·    čo je to kultúra vo všeobecnosti a národná kultúra konkrétne;

·    vznik národných kultúr;

·    súčinnosť národov, vznik a varianty rozvoja diaspór a ich vplyvu na život domorodého obyvateľstva v oblastiach, kde prenikli diaspóry;

·    realizácia plnej funkcie riadenia v živote ľudu, ako súhrnu národného obyvateľstva v oblasti vzniku jeho kultúry a diaspór za hranicami tejto oblasti;

·    odtrhnutie diaspór od oblasti vzniku etnických kultúr a výmena obyvateľstva, ktoré kedysi splodilo diaspóry, etnicky iným obyvateľstvom, patriacim k iným národom a diaspóram;

·    existencia diaspór, ktoré stratili teritórium vzniku ich národných kultúr;

·    vznik všeľudskej kultúry, pred ktorou stojí úloha integrovať do seba celé mnohonárodné (svojou historickou minulosťou) ľudstvo;

·    problematika biologického základu národných kultúr, genetického jadra národa i jeho svojrázu, odlišujúceho navzájom ľudy v štatistickom zmysle podľa čisto biologických príznakov;

·    národ a civilizácia;

·    egregoriálne procesy[66] v živote národov, diaspór, i vo vzájomnej činnosti národov.

·    Spolu s týmto treba poznamenať, že definícia národa (daná J.V.Stalinom) ako sociálneho, historicky podmieneného javu, odlišuje «národ» od «ľudu» ako sociálneho organizmu prechádzajúceho počas dejín skrz rôzne formy organizácie života kultúrne svojráznej (národnej) spoločnosti v tej či onej regionálnej civilizácii. Túto odlišnosť javov «národ» a «ľud» vidno aj z textu práce, konkrétne, keď v hore uvedenom fragmente J.V.Stalin píše o Gruzíncoch ako ľude, ktorému feudálna rozdrobenosť, v určitom období jeho histórie, neumožňovala stmeliť sa do národa v tom zmysle, ako tento termín definoval J.V.Stalin. No definíciu, čím sa národ odlišuje od plemena alebo ľudu, J.V.Stalin neuvádza, v dôsledku čoho sa národ, ľud, etnos, dokonca vo vedeckom lexikóne, chápu ako synonymá — takmer úplné ekvivalenty, nehovoriac už o všednom chápaní týchto slov širokými vrstvami spoločnosti.

Okolnosť, že domáca sociologická veda dodnes neobjasnila túto problematiku adekvátne[67] — je jedným z ukazovateľov toho, že ona sa za celú doterajšiu dobu venuje iba grafománii, parazitujúc najprv na leninsko-stalinskom ideovom dedičstve, a po páde ZSSR — na buržoázno-liberálnom ideovom dedičstve, tak isto neposkytujúcom základ pre úspešnú harmonizáciu vzájomných národných vzťahov[68]. A čo je príčinou tejto stabilnej kognitívno-tvorivej impotencie oficiálnej vedy — nad tým nech «znamenité umy» oficiálnej sociológie uvažujú sami[69]. No nezávisle od názorov na túto otázku:

Absencia adekvátneho objasnenia vyššie spomenutej problematiky sociologickou vedou ZSSR — bola jednou z príčin, kvôli ktorej sa proces formovania historickej spoločnosti, ktorá dostala názov «sovietsky ľud», prerušil, a národné konflikty v cielenej likvidácii ZSSR zahraničnopolitickými silami zohrali zďaleka nie poslednú úlohu. A toto je jedna z hrozieb pre teritoriálnu celistvosť postsovietskej RF a šťastie jej ľudov.

2.2. Stalinská definícia národa a sociálna realita: národy, ľudy, regionálne civilizácie

Skôr než prejdeme k preskúmaniu problematiky, ktorú sociologická veda bola povinná objasniť po zverejnení citovanej práce J.V.Stalina, no aj tak ju neobjasnila za takmer 100 rokov, obrátime sa ešte k stalinskej definícii národa, aby sme v nej vysvetlili niektoré skryté zamlčania. Je to potrebné kvôli tomu, aby nejednoznačnosť ich chápania prestala byť prekážkou dielu harmonizácie vzájomných národných vzťahov v krajine i vo svete.

Predovšetkým je treba objasniť otázku ohľadom spoločného ekonomického života, ekonomickej spätosti národa.

J.V.Stalin dal definíciu národa v tom historickom období rozvoja globálnej civilizácie, keď sa k tomu času všetky historicky sformované národy vyznačovali kvalitou ekonomickej sebestačnosti v tom zmysle, že vo spektre[70] nimi spotrebúvanej produkcie prevládala produkcia vyrobená samotným národom. Objem medzinárodnej tovarovej výmeny bol vo vzťahu k objemu hrubého národného produktu, vyrobeného samotným národom, nevýznamný, a medzinárodná výmena tovarov hrala aspoň trochu významnú úlohu vo formovaní kvality života len u národných «elít» (vládnucej a najbohatšej vrstvy národných davo-«elitárnych» spoločností), a nie u drvivej väčšiny ľudí tvoriacich národ. Inými slovami, existovala nielen teritoriálna a jazyková, ale aj organizačno-technologická (hospodárska) oddelenosť národov.

Keďže národ bol v tom období sebestačný v aspekte výroby a spotreby produkcie, a medzinárodná výmena tovarov nemala takmer žiadny viditeľný vplyv na kvalitu života prevažnej väčšiny jeho predstaviteľov, za slovami stalinskej definície o spoločnom ekonomickom živote, ekonomickej spojitosti národa stojí ten fakt, že národ na úkor svojich vlastných ľudských zdrojov podporoval celé spektrum profesií[71], nevyhnutné pre tvorbu jeho hrubého národného produktu pri jeho dosiahnutom organizačno-technologickom rozvoji.

V našich dňoch už drvivá väčšina národov, ktoré existovali v historickom období, keď J.V.Stalin dal definíciu tohto javu, stratili kvalitu ekonomickej sebestačnosti v hore uvedenom zmysle: veľká časť nimi vyrobeného produktu je určená na export, a v základoch ich vlastnej výroby a spotreby leží veľká časť importu tých druhov produkcie, ktoré sa v národnom hospodárstve buď nevyrábajú vôbec, alebo sa nevyrábajú v dostatočnom množstve; spolu s týmto sa národné ekonomiky zúčastňujú mnohých projektov, realizovaných spoločným úsilím viacerých národov, ktorých plody ich účastníci využívajú spoločne (príkladmi takýchto druhov projektov sú: výroba európskych dopravných lietadiel «Airbus»; programy Európskej vesmírnej agentúry, medzinárodná vesmírna stanica atď.).

Povedané sa týka výroby a spotreby jak medziproduktov a investičných produktov spotrebovávaných v technologických procesoch, tak aj konečného produktu — produkcie predurčenej k spotrebe mimo sféru tovarovej výroby — v domácom hospodárstve, v štáte a spoločenských organizáciách. T.j. kvalita života prevažnej väčšiny obyvateľstva, minimálne vo vyspelých krajinách, sa dnes určuje účasťou ich ekonomík vo svetovom hospodárstve ľudstva jak v aspekte výroby produkcie, tak aj v aspekte spotreby medziproduktov, investičných a konečných produktov.

V dôsledku toho národy prestali podporovať celé spektrum profesií potrebných pre výrobu produkcie v súlade s ich spektrom spotreby.

Ekonomická oddelenosť národov odišla do minulosti. Kvôli tejto okolnosti podstata javu spoločného ekonomického života národa, jej ekonomickej spojitosti sa zmenila. To ale neznamená, že:

·    národy, v tom zmysle ako tento termín definoval J.V.Stalin, prestali existovať a pravdu má buržoázny liberalizmus, podľa ideí ktorého je «národná príslušnosť» — osobnou vecou každého jednotlivca[72], ktorá nemá žiadny význam pre organizáciu života spoločnosti v štáte za podmienok, že dospelí jedinci sú vychovaní v duchu chýrnej «tolerantnosti» a «politkorektnosti» a problém je len v tom, ako túto «tolerantnosť» a «politkorektnosť» vštepiť každému jednotlivcovi v «mutlikultúrnej spoločnosti»[73];

·    alebo, že stalinskú definíciu možno poslať do zabudnutia, ako niečo, čo neobstálo v previerke časom, a v národnej politike štátu sa opierať o definície národa O.Bauera, R.Springera, T.Herzla, na «etnos» L.N.Gumiljeva, na nejaké iné definície alebo, odmietnuc definície a spory ohľadom adekvátnosti každej z nich, budovať národnú politiku na základe hmlistého vnímania rozdielov a svojráznosti jak ľudí, tak aj kultúr.