·  Do prvej patria biosférno-biocenózne egregory, s ktorými je jednotlivec spojený aj informačno-algoritmicky, aj energeticky už len na základe svojej príslušnosti k biologickému druhu «Homo Sapiens». Hovoriť o akejkoľvek špecifickej mravnosti vo vzťahu k nim asi nebude celkom vhodné, hoci niektoré deformácie mravov jedincov pod vplyvom sociálne podmienených faktorov môžu mať za následok to, že biosférno-biocenózne egregory odvrhnú subjekt ako «živú mŕtvolu» a ten sa následne stane obeťou ich «imunitného systému».

S biosférno-biocenóznymi egregormi je jednotlivec spojený po celý svoj život, hoci biocenózna zložka sa počas jeho života môže meniť jak v dôsledku zmien samotných biocenóz, tak aj v dôsledku premiestnenia sa jednotlivca z jednej biocenózy do inej na obdobie, ktorého dĺžka umožňuje vojsť do egregoru biocenóz nového miesta pobytu. Samozrejme, koreňovým egregorom tejto skupiny je biosférno-biocenózny egregor takzvanej «malej vlasti» — rodiska.

·  Do druhej skupiny patria kultúrne podmienené egregory, ktoré možno rozdeliť na dve podskupiny:

  > sociálno-statusné, súčinnosť s ktorými má dlhodobý charakter v tom zmysle, že prebieha počas mnohých dní, mesiacov, desaťročí (takéto sú, napríklad, etnické egregory, egregory náboženských vierovyznaní, a taktiež profesionálno-korporatívne egregory a iné egregory subkultúrne svojráznych sociálnych skupín, vrátane egregorov nositeľov určitých typov režimu psychiky a ich špecifických variantov),

  > priebežne sa striedajúce, na ktoré sa jednotlivec pripája doma i v práci úmerne tomu, ako prechádza od jedného typu činnosti k inej (sadol za volant — pripojil sa na vodičský egregor; nechal auto na parkovisku a ďalej šiel mestskou dopravou — pripojil sa na egregor fungovania verejnej dopravy atď.).

·  Do tretej skupiny patria rodové egregory, ktoré predstavujú spojovací element medzi biosférno-biocenóznymi a kultúrne podmienenými egregormi.

Pre nich je charakteristické to, že vo svojom základe sú biologické, nakoľko príslušnosť k rodu-kmeňu je programovaná pri počatí genetickým mechanizmom biologického druhu a zaznamenáva sa v genóme jednotlivca doživotne. Pritom ale nesú aj určitú kultúrne podmienenú zložku (mravné štandardy, algoritmiku, informáciu), po osvojení ktorej môžu do rodového egregoru vstúpiť aj biologicky cudzí jednotlivci (najmä, reálni manželia alebo manželky, ktorí sú vo väčšine prípadov predstaviteľmi iných rodových egregorov, a taktiež adoptované deti, blízki priatelia atď., a okrem toho aj, potenciálne najnebezpečnejší, milenci a milenky pri nerestnom spôsobe života). Avšak možné sú aj efekty spätného pôsobenia, keď rodový egregor od seba odlučuje biologicky k nemu príslušných ľudí v prípade, ak sa stanú nositeľmi nejakej pre rodový egregor neprijateľnej mravnosti, informácie, algoritmiky.

V každom egregore jednotlivec disponuje určitým «egregoriálnym postavením», ktoré sa v priebehu času môže meniť, a postavenie jedného a toho istého jednotlivca v rôznych egregoroch môže byť tiež rozdielne. Základné možné postavenia jednotlivca v egregoroch sú:

·  «dojná krava» — jednotlivec iba prikrmuje egregor svojou energetikou, z čoho v drvivej väčšine prípadov sám nemá žiadny prospech, alebo je pre egregor zdrojom nejakých iných zdrojov — informácie, algoritmiky, kanálov informačnej výmeny atď.;

·  «výkonný prvok» — jednotlivec sa začleňuje do algoritmiky egregoru a plní v nej určité funkcie, ktoré nemajú riadiaci charakter voči samotnému egregoru (deje sa to zväčša nevedome);

·  «egregoriálny líder», «egregoriálny manažér» — jednotlivec schopný egregor riadiť na základe informačno-algoritmickej náplne samotného egregoru, avšak nedokáže ho meniť (môže sa to diať vedome, aj nevedome);

·  «programátor» — dokáže meniť informačno-algoritmickú náplň egregoru (vyžaduje si to určitú uvedomelosť)

Tri prvé postavenia sú charakteristické tým, že jednotlivec je svojho druhu zajatcom egregoru (samozrejme, ak nie je pripojený ešte do nejakého ďalšieho egregoru, ktorý je voči prvému hierarchicky vyšší, a má v ňom iné postavenie), a jeho vnímanie sveta, chápanie života, vôľa sú nejakým spôsobom deformované egregoriálnou algoritmikou: práve v dôsledku zdeformovania jeho psychickej činnosti pod vplyvom egregoriálnej algoritmiky jedinec nie je viac-menej slobodný ani vo výbere informácie, ani v jej analýze, ani vo vypracovaní línie svojho správania a jej uvádzaní do života.

«Programátor» tiež môže byť zajatcom egregoru, ale môže byť aj slobodným od toho egregoru, voči ktorému je «programátorom».

Jedným zo základov toho javu, ktorý bol vyššie nazvaný ako «egregoriálne postavenie», tvorí vzájomný pomer osobnej vôle a egregoriálnej algoritmiky. Variantov pre tento typ vzájomného pomeru je niekoľko:

·  Vôľa jednotlivca je buď nerozvitá, alebo je v procese súčinnosti s určitým egregorom z nejakých dôvodov potlačená, alebo je od procesu súčinnosti s týmto egregorom odpojená. V tomto prípade je jedinec zombi-interpretom egregoriálnej algoritmiky, a informačno-algoritmická hranica medzi osobou a egregorom chýba: «osoba» je len jednou z tvárí egregoru.

·  Vôľa jednotlivca je pokračovaním egregoriálnej algoritmiky, adaptujúc ju na špecifiká situácie. V tomto prípade sa jednotlivec «vezie» na egregoriálnej algoritmike, a informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru je funkčne analogické administratívnej hranici v rozmedzí jedného a toho istého štátu.

·  Vôľa jednotlivca je v konflikte s egregoriálnou algoritmikou, avšak on nie je schopný sa z nej vymaniť. Je to jeden z prípadov, keď situácia môže byť charakterizovaná slovami «nedarí sa»: egregor nechce «viezť»[672] jednotlivca (*na svojej algoritmike, no ani ho nepustí od seba, a to plodí situácie plné nezdarov...*). Informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru má v tomto variante neurčitý charakter a podobá sa boju dvoch štátov o presun hraničnej línie vo formách, počnúc od osadenia svojich pohraničných stĺpov na «spornom území» a končiac otvorenou vojnou.

·  Egregoriálna algoritmika je pokračovaním vôle jednotlivca, t.j. egregor je nástrojom uskutočňovania jeho vôle. Je to možné pri postavení «egregoriálneho lídra», ako aj pri postavení «programátora», hoci, ako už bolo poznamenané vyššie, každé postavenie má svoje špecifikum. Pri postavení «egregoriálneho lídra» nie je informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru určené, t.j. neexistuje, no neexistuje ani konflikt ohľadom rozhraničenia; pri postavení «programátora» môže byť informačno-algoritmické rozhraničenie určené, ale aj neurčené, no rovnako môže existovať aj algoritmický konflikt ohľadom určitosti rozhraničenia a iným veciam.

Čo sa týka energetickej výmeny medzi osobou a egregorom, tak tá sa kvalitatívne odlišuje od procesov pripojenia spotrebičov k zdroju jednosmerného alebo striedavého prúdu tým, že energetické toky sú pri energetickej výmene medzi osobou a egregorom namodulované^[673] informáciou a algoritmikou zaisťujúcou vzájomné väzby osoby a egregoru. Inými slovami, toky energetickej výmeny medzi osobou a egregorom sa značne líšia od štandardov dodávky a spotreby jednosmerného a striedavého prúdu v technike, od energetického «bieleho šumu», nakoľko sú «naformátované» systémami kódovania informácie a algoritmikou jej odosielania a spracovania, ktoré sú vlastné pre jednotlivca i egregor.

V dôsledku «formátovania» energetických tokov v rámci energetickej výmeny medzi osobami a egregormi:

·  energia získavaná jednotlivcom z (preňho) cudzieho egregoru je čosi ako «baterka/nabíjačka z nesprávneho zariadenia»;

·  to isté platí aj pre «vlievanie» do egregoru energie kýmkoľvek z (jemu) cudzích jednotlivcov.