Korelačná analýza preukázala, že do skupiny žiakov, prejavujúcich neochotu zakladať si v budúcnosti svoju rodinu alebo nerozhodnosť vo vzťahu k budúcemu rodinnému životu, a teda neveriacich alebo pochybujúcich o možnosti vytvorenia stabilnej rodiny, spadajú žiaci žijúci v rodinách, v ktorých manželstvo rodičov trvalo menej ako 5 rokov (73 % respondentov) a od 5 do 15 rokov (11 % respondentov), manželstvo babičiek a dedkov z maminej strany trvalo menej ako 15 rokov (50 % z celkového počtu respondentov tejto skupiny), manželstvo babičiek a dedkov z otcovej strany trvalo menej ako 15 rokov (63 % z tých, čo odpovedali na otázku o dĺžke manželstva prarodičov). Z tohto vyplýva, že nestabilnosť manželstva rodičov podstatným spôsobom vplýva na predstavy žiakov o rodine a manželstve, plodí pochybnosti o dôležitosti rodinného života.

No omnoho vážnejším je, podľa nášho názoru, nami zistený fakt, že 7,8 % respondentov nepozná dĺžku manželstva svojich rodičov, 29,7 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z matkinej strany a 37,4 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z otcovej strany.

Takto bola odhalená nízka informovanosť žiakov o dejinách života svojej rodiny, napríklad, o tom, ako sa vyvíjali rodiny prarodičov.

Potvrdením toho, že žiaci zle poznajú aj dejiny, aj súčasné životné podmienky vlastnej rodiny, sú tiež odpovede na otázku: «Sú vo vašej rodine takí jej členovia, ktorých náboženská príslušnosť sa líši od tej vašej?». 15% žiakov odpovedalo, že nevedia.

Je potrebné vstupovať do manželstva, kvôli založeniu rodiny? «Samozrejme, áno» si myslí len 33,1 % tínedžerov (34,4 % mládencov a 32,2 % dievčin). A 38,5 % starších žiakov (32,8 % mládencov a 43,1 % dievčin) si myslí, že vstupovať do manželstva treba len vtedy, keď u páru vyvstane otázka ohľadom rodenia detí. Potrebu manželstva odmieta 19,8 % respondentov (23,2 % mládencov a 17,0 % dievčin), a 8,6 % (9,6 % mládencov a 7,8 % dievčin) si zatiaľ nevie dať odpoveď na túto otázku.

Takýmto spôsobom možno pozorovať vysokú odhodlanosť mladíkov aj dievčin v štádiu «mladá rodina» (celkového životného cyklu rodiny) zakladať si rodinu bez registrácie svojich rodinných vzťahov. K tomu dodáme, že rodičia väčšiny respondentov (85,7%) sú (boli) oficiálne zosobášení.

2. Predstavy tínedžerov o aktuálnych sférach rodinného života.

Nami odhalená štruktúra predstáv starších žiakov o podmienkach zabezpečujúcich rodinné šťastie odráža ten fakt, že kým relatívne donedávna nad rodinou panovali nie vzťahy, ale ekonomické modely, tak v dnešnej dobe mladí ľudia chápu rodinu najmä ako zväzok ľúbiacich sa ľudí, vytváraný na uspokojenie potrieb človeka byť rešpektovaný, chápaný, prijatý aj so svojimi osobitosťami. Hodnotové jadro rodinného šťastia (päť najdôležitejších vecí v rebríčku hodnôt) tvoria: láska (87,3% respondentov, ktorí zaradili danú hodnotu na jedno z prvých troch miest); vzájomné porozumenie (44,5 %); úcta k osobitostiam každého člena rodiny (30,1%); podobnosť charakterov (26,1%) a materiálne blaho (21,9%). Tieto údaje hovoria o tom, že taká sféra rodinného života, ako «manželská komunikácia» má v predstavách žiakov prvoradý význam, oveľa dôležitejší ako «finančné otázky» a «sex». Ohľadom sexuálnej sféry rodinného života možno pozorovať podstatný rozdiel medzi predstavami mládencov a dievčeniec. U mládencov je pätica najdôležitejších hodnôt definovaná aj respondentmi, ktorí danú hodnotu postavili na prvé miesto, aj respondentmi, ktorí ju postavili na jedno z prvých miest, vrátane sexuálnej kompatibility (teda druhé aj tretie miesta), zatiaľ čo dievčence túto sféru rodinného života nepovažujú za dôležitú pre rodinné šťastie (ôsme až dvanáste miesto v rebríčku).

Pozornosť na seba púta ten fakt, že v hierarchii hodnôt, určujúcich rodinné šťastie, taká sféra ako «rodičovstvo», zastáva pomerne nízke miesto — ôsme až jedenáste, spoločne s takými hodnotami, ako dobré bytové podmienky a vzájomná zodpovednosť. Pričom to možno pozorovať aj u mladíkov, aj u dievčat.

Takýmto spôsobom, treba podotknúť, že v predstavách súčasných moskovských žiakov dôležitosť takej tradične chápanej hodnoty ako základná funkcia rodiny, ako rodičovstvo, nie je prioritnou.

Tento záver je potvrdzovaný aj výsledkami analýzy predstáv žiakov o hierarchii príčin rodinných problémov. Aj mladíci, aj dievčiny zaradili absenciu detí do štvorice najmenej významných príčin rodinných problémov.

Analýza získaných údajov umožňuje potvrdiť skôr urobený záver o tom, že pre mladých ľudí je sféra manželskej komunikácie (vernosť a oddanosť, vzájomné pochopenie, vzájomná tolerancia) prvoradou.

Pozornosť na seba púta aj paradoxný rozdiel v postoji mladíkov a dievčin k takej príčine rodinných problémov, ako je alkoholizmus. Podľa výsledkov monitoringového výskumu «Moskovská rodina-2001», podstatný počet rozvodov, ktorých iniciátorkami boli ženy, bolo podmienených neochotou žien zmieriť sa s alkoholizmom ich mužov. Preto je prirodzené predpokladať, že väčšiu ustarostenosť by alkoholizmus ako hrozba mal vyvolávať u dievčat. V praxi sme ale získali iný obraz: problém alkoholizmu v kontexte rodinného života viacej znepokojuje mládencov.

Mládencov viac, než je tomu u dievčat, znepokojuje tiež nezhoda charakterov medzi manželmi, sexuálna disharmónia medzi nimi, absencia detí, neschopnosť viesť domáce hospodárstvo, rozdielnosť pohľadov na rodinné tradície a príslušnosť manželov k rôznym náboženským konfesiám.

Dievčatá viac, než mladíci, vidia ako zdroj rodinných problémov manželskú neveru, absencia vzájomného porozumenia medzi členmi rodiny, nepripravenosť na rodinný život, vzájomnú netolerantnosť manželov, neschopnosť rozdeliť si povinnosti v rodine a absencia vlastného bývania u mladých rodín.

3. Predstavy starších žiakov o zákonoch fungovania rodiny.

Zistili sme, že predstavy starších žiakov o rodine sú spojené s nasledovnými sférami rodinného života: rozdelenie manželských rolí, materiálno-finančné zabezpečenie, voľný čas, rodičovstvo, autonómia a vzťahy so starším pokolením (rodičmi, babkami, dedkami), manželská komunikácia, sex, sociálne postavenie rodiny.

Rozdelenie manželských rolí. Na otázku: «Akú rolu by ste chceli sebe vyhradiť vo svojej budúcej rodine?» 77,6 % (62 % mladíkov, 90,8 % dievčin) odpovedalo, že v ich budúcej rodine bude hlavný riadiaci princíp tvoriť rovnoprávnosť.

20,8 % žiakov (teda, 37,2 % mladíkov a 7,2 % dievčin) si vyhradzuje rolu toho, kto rozhoduje. Len 1,4 % žiakov (0,8 % mladíkov a 2,0 % dievčin) je odhodlaných plniť rozhodnutia svojho manžela/ky (alebo iných členov rodiny). Tu poukážeme na prítomnosť silného rozdielu v názoroch mladíkov a dievčin na túto stránku rodinného života: mládenci sú oveľa menej pripravení na rovnoprávnosť v delení rolí a vyjadrujú snahu byť lídrom, rozhodovať.

Väčšina žiakov 87,2 % (79,8 % mladíkov a 93,4 % dievčin) si myslí, že rovnoprávnosť by sa mala vzťahovať na taký dôležitý aspekt rodinného života, ako je zodpovednosť za stabilitu rodiny. Len 9,5 % a 2,5 % žiakov si myslí, že za stabilitu rodiny je plne zodpovedný muž, a v druhom prípade, že je plne zodpovedná žena.

Materiálno-finančné zabezpečenie rodiny. Princíp rovnoprávnosti nie všetci žiaci vzťahujú na takú oblasť rodinnej spolupráce, ako je materiálne zabezpečenie rodiny: 56,9 % respondentov (70,3 % mládencov, 46,1 % dievčin) si myslí, že zodpovedným za materiálne zabezpečenie rodiny má byť muž. 1,4 % si myslí, že zodpovednosť za materiálne zabezpečenie by mala niesť žena. 41 % (26,6 % mládencov, 53,2 % dievčin) opýtaných si myslí, že obaja manželia by mali prispieť svojim dielom do tejto sféry rodinného života.