Pričom 42,0 % žiakov si myslí, že práve mladá rodina je zodpovedná za vytvorenie takýchto vzťahov, dokonca aj ak rodičia jedného z manželov kategoricky odmietli druhého manžela v období pred svadbou. Sú ochotní podnikať reálne kroky, aby takéto vzťahy vznikli.

Len 15 % kladie túto zodpovednosť na rodičov, ktorí odmietajú dané manželstvo. 3,4 % žiakov si myslí, že odmietanie partnera starším pokolením by mal prekonávať ten z mladomanželov, rodičia ktorého vyjadrili nesúhlas s životným partnerom ich dospelého syna (dcéry). Zaujímavé, že nástojiť na tom, aby práve manželský partner podnikal aktívne kroky <vo vzťahu k riešeniu> tohto problému je ochotných 5,2 % dievčin a len 1,1 % mladíkov.

39,9 % žiakov (37,2 % mladíkov, 42,5 % dievčin) si myslí, že vo svojom rodinnom živote je potrebné prihliadať na názory staršieho pokolenia (rodičov alebo starých rodičov). 29,0 % (30,2 % mladíkov, 28,1 % dievčin) nevie, či to treba robiť. 30,4 % (31,8 % mladíkov, 29,4 % dievčin) si myslí, že prihliadať na názory staršieho pokolenia nie je treba.

Sociálne postavenie rodiny. Kvalitatívna analýza práce diskusných skupín ukázala, že tínedžeri venujú špeciálnu pozornosť takej sfére rodinného života, ako je sociálne postavenie svojej budúcej rodiny, rátajúc s tým, že sociálne postavenie je určované mierou vzdelanosti manželov a úrovňou ich materiálnej zabezpečenosti. Preto približne polovica (48 %) z nich si myslí, že je pre nich žiaduce, aby úroveň vzdelania manželského partnera bola rovnaká alebo vyššia (nie však nižšia), než ich vlastná. Druhá polovica respondentov, t.j. 49,1 % (60,5 % mladíkov a 39,7 % dievčin), pri vyjadrení svojho postoja k založeniu rodiny s človekom s inou úrovňou vzdelania odpovedala, že úroveň vzdelania manžela/ky pre nich nemá význam.

23,1 % (19,8 % mladíkov a 25,8 % dievčin) žiakov by uprednostnilo muža (ženu) z rovnakej sociálnej skupiny, ako sú oni sami. A pre 46,9 % respondentov nemá sociálna príslušnosť ani rodiny svojich rodičov, ani rodiny rodičov ich partnera žiadny význam. Len 5,1 % žiakov (6,3 % mladíkov a 4,0 % dievčin) sa stavia odmietavo k manželstvu s človekom z rodiny patriacej do inej sociálnej skupiny, v porovnaní s rodinou ich rodičov.

Vyvodzujúc závery, môžeme konštatovať, že u 16-17 ročných tínedžerov žijúcich vo veľkomeste RF, prevládajú nie patriarchálne ani náboženské predstavy o rodinných vzťahoch, ale prozápadné predstavy a príslušné modely rodinného života. Na zmenu zvyčajným, štandardným formám usporiadania a fungovania rodiny prichádza veľká rozmanitosť vzorov usporiadania rodinného života. Mládež si v rodinnom živote cení, predovšetkým, možnosť žiť v láske, vzájomnom porozumení, úcte k svojim osobitostiam, záujmom a prianiam.

Sociálne zmeny, prebiehajúce v spoločnosti, sa odrážajú aj na zmene rodinných rolí. Dievčiny sa nechcú uzatvárať v rámci domácnosti, usilujú sa o nezávislosť, o zarábanie peňazí a vybudovanie profesionálnej kariéry. Mladíci sú ochotní prijať na seba aktívnu pozíciu ženy v rodine, sú ochotní podeliť si starosť ohľadom organizácie všedného rodinného života a voľna. Spoločne s tým je badateľná neveľká dôležitosť takej sféry rodinného života, ako je rodičovstvo.