ZOZNAM LITERATÚRY
1. S.I.Golod. Osobný život: láska, vzťahy pohlaví.— M., Veda, r. 1991, 223 str.
2. S.I.Golod. Budúca rodina: aká je?— M., Veda, r. 1990, 56 str.
3. B.V.Jelizarov. Perspektívy výskumu rodiny.— M., Myšlienka, r. 1987, 120 str.
4. Životaschopnosť rodiny: tendencie a problémy. / Pod redakciou I.A.Amsovej — M., Myšlienka, r. 1990, 340 str.
[1] Táto i ďalšie práce VP ZSSR, predstavujúce Koncepciu spoločenskej bezpečnosti (KSB), sú zverejnené na internetových stránkach: www.vodaspb.ru, http://subscribe.ru/catalog/state.politics.bkz, www.dotu.ru, http://mera.com.ru, (česko-slovenský oficiálny web http://leva-net.webnode.cz/prace-vp-sssr/) na mnohých ďalších stránkach, a tiež sú šírené na kompaktných diskoch v zostave informačnej bázy VP ZSSR a sú vydávané aj formou kníhtlače.
[2] „Smuta“ (смута) – nezhody, nepokoje, obdobie na Rusi, počas radikálnych cirkevných reforiem. – pozn. prekl.
[3] Definícia termínu „ľud/ľudy“ (ako aj iných termínov a rozdielov medzi nimi) bude uvedená neskôr v špeciálnej kapitole. – pozn. prekl.
[4] V «telemaratóne» rozhovorov s občanmi RF v priamom prenose 16. decembra 2010 bola medzi otázkami (vybranými V.V.Putinom na zodpovedanie) aj nasledovná: «A nehanbíte sa?», na ktorú V.V.Putin odpovedal: «Nie». No aj na zasadaní Štátnej rady gramatická forma «mali by sme sa hanbiť», namiesto «hanbíme sa za to, čo sa teraz deje» — v podstate vyjadruje priznanie sa v absencii hanby.
[5] (v RJ foneticky — „Rassiane“, „Rasijskij narod“) Súčasná Ruská federácia sa skladá (podobne ako kedysi Sovietsky Zväz) z viacerých národov a etník, kde najpočetnejší je ruský, no predstavitelia celej federácie sa spoločne podľa názvu vlasti – Rossia (foneticky – „Rasija“), nazývajú „rossianin“ („Rasijanin“) (v slovenčine sa to nedá presnejšie preložiť jedným slovom, preto sa to prekladá často nepresne ako Rus, nie však v zmysle národnosti, ale v zmysle príslušnosti k mnohonárodnostnej Ruskej federácii, v zmysle príslušnosti k ruskej civilizácii) – pozn. prekl.
[6] Ako sa možno pýšiť takým režimom a takou oligarchiou, ktoré v priebehu 20 rokov udržiavajú v krajine ekonomický rozvrat, vo výsledku čoho sa realizuje (akoby sama od seba) ekonomická genocída?
[7] Byrokratizmus stojí na tom, že ani jeden byrokrat necíti u seba povinnosť vnikať do podstaty problémov a do podstaty veci zameranej na ich vyriešenie, pretože podľa jeho názoru je to povinnosť celej hierarchie jeho podriadených, a jeho misiou je iba menovať im problémy, ktoré sú oni povinní riešiť na najvyššej úrovni profesionality (zadávať im úlohy — to je pre byrokrata nad jeho sily, pretože, na transformáciu problému na úlohu je potrebné odhaliť a pochopiť samotný problém, algoritmiku jeho vzniku a algoritmiku jeho možného riešenia).
[8] Tým, ktorí nemajú vlastnú skúsenosť zo života v ZSSR, odporúčam prečítať si knihu: J.I.Muchin «ZSSR – stratený raj» (Moskva: «Juza-Press». 2010). Medzi iným je v nej celkom adekvátne osvetlená aj otázka vzájomných vzťahov v ZSSR medzi obyčajnými ľuďmi rôznych národností.
Otázka vzájomných vzťahov národných «elít» — to je samostatná téma, ktorá nemá nič spoločné so vzájomnými vzťahmi obyčajných ľudí rôznych národností. Uvedieme jeden príklad. Podľa svedectva jedného z tajomníkov ÚV KS Bieloruska sa začiatkom 1970-tych rokov stala takáto udalosť. Do Minska pricestovala delegácia z ÚV KS Estónska. Po protokolárnych procedúrach nasledoval neformálny rozhovor. V priebehu tohto neformálneho rozhovoru po kúpeli a počas slávnostnej hostiny sa u jedného z Estóncov «rozviazal jazyk», a vylial si srdce na tému, že rozmery a početnosť obyvateľstva Bieloruska sú, podľa jeho názoru, optimálne pre samostatnú existenciu Bieloruska ako štátu, zatiaľ čo Estónsko je pre samostatnú existenciu primalé. Tento rozhovor bol vtedy braný ako prázdne táranie, neschopné zapríčiniť nejaké reálne politické následky. Pripomenul sa až koncom 1980-tych rokov, keď Gorbačovsko-Jakovlevská klika v symbióze s vnútornými mafiami KGB viedla ZSSR k rozpadu, opierajúc sa na takých «elitárnych» nacionalistov, ako spomenutý pracovník ÚV KS Estónska. No organizovane mariť túto politiku straníckej špičky v straníckych orgánoch a v štátnom aparáte nemal kto, a izolovaní konceptuálne bezmocní jednotlivci typu V.I.Iljuchina (1949 — 2011), ktorý sa pokúsil iniciovať a doviesť pred súd trestné konanie voči M.S.Gorbačovovi podľa článku Vlastizrada, nedokázali nič urobiť...
No skúsenosť minulých rokov takých, ako V.I.Iljuchin, ničomu neučí. 10. februára 2011 sa v Moskve z rozhodnutia Všeruského dôstojníckeho zhromaždenia uskutočnilo zasadanie «vojenského tribunálu» «ohľadom preskúmania deštruktívnej činnosti V.V.Putina». V jeho činnosti sa v úlohe žalobcu zúčastnil V.I.Iljuchin (poslanec Štátnej Dumy od KSRF, zaslúžilý právnik Ruska, neskôr náhle zomrel 19. marca 2011 na rozsiahly infarkt). «Tribunál» sa uzniesol:
«Činnosť Vladimíra Vladimíroviča Putina, bývalého prezidenta Ruskej Federácie, bývalého Najvyššieho Veliteľa Ozbrojených Síl, dnes Predsedu Vlády Ruska, v sfére zabezpečenia obrany krajiny — uznať nezlučiteľnou s národnými záujmami, ako nesúcu citeľne nepriateľský charakter a spôsobujúcu nenahraditeľné škody vonkajšej bezpečnosti Ruskej Federácie.
Pokladať za nemožné ďalšie zotrvávanie V.V.Putina v štátnej službe, a jeho činnosť podlieha pod dôkladné vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní RF a ďalšiemu súdno-právnemu posúdeniu.
Rozhodnutie tribunálu dať na vedomie platnému Prezidentovi RF, príslušníkom armády a flotily, všetkým občanom Ruskej Federácie» (http://vestiregion.ru/2011/02/12/prigovor-voennogo-tribunala-po-razrushitelnoj-deyatelnosti-putina-vv/).
[9] Slovo «reálni» je v tomto kontexte nevhodné: v lepšom prípade by bolo vhodné — «reálne mysliaci». Toľko k otázke o presnosti používania slov, ktorá musí byť právnikom vlastná ako kvalita, ktorá tvorí jeden z aspektov ich profesionalizmu...
[10] Áno, aj dnes je v spoločnosti podnikateľov dostatočne rozšírený takýto pohľad na perspektívy: «v Rusku sú pri moci idioti a podliaci. Nedá sa s tým nič robiť. Záchrana ľudu spočíva v tom, že prídu Číňania a nastolia v krajine poriadok. A čím rýchlejšie, tým lepšie».
[11] A keby ešte na rovinu povedal: Kým boli tieto scenáre pripravené? Kto sú ich nositelia v RF?
[12] Za týmto účelom však treba odstrániť zo štátneho aparátu idiotov, ktorých je v ňom nadbytočne veľa pre ich úslužnosť a zároveň lásku veľkej časti vyššie postavených nadriadených práve k úslužným podriadeným, vo výsledku čoho úslužní idioti majú výhody v postupe po kariérnom rebríčku v štátnej službe, čo má za následok, že slabomyseľnosť vo vzťahu k obsadeným postom sa stala v postsovietskej RF viac normou, než výnimkou.