«Tu Andrej z Jekaterinburgu...

Berkem... tu nejde o syndróm ružových okuliarov... tu ide, vlastne, o normálny pohľad na seba „zvnútra“...

Už som ti o tom hovoril... Druhá vec je, že ty to nechápeš... A redukuješ to k obyčajným hvizdom o vznešenom...

Chlape, ty vôbec nie si v obraze...

Pre nás, pravoslávnych, hlavným dobrodením nie je celibát... ale rozvážnosť...

Preto jedným z najhorších kameňov úrazu je odmietnutie myslieť a riešiť vzniknuté problémy, prijímať jednoduché rozhodnutia... Nie naletieť na každú blbosť... Nám o tom na kurzoch rozprávali celú večnosť... dokonca uvádzali aj citáty z Evanjelia... Ohľadom toho, že my v RPC kašleme na krajinu... Je to úplná blbosť... Na každej liturgii idú za našu krajinu modlitby...

A ohľadom procedurálnej otázky, radšej nie... To sú čisto naše trenice, vás sa netýkajú, takže márne sa snažíte (alebo nie márne, ale pre zištný dôvod?)

Pozdravujem, krajan.

----------------------<cut>----------------------

Odpoveď:

Máš pravdu, v skutočnosti mnohé nechápem, a dôvod mám tiež, preto aj prednášam tieto výhrady.

Asi mi preplo, zdá sa, že? Nuž kto som ja, aby som vytýkal čosi celej krajine a celej Cirkvi.

No. Dôvod mám jednoduchý — chcem žiť. A pred tvárou smrti je už akosi jedno, aký veľký a rozmerný je vodca stáda, ktorý ma vedie na porážku.

Ešte vysvetlím toho „vodcu stáda“, a pritom poviem maximálne čestne, bez servítky, čo si naozaj myslím. Nebude to príjemné čítať, áno. Pritom zaručene sa nájde idiot, ktorý sa bude snažiť hľadať pod maskou „skrytý nacionalizmus“ atď. — no to, čo bude napísané nižšie, je len konštatovanie faktov, ktoré bude dospelým ujom veľmi osožné si uvedomiť. Špeciálne ujom, ktorí robia závery v tak neľahkej otázke, ako je náboženská.

Osobne neviem pochopiť, ako je možné — a to žijem v krajine, kde vládnu akoby ruskí. Prečo píšem «akoby» (úvodzovky doplnené nami v citáte)? Totiž oni pred mojimi očami presrali skvelé mocné impérium, bez vojny a celkovo bez akejkoľvek vážnej príčiny, ak k presraniu impérií vôbec existujú nejaké vážne príčiny.

Hneď uzemním tupcov, ktorí skúsia kričať, že ruských označujem „oni“, s detskými výhradami „a len my sme ho prejebali alebo aj s tebou?!“. Drahí tupci, etnos je buď štátotvorný, alebo nie je. Ak nechápete, poviem to jednoduchšie: „Viezť sa“ neznamená „šoférovať taxík“, no ak si „šofér taxíka“, potom si povinný šoférovať, bez variantov. V opačnom prípade vráť licenciu a nehraj sa na taxikára. A netvár sa ani ako štátotvorný etnos, zabudni na „od mora k moru“, a za ropu plať hotovosťou, a zvykaj si na poplatky za prečerpávanie, aj na mnohé tranzitné platby — a čo sa týka prachov, prídeš v piatok, my v piatok robíme — a to nebudú dane, len tak, dáme niečo možno zo zvyku.

Stručnejšie, ak tam ty niečo „štáto-tvoríš“, tak zodpovedaj za svoje trhy reálnymi vecami, a nie bájkami o „historicky sa sformovalo“. Skrátka ty len nechceš robiť svoju prácu. Alebo ešte horšie — nemôžeš. To kvôli tvojej neschopnosti zadávať a riešiť úlohy tu vyhadzujeme do „spoločného“ zdroje svojej zeme a životy svojich detí, nedostávajúc na oplátku NIČ.

Pustil si sa držať nepriateľa v úctivej vzdialenosti od našej zeme, no nepriateľ stojí na prahu a mieri na nás raketami. Čo si urobil, aby sa tak nestalo?

Pustil si sa robiť poriadok v našom spoločnom dome — no tak, kde je ten poriadok? Klaniame sa a pcháme do vrecka peniaze každému úradníckemu hovädu za každý krok po vlastnej zemi — to si ustanovil ty a podporuješ takýto chod. Na ulici panuje megabordel, a teba to kurva ani nepohne. My sami ľahko a s potešením vešiame banditov a narkomanov, a zlodejom odtíname ruky — ty si si však odbehol do Európy, a podpísal sa tam aj v našom mene pod humánnosť a ďalšie všelijaké sprostosti, sám pritom ale likvidovať krysy nechceš — práve preto si všimni, vyzerá to tak, že ty ochraňuješ tých, ktorí nás okrádajú a vraždia.

A to ešte mlčím o hospodárstve — a veď to ty si tak zariadil, že prírodné i pracovné bohatstvá, ťažené z našej zeme a našich ľudí viac nezostávajú v našej krajine, ale utekajú niekam preč, ďaleko, kde zlodeji premieňajú náš pot a našu ropu na stometrové jachty a prepíjajú to s kurvami na všelijakých Courcheveloch. A na oplátku v našej krajine zostáva odpad a hroby — kto sa pod to podpísal a vzal zodpovednosť, nepamätáš? Pripomeniem: štát. Tvoj štát, pretože ty si v ňom štátotvorný etnos.

Tu máme sumár horeopísaného z pohľadu „čurkistanca“ — ako ma pomerne často nazývajú poliši v hlavnom meste našej akoby spoločnej krajiny.

Žiadne výhovorky typu „áno, veď aj ja tam žijem“ tu neplatia, pochop. Ty si štátotvorný etnos, áno alebo nie? Áno. A práve ty si vydal svoju krajinu nejakej špinavej bande, zberbe, čo prišla nevedno odkiaľ, a teraz ty sám si v nej — nikto. Vo svojej krajine. Bola by to čisto tvoja osobná vec, lenže ty si vydal strechu, pod ktorou žilo okrem teba ešte množstvo ďalších národov a etník. A to už nie je len tvoja osobná vec. Pozri sa, dlhý čas sme žili a nereptali, a nesnažili sa skákať ti po hlave. Ale teraz už nie si potrebný ani sám sebe, upadáš pred očami a nevyvolávaš nič, okrem zlosti, pre razantnosť, konkrétnosť a jasnosť názorov, ktoré si kedysi mal. Prečo sa potom čuduješ, keď si ťa doberajú, že ešte chvíľu — a požiadajú ťa, aby si si odsadol zo spoločného a nešpinil miesto, kde sa je.

„Odporné“ — to nie je celkom to slovo, súhlas? A pritom presne tak vyzerá prirodzená reakcia na správanie štátotvorného etnosu, a takéto myšlienky, vo vedomej i nevedomej forme, bežia v hlavách ľudov, ktoré spolu s ruskými zostali žiť v úlomkoch impéria.

Pritom, všimni si, v tomto texte som sa úmyselne neorientoval na emócie a precízne som obišiel tie aktuálne výbušné momenty, ktorými ľahko možno vytočiť nie veľmi chápavých ľudí. Všetko sú to veľmi jednoduché veci, súhlasíš? Zdá sa mi, že tieto veci je potrebné chápať; a ešte by bolo veľmi žiaduce si to uvedomovať, špeciálne keď zájde reč na náboženstvo.

Pretože všetko vyššie povedané, keď sa zamyslíš, je práve o náboženstve. Vrátane aj jej „procedurálna otázka“, o ktorej mi ty hovoríš: sem nelez, to sa ťa netýka, to sú čisto naše trenice.

Čo na to môžem povedať.

Rád by som neliezol, brat môj. Mám kopu svojich starostí, a s veľkým potešením by som sa zaoberal iba nimi — a ty by si o mne jakživ nepočul. No „čisto vaše trenice“ sa akosi nie celkom správne odrážajú na našej spoločnej krajine. Pochop jednoduchú vec — ja vidím, že mňa môžu bez problémov zavraždiť rovno zajtra, dokonca nie ani za rok. A to už je seriózny dôvod na otázky. Kým spod tvojej čižmy vypustená háveď jednoducho kradla moje peniaze, tak som mlčal — nie v peniazoch je zmysel života, a nejaké peniaze už vôbec nie sú dôvodom srať sa s takým starým a spoľahlivým bráchom, ako si ty. No ty si si poplietol vrch a spodok, prestal si rozlišovať zlé od dobrého, a kvôli tvojmu nechápaniu sa ja môžem zajtra zobudiť pod bombami. A to už je vážna príčina opýtať sa ťa, čo to tam máš v hlave, keď si priviedol situáciu do zlého. A opýtať sa, kedy sa nakoniec spamätáš, a začneš sa venovať svojej práci — odháňať nepriateľov a krysy držať pod zemou. Preto mi prepáč, alebo neprepáč, no raz si ma donútil zamýšľať sa nad svojimi perspektívami, tak ja ti tvoje trenice budem vyčítať v plnej forme — pretože od „čisto tvojich treníc“ už príliš začalo závisieť, či budem dýchať alebo nie. <…>» («Bordel rusov a čurkovia o náboženstve»: http://www.berkem.ru/srach-russkogo-i-churki-pro-religioznoe/ — text je datovaný zo 14. decembra 2008, uviedli sme začiatočnú asi tretinu celého textu, a to tam je ešte viac než stovka komentárov...) (*Čurka – prezývka občanov bývalých južnejších republík ZSSR, turkitskejšie národy tmavšej pleti. Podobne ako Rusom hovoria Kacap, a Ukrajincom Chochol*).

[31] «Nikto nie je väčší otrok ako ten, kto sa mylne domnieva, že je slobodný» — J.W.Goethe.