Po vystúpení premiéra V.V.Putina priznal prezident D.A.Medvedev nekompetentnosť štátnej moci v problematike národných vzťahov, hoci sám sotva pochopil zmysel toho čo povedal[7]:
«Skrátka by som chcel, aby po našom dnešnom nepripravenom rokovaní, každopádne, aby boli vykonané tie najserióznejšie závery, pretože pred nejakým časom sme sa zhromažďovali, po čerstvých stopách, zhromažďoval som ochrancov práv, dával pokyny Ministerstvu vnútra, prokuratúre, niektorým ďalším štruktúram. A pochopil som z vystúpení niektorých našich kolegov — hláv regiónov, že pre nich je medzinárodná politika akousi abstrakciou (zvýraznené hrubým nami v citáte). Ešte z čias ministerstva pre národnú politiku, ktoré viedol Josif Visarionovič Stalin, je to niekde navrchu, a v skutočnosti k tomu nemáme vzťah» (rovnaký zdroj).
A ďalej D.A.Medvedev vyvodil záver:
«Vážení kolegovia, chcel by som, predovšetkým, obrátiť vašu pozornosť na to, že za udržiavanie občianskeho mieru, harmónie, medzinárodné vzťahy nezodpovedá FSB s milíciou, ale regióny, pretože potýčky, problémy, kriminalita, vraždy sa dejú u vás. Isteže, od federálnej zložky závisí veľmi veľa, od silových štruktúr, my však chápeme, že tieto problémy skrátka nedozrievajú v nejakých kriminálnych enklávach. Nie, oni dozrievajú na ulici, v obyčajných domoch. Takže, je to spoločná starosť.
Pred chvíľou Vladimír Vladimírovič, vystupujúc, spomenul Sovietsky Zväz, ktorý skutočne našiel svoju schému dosiahnutia určitého výsledku medzinárodného mieru[8]. Je možné zopakovanie toho, čo bolo urobené v sovietskom období? My všetci sme tu reálni[9]ľudia, a chápeme: nie, nie je to možné, pretože Sovietsky Zväz bol štátom vybudovaným na ideológii a, poviem to otvorene, veľmi tvrdým štátom. RF je iná, a s tým sú spojené aj naše dodatočné možnosti, aj naše problémy. Ak by sme mali tie možnosti, ktoré existovali pred 25 rokmi, poviem to otvorene: vedenie krajiny by teraz v tejto sále túto tému neskúmalo, boli by použité iné prostriedky, niekde efektívne, a niekde nie. Osud Sovietskeho Zväzu dáva v tomto zmysle ten najlepší pokrm na premýšľanie.
No my naozaj potrebujeme vypracovávať nové prístupy. A nehľadiac na to, že sme sa občas usmievali, keď sa rozprávalo o novom sovietskom spoločenstve, ľude, v skutočnosti bola táto idea absolútne správna. Druhá vec je, že takéto konštrukcie, takéto spoločenstvá nevznikajú na papieri, ani na rozkaz prezidentov či generálnych tajomníkov. Je to výsledok náročnej práce spoločnosti, desaťročnej. Spomeňme si, ako ešte pred 40 rokmi v Spojených Štátoch Ameriky sedeli neraz predstavitelia rôznych rás a národností na rozdielnych lavičkách, a teraz je to pomerne tolerantná spoločnosť. Ani my sa nemusíme hanbiť učiť sa. No idea ruského národa je absolútne produktívna, netreba sa jej hanbiť.
A čo sa týka administratívnych otázok, myslím si, že plnosť moci je tu aj u Federácie, aj v regiónoch. Samozrejme, otázkami registrácie, ako aj otázkami migračnej politiky je potrebné sa zaoberať spoločne. Aj registračná politika, aj migračná politika musí byť zrozumiteľná, vysvetliteľná ľuďom. My dnes nie sme schopní zablokovať premiestňovanie občanov po teritóriu krajiny, ale musíme kontrolovať čo sa deje. Nemôžeme prijímať rozhodnutia o tom, aby, povedzme, predstavitelia jedného etnika žili kompaktne na jednom mieste, a predstavitelia iného etnika — na druhom.
Naša krajina sa dala do pohybu. Viete, u nás pochopiteľne môžu vznikať nové konštrukcie, ale vedome sa zaoberať formovaním našich ruských «čínskych štvrtí» nebudeme. Sme jedna krajina a musíme chápať, že všetci sa musia učiť žiť jeden vedľa druhého. Ináč sa nič nepodarí, a naplnia sa tie najohavnejšie predpovede, ktoré sa začiatkom 90-tych rokov s veľkým potešením dávali celým radom zahraničných analytikov v otázkach Sovietskeho Zväzu. Spomeňte si aký smutný osud oni predurčili Ruskej Federácii. Mimochodom,niektorí naši verejní predstavitelia a predstavitelia biznisu, povedzme si to na rovinu, nevideli nič hrozné na tom, aby sa naša krajina rozdelila na niekoľko kúskov: «Bude sa tak ľahšie riadiť, rýchlejšie tak zarobíme peniaze»[10].
Sú to nielen nezodpovedné, ale absolútne trestuhodné prístupy, pretože kým Sovietsky Zväz sa rozpadol dostatočne pokojne, tak všetci chápeme, aké následky môžu hroziť Ruskej Federácii v prípade realizácie podobných scenárov, ktoré boli kedysi pripravené[11]. Preto treba pracovať rozumne[12], používajúc, pochopiteľne, aj silu, a v nevyhnutných prípadoch aj donútenie, ale pracovať treba «v teréne», pracovať treba priamo s ľuďmi. Práve v tomto máte osobité možnosti, vážení kolegovia, hlavy subjektov Federácie. Nehľadiac na to, že všetkým prítomným v sále sú udeľované právomoci na základe výnosu Prezidenta príslušnými zákonodarnými zhromaždeniami a všetci ste, v podstate, časťou prezidentskej vertikály, napriek tomu musíte byť maximálne blízki ľuďom, nehanbiť sa komunikovať na najrôznejšie otázky. Nesmie existovať žiadna trhlina[13] (…)» (rovnaký zdroj; všetky zvýraznenia textu v citáte hrubým písmom — sú naše).
Týmto sa končí «pi-ár», a za ním nasleduje reálna politika v neverejnom režime, nakoľko písomný záznam zasadania Štátnej rady 27.12.2010, uvedený na stránke prezidenta RF, sa končí znakom vyňatia nasledovného textu: <…>.
Príčiny, pre ktoré bola tematika Štátnej rady zmenená bez upozornenia (prinajmenšom väčšiny jej účastníkov), spočíva v tom, že 11. decembra 2010 v Moskve na Manéžnom námestí sa udiali akože spontánne[14] zrážky mládeže a OMONu[15], dôvodom ktorých sa stala vražda fanúšika «Spartaka» Jegora Sviridova Kaukazanmi, ktorí boli po nej výmenou za podpis o neodcestovaní prepustení z policajného oddelenia, kam ich doručili hneď po tragickom incidente. Pripomíname, že toto nebol jediný prípad vraždy rusov predstaviteľmi kaukazských diaspór v hlavnom meste a jeho okolí, alebo v územnosprávnych jednotkách ležiacich v oblasti vzniku kultúry Veľkorusov, keď vrahovia neboli chytení alebo potrestaní. No na druhej strane treba tiež priznať, že zneužitia zo strany polície vo vzťahu k Neslovanom sú tiež normou[16].
V nasledujúcich dňoch sa udiali zrážky medzi predstaviteľmi rôznych národných skupín akoby na základe «medzinárodných svárov» aj v množstve iných miest a obcí v rôznych regiónoch RF (napríklad v Petrohrade, v Rostove na Done, v Stavropole); miestami bola polícia nútená «robiť prevenciu» takýchto masových zrážok (vrátane Moskvy a Petrohradu).
Po tomto federálna vláda, predstavitelia diaspór, hlavy subjektov RF odkiaľ prišli predstavitelia diaspór, aj hlavy tých subjektov RF kam prišli — predniesli množstvo «správnych» slov na tému «v každej rodine sa nájde čierna ovca; zločinci nemajú národnosť[17]; Rusko — je náš spoločný domov, v ktorom storočia nažívalo množstvo ľudov v mieri, tvoriac tak moc spoločného štátu» atď.
No napriek deklaráciám predstaviteľov diaspór i štátnej moci o mieri vo vzťahoch medzi národmi ako o atribúte mnohonárodného spôsobu života Ruska v priebehu storočí, štatistika trestných činov je taká, že všade: