Ďalšou z podôb tohto problému sú takzvané «feministky», presvedčené jak o svojej intelektuálnej spôsobilosti, tak aj o svojej prevahe nad mužmi vo všetkých biologických aj sociokultúrnych parametroch (presne tak interpretujeme plagát-slogan «Woman = democracy»[655], pokrývajúci hruď pravej «feministky» na zábere vpravo dole).

A hraničným prejavom babského politického idiotizmu, zaznamenaného na tvárach účastníčok akcií «femen», je plagát-slogan, ktorým si prikrýva hruď ľavá «femenka» na snímke vyššie — «Teach our president»[656]:

·    Po prvé, byrokrati sú nepoučiteľní.

·    Po druhé, všetky slogany sú obrátené na «svetové spoločenstvo» realizujúce medzinárodnú nadštátnu moc, nakoľko sú písané v anglickom jazyku, ktorý je zvolený «svetovým spoločenstvom» za spoločný jazyk pre všetkých jeho otrokov a tiež pre komunikáciu otrokov s ich vládcami, a nie je písaný v štátnom ukrajinskom jazyku.

·    Po tretie, treba chápať aj to, že vlastný idiotizmus a konceptuálna bezmocnosť «femenok» má aj svoj dôsledok: majú svojich kurátorov-manipulátorov a sponzorov, ktorí ostávajú mimo záberu v čase ich pouličných akcií, prebiehajúcich v rôznych štátoch Európy.

·    Po štvrté, to najlepšie, čo žena môže urobiť v politike (hoci iné misie má tiež otvorené)je v Láske počať, vynosiť, porodiť a položiť základy výchovy dieťaťu tak, aby sa ono stalo nositeľom Ľudského typu režimu psychiky a vôle v súlade s ním si uvedomenou osobnou misiou v Zámere, byť dôstojným námestníkom Božím na Zemi. Vychovať tak, že ak v spoločnosti vznikne potreba a dospelé dieťa bude chcieť a stane sa hlavou štátu, tak aby ním vykonávaná politika bola blahodarná. Matky Nikolaja II, M.S.Gorbačova, R.M.Gorbačovovej, A.N.Jakovleva, B.N.Jeľcina, N.I.Jeľcinovej, A.Hitlera a drvivej väčšiny štátnych činiteľov a ostatných akoby «politikov» si s touto úlohou neporadili.

Triasť s nahým poprsím na námestiach, súložiť na verejných miestach[657] a šklbať sa v chráme, vyhadzovať nohy a sukne vyše hlavy, a vykrikujúc pomiešane s materčinou heslá akoby politického charakteru, publikovať «vyzývavé fotografie» v «mužských časopisoch» — to prináša len prehĺbenie starých a objavenie sa nových problémov, pretože problémy spoločenského rozvoja sa odhaľujú aj riešia inak.

Napriek tomu, v mravne a intelektuálne skazenej spoločnosti takéto dievky môžu vstupovať do politických inštitútov a zúčastňovať sa riadenia štátu, prispievajúc svojim dielom — primerane ich mravom a intelektuálnej bezmocnosti — do osudu krajiny... Nižšie je výber fotografií na doplnenie témy o profesionalizme poslaneckého korpusu v postsovietskej RosSiónii, ktorú sme už rozoberali v kapitole 3.1.

Ako po rusky nazvať vládu zastúpenú «poslankyňami» zobrazenými na fotografiách nižšie[658], na ktorých sú zachytené ich emócie a orientácia na budúcnosť úplne odlišná od tej, ktorú zachytil J.A.Ingres vo svojom obraze «Zdroj»?

Vyzývanie agresívneho priťahovania pozornosti k nahote a sexualite mimo skrytých vzájomných vzťahov s milovaným človekom (t.j. povinne opačného pohlavia, lebo v homosexuálnych vzťahoch sa prejavuje buď chtivosť, alebo ide o rituálne-povinnú praktiku sociálnej mágie) — je aktom porna, ktorého cieľom je vybudiť pohlavné inštinkty v nevhodnej situácii a tým zároveň zlikvidovať v politike prejavy ľudského rozumu a vôle.[659] Práve tým sa zaoberajú všetky členky feministických hnutí, pričom mnohé z nich nie sú spôsobilé ani ako matky a ženy, ani ako mysliteľky a tvorkyne umeleckých diel alebo politiky. To isté sa týka aj činnosti «LGBT»-aktivistov.

Na fotografii hore: gymnastka S.V.Chorkina na ceste k zvoleniu za poslankyňu Štátnej Dumy RF (zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže; 6. októbra 2012 menovaná do funkcie referenta v Dozornom úrade prezidenta RF). Na fotografiách nižšie sú ešte ďalšie dve športovkyne-poslankyne: zľava — A.M.Kabajeva («najskromnejšia» v tejto trojke, zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže) a sprava — S.S.Žurova (zástupkyňa predsedu Štátnej Dumy, člen komisie Štátnej Dumy pre otázky rodiny, žien a detí). Všetky boli členkami frakcie «Jednotného Ruska» v Štátnej Dume v období 2007 — 2011. A toto nie sú fotografie z domácich archívov «len pre seba a manžela», ktoré sa pre zlomyseľnosť «priateľov» ocitli na internete. Fotografie boli zverejnené na stránkach «časopisov pre mužov» a prevzaté z internetu: http://openok.ru/ok/interesno/238-proshloe-deputatov-khorkinojj-i.html, http://ero.aslanova.ru/celebrity/alina_kabaeva/03.shtml. Ale na oficiálnu stránku Dumy boli umiestnené iné fotografie týchto «političiek» (kolónka troch fotografií pod sebou): http://alexz.gorod.tomsk.ru/index-1297229349.php. A niekto hovorí, že máme v politike málo žien? — Takýchto «politických dejateliek» je až nadbytočne veľa, hoci všetky nepracujú verejne ako političky a úradníčky: určitá časť z nich — milenky a ženy politikov a úradníkov — tvoria politiku cez posteľ: viď prácu VP ZSSR «Od antropoidnosti k Ľudskosti» (r. 1997).

A hoci väčšina mužov-naturálov nie je o nič lepšia v aspekte realizácie misie Otcov a občanov, než ženy, avšak táto kapitola bola zasvätená výlučne ženám, pretože v živote a osude každého človeka existuje obdobie — od predhistórie počatia do začiatku zmysluplného používania artikulovanej reči — nad ktorým prakticky neobmedzene kraľuje jeho matka. A všetko to, čo v tomto období neurobila, alebo urobila inak, v rozpore so Zámerom, to už väčšinou v nasledujúcich obdobiach života nemožno kompenzovať a prekonať.

Možno «zrealizovať» akékoľvek politické a ekonomické reformy či už evolučnou, alebo revolučnou cestou, napísať k nim akúkoľvek legislatívu a prísne ju vnášať do života, no ak nebude zmenená kvalita organizácie psychiky ľudí, ako informačno-algoritmického systému, a teda — ak nebude zmenený samotnou psychikou podmienený charakter vzájomných vzťahov pohlaví v živote spoločnosti a v procese výchovy nových pokolení v rodine a škole — tak sa problémy kultúrne svojráznych spoločností a globálnej civilizácie budú len zhoršovať, predbiehajúc nárast energozabezpečenosti ľudstva.

Žiaľ, dnes má drvivá väčšina dievčat a žien oveľa bližšie: k opičej primitívnosti Ľudojedky Eločky predstavenej I.I.Iľfom a J.P.Petrovom v «Dvanástich stoličkách»; k bezstarostne-nezodpovednej dosebazamilovanej Oxane z gogoľovskej «Noci pred Vianocami», zneužívajúcej «babskú moc» na pozadí života «ako všetci», a z ktorej sa postupom času môže bez problémov stať Kabanicha, ak jej Vakula aj naďalej bude vo všetkom pritakávať, alebo zneužívajúc svoju «babskú moc» ho na smrť uštve. Ďalšia relatívne málopočetná skupina má bližšie k démonickej rafinovanosti bulgakovskej Margaréty, v mnohých prípadoch schopnej nadchnúť svojich spoločníkov-mužov jak ku reálnym úspechom, tak aj k nevhodným «dobrodružstvám», alebo považujúcej sa za «Margarétu-inšpirátorku» bez akéhokoľvek životného opodstatnenia. Avšak medzi ženami našej epochy sa len krajne zriedkavo vyskytujú Vasilisy Premúdre, Fevrónie[660], Tatjany Lariny, v ktorých zmysly, rozum a vôľa, konajúce v súlade s ich vyznávaním Zámeru, sa v živote opierajú o ich nespornú ženskosť... A pritom médiá, škola, filmy a literatúra v ich «mejnstrímovej» forme sú zamerané na podporu súčasného abnormálneho stavu vecí aj v budúcnosti.