A existuje predpoklad domnievať sa, že informačná kapacita hmotných štruktúr ľudského organizmu a reálne možné rýchlosti ich prechodu z jedného stavu do stavu iného nie sú dostatočné k tomu, aby práve ony boli priamymi nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. No a poľové procesy, sprevádzajúce fyziológiu hmotného tela ľudského organizmu, disponujú dostatočnou informačnou kapacitou i vysokými frekvenčnými charakteristikami k tomu, aby mohli byť nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. To jest, priamym nosičom psychiky jednotlivca ako procesu je jeho biopole, a hmotné telo v zostave organizmu rieši dve základné funkcie:

·  interakcia s hmotným svetom;

·  energetické dopĺňanie biopoľa.

Do zostavy biopoľa patria rôzne špecifické polia, líšiace sa navzájom aj charakterom svojho silového pôsobenia, aj spotrebou energie na ich vyžarovanie, aj rýchlosťou ich šírenia v rôznych prostrediach, aj charakteristikami úbytku intenzity poľa v závislosti od vzdialenosti od zdroja žiarenia. Pritom sú všetky tak či onak namodulované informáciou, vlastnou jednotlivcovi, v systémoch kódovania informácie, jednotných pre biologický druh «Homo Sapiens».

Časť týchto systémov kódovania nesie biologicky podmienený charakter, a iná časť kultúrne podmienený charakter. Táto spektrálna blízkosť biopolí všetkých ľudí a určitá jednota ich biologicky a kultúrne podmienených systémov kódovania informácie je zároveň základom pre tvorbu ľuďmi rôznych druhov kolektívnych psychík.

Nie je to žiadny nový objav. Kolektívne psychiky, plodené rôznymi sociálnymi skupinami sa v latinsko-jazyčnej terminológii oddávna nazývajú «egregormi». V latinsko-jazyčnej terminológii vznikla zmyslová dvojica: «indivíduum» (čo znamená «nedeliteľné», (*JEDNOtlivec*)), a «egregor» (slovo, ktoré chýba vo výkladových slovníkoch s tichým gryfom «pre dav», no ako sa možno dovtípiť, má spoločný koreň so slovom «agregát», označujúcim zoskupenie určitého množstva dielov do jedného funkčne svojrázneho zariadenia).

Psychika jednotlivca cez jej nevedomé úrovne (a v mnohých prípadoch aj na vedomej úrovni) býva vždy prepojená s nejakými egregormi. T.j. takých jednotlivcov, ktorých psychika by nebola pripojená na algoritmiku nejakého egregoru, skrátka niet.

Egregor, to je predovšetkým algoritmika, čím sa má na mysli prítomnosť: určitých cieľov, na ktoré ona pracuje; určitého obsahu (informačno-algoritmického zabezpečenia); a tiež určitého súboru «argumentov» (t.j. parametrov aktivácie celkovej algoritmiky alebo jednotlivých príslušných algoritmov nachádzajúcich sa v zostave celkovej algoritmiky). Táto algoritmika môže byť rôznymi svojimi fragmentmi rozptýlená v individuálnych psychikách množstva ľudí, a taktiež môže byť vo väčšej či menšej miere dupľovane skopírovaná v tom útvare, ktorý možno nazvať «poľovým telom egregoru» — poľovou štruktúrou, ktorá je schopná existovať nejaký čas aj sama osebe, v prípade ak zmiznú všetci jednotlivci, ktorých psychika je pripojená na tento egregor.

V podmienkach, ak rôzne egregory nie sú energeticky izolované, tak môžu do seba navzájom prenikať, zjednocovať sa na základe identickosti cieľov alebo nejakých fragmentov informačno-algoritmického zabezpečenia, jednoty parametrov energetiky, a taktiež na základe spoločných jednotlivcov pre niekoľko egregorov, ktoré sú svojho druhu «mostami» medzi nimi alebo «spojkami».

Na pripojenie psychiky jednotlivca na určitý egregor je, predovšetkým, potrebná energetická kompatibilita biopoľa jednotlivca s egregorom, jak zostavou prírodných polí, tak aj parametrami výkonu a fázovo-frekvenčnými charakteristikami.

Energetická kompatibilita jednotlivca a egregoru môže byť zabezpečená jak geneticky, t.j. príslušnosťou k druhu «Homo Sapiens» a jeho populáciám, tak aj vplyvom rôznych látok meniacich fyziológiu biopoľa. To posledné sa týka egregoriálnej jednoty pijúcich, fajčiacich a ostatných narkomanov.

Okrem toho, v živote ľudstva sa sformovali kultúry rôznorodého šamanizmu. Šamanizmus v sebe zahrňuje vplyv rôznych medicín na šamana a jeho «klientov», z ktorých niektoré sú určené na zaistenie energetickej kompatibility biopoľa človeka s jednotlivými egregormi. Čiastočne sa to týka aj vplyvu na biopole spojeného s rôznymi stravovacími diétami.

Tiež treba vedieť, že rôzne druhy psycho-fyziologických praktík (napríklad, jógy vo védickej kultúre) sú schopné tiež zmeniť parametre biopoľa jednotlivca, v dôsledku čoho do egregorov, do ktorých je schopný vstúpiť jogín, iní nedokážu vstúpiť buď vôbec, alebo v takej kvalite, ako to dokáže urobiť jogín.

Bez zabezpečenia energetickej kompatibility s egregorom je spojenie s ním buď nemožné, alebo nebezpečné: je to podobné tomu, ako musí byť zabezpečená kompatibilita elektrických zariadení (generátorov a spotrebičov energie) a funkčnej elektrickej siete; technických charakteristík televíznych a rádiových prijímačov a úrovne príslušného signálu v mieste ich prevádzky.

Na pripojenie osobnej psychiky na egregor (pri zaistenej energetickej kompatibilite s egregorom) je potrebné minimálne jedno z troch:

·  reálne mravné štandardy (princípy) osoby, ktoré prakticky riadia spracovanie informácie v psychike jednotlivca, musia byť identické s mravnými štandardmi vlastnými egregoru (čím viac je takýchto identických mravných štandardov (princípov) v páre «osoba — egregor», a čím majú vyššiu prioritu^[671], tým hlbšia je prepojenosť osoby s egregorom);

·  jednotlivec je nositeľom algoritmiky, ktorá je pre egregor charakteristická, prípadne nejakých fragmentov príslušných algoritmov;

·  jednotlivec je nositeľom informácie, charakteristickej pre egregor.

Pre pripojenie psychiky jednotlivca na egregor pri zaistení energetickej kompatibility s ním stačí iba jeden z vyššie uvedených faktorov; prítomnosť zvyšných dvoch faktorov nie je nevyhnutná.

Pripájanie osobnej psychiky na egregor môže prebiehať jak cez nevedomé úrovne psychiky, tak aj na oboch úrovniach: čiastočne cez vedomú úroveň, a čiastočne cez nevedomé úrovne psychiky. Pritom mravné štandardy osoby určujú charakter spolupráce jednotlivca a egregoru. V súvislosti s týmto je potrebné ešte ozrejmiť dva aspekty:

·  PRVÝ. Pripájanie na egregor výlučne cez mravné štandardy pri absencii v psychike osoby informácie a algoritmiky, charakteristických pre egregor.

V tomto prípade identickosť mravných štandardov hrá rolu akoby «hesla» na získanie prístupu k informačno-algoritmickým (prípadne aj energetickým) zdrojom egregoru. Ak je «heslo» akceptované, tak chýbajúce (v psychike osoby) informačno-algoritmické zdroje budú do nej «stiahnuté» z egregoru behom nejakého času — v zodpovedajúcich okolnostiach, a možno aj sformovaných vôkol jednotlivca tým istým egregorom.

·  DRUHÝ. Pri nezhode mravných štandardov osoby so štandardmi charakteristickými pre egregor je pripájanie psychiky jednotlivca na egregor možné prostredníctvom jedného z dvoch ďalších faktorov jednotlivo alebo oboch spolu, t.j. prostredníctvom prítomnosti v psychike informácie alebo algoritmiky charakteristickej pre egregor. V tomto prípade jednotlivec aj keď vchádza do egregoru, no nedokáže sa začleniť do jeho algoritmiky: jeho mravné štandardy produkujú inú algoritmiku správania, vrátane algoritmiky súčinnosti s egregorom.

Avšak, v psychike jednotlivca sa môžu aj tak nachádzať mravné štandardy charakteristické pre egregor, no nie v úlohe reálne fungujúcich mravných štandardov osoby, ale ako komponent jej informačného zabezpečenia — informácie o ktorej vie (vraj «existujú, alebo môžu existovať, aj osoby s takýmito mravnými štandardmi, hoci moja mravnosť taká nie je»).

Súhrn egregorov, s ktorými osoba môže byť spojená neustále a s ktorými môže byť spojená dočasne, možno rozdeliť na tri skupiny: