To isté sa týka aj svetských politických «aktivistov» židovsko-judejského pôvodu v rôznych krajinách, počnúc od rádových učiteľov všeobecnovzdelávacích škôl, a osobne politikov a novinárov — A.J.Chinštejna[391], A.V.Minkina[392], A.M.Makarova[393], D.L.Bykova[394], P.S.Lungina[395], A.V.Makareviča[396], M.A.Zacharova[397], V.P.Solovjova[398], V.V.Poznera[399], A.N.Archangelskogo[400], I.D.Kobzona[401], bratov Čubajsov — A.B.[402] a I.B.[403] (synovia «politického pracovníka» Sovietskej Armády — v ZSSR existoval taký vojenský «stav», mimoriadne škodlivý, až na zriedkavé výnimky, medzi ktoré otec bratov Čubajsov zjavne nepatril), V.A.Nikonova[404], J.J.Satanovského[405], A.J.Gerger[406], A.J.Livšica[407], A.V.Dvorkoviča[408], R.S.Grinberga[409], B.A.Berezovského a ďalších, končiac prezidentom Francúzska N.Sarkozy[410] (v období od 16. mája 2007 do 15. mája 2012) a prezidentom USA B.Obamom[411], a tiež «ochrancami práv», činiteľmi umenia a vedy židovsko-judejského pôvodu: oni všetci svorne mlčia a neodsudzujú rabínov vyjadrujúcich názory podobné tým hore, ale bojujú s «antisemitizmom» a «xenofóbiou»[412]. T.j. oni svojou praktickou činnosťou vyjadrujú tichý súhlas s týmito a ďalšími bláznivými a zbesilými rabínmi.

Všetci menovaní aj nemenovaní sa správajú v plnom súlade s postojom, opísaným vynikajúcim ruským sociológom M.J.Saltikovom-Ščedrinom v «Rozprávke o snaživom nadriadenom»:

 «V jednom kráľovstve, v jednej krajine, žil raz dávno jeden snaživý nadriadený. V tom čase boli medzi vrchnosťou prijaté dve základné pravidlá. Prvé pravidlo: čím nadriadený viacej škody spraví, tým väčší osoh otcovmu menu prinesie. Zruší vedu — osoh, vydesí obyvateľstvo — ešte väčší osoh. Plánovalo sa, že vlasť vždy znechutená od jednej vrchnosti k druhej prejde. A druhé pravidlo: mať k dispozícii čo najviac lotrov, pretože ľudia sú zabratí do svojej práce, a jevrejci, tí sú subjektmi voľnými a ku škode spôsobilými.

Zvolal teda nadriadený jevrejcov a hovorí im:

— Povedzte mi, lotri, v čom spočíva, podľa vášho názoru, skutočná škoda?

A jevrejci mu odvetili jedným hlasom:

— Dovtedy, podľa nášho názoru, sa skutočná škoda nezdarí, pokým náš program CELÝ (zvýraznené nami v citáte: «celý program» — doktrína Deuteronómium-Izaiáš) vo všetkých jeho častiach vyplnený nebude. A náš program je, hľa, takýto. Aby sme my, jevrejci, hovorili, a ostatní aby mlčali. Aby sa naše, jevrejcov nápady a návrhy realizovali okamžite, a žiadosti ostatných, aby ostávali bez posúdenia. Aby nás, lotrov držali v hojnosti a v dostatku, a všetkých ostatných v okovách. Aby sa nami, jevrejcami, vykonaná škoda za osoh považovala, a ostatnými vykonané, ak by to aj osoh prinieslo, aby sa za škodu rátalo. Aby o nás, o lotroch, nikto krivého slovka povedať nesmel, a my, jevrejci, na koho si zmyslíme, čo chceme, to aj vyštekneme! Až keď sa to VŠETKO (zvýraznené nami v citáte) bezpodmienečne vyplní, vtedy sa aj skutočná škoda vydarí.

— Nuž dobre, — hovorí nadriadený, — prijímam váš program, páni lotri. Od tých čias jevrejci škodia voľne a neohrozene» (M.E.Saltykov-Ščedrin, Moskva, «Umelecká literatúra», PSS, zv. 15, kniha 1., str. 292 — 296).

Takejto pozícii zodpovedá aj definícia «národa», daná jedným zo zakladateľov sionizmu T.Herzlom:

«Národ, to je skupina ľudí so spoločnou historickou minulosťou a všeobecne uznanou príslušnosťou v súčasnosti, stmelená existenciou spoločného nepriateľa» («Proti sionizmu a izraelskej agresii» Moskva, 1974, str. 61, 62 [Zborník materiálov progresívnej tlače. Zost. V.I.Kiseljov, N.P.Olejnikov]; Akad. vied ZSSR; Inštitút Orientalistiky. — M.: Veda, 1974).

T.j. ak niet nepriateľa, tak niet ani národnej separácie židov od spoločností kde diaspóra žije...

A nie povestný «zvierací antisemitizmus» predstavuje reálnu hrozbu pre predstaviteľov židovsko-judejských diaspór a diaspór celkovo, ale ich vlastný tichý súhlas s názormi bláznivých a zbesilých rabínov a nadnárodná korporatívna židovsko-judejská solidarita (občas bezmyšlienkovitá) v uskutočňovaní biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha.

V súvislosti s týmto mlčaním rabinátu a «aktivistov» pripomenieme škandál okolo «Listu 500», ktorý sa odohral koncom r. 2004 — začiatkom r. 2005[413]. Vtedy — 24. januára 2005 — sa na stránke http://www.newsru.com/russia/24jan2005/zapros.html objavila publikácia s výstredným titulkom «20 poslancov Štátnej dumy vyzýva Generálnu prokuratúru zakázať judaizmus v Rusku». V nej sa píše:

«Poslanci Štátnej dumy vyzývajú Generálnu prokuratúru oficiálne začať konanie ohľadom „zákazu v našej krajine všetkých náboženských a národných židovských združení ako extrémistických“. Príslušný list bol odoslaný Generálnemu prokurátorovi RF.

Rad poslancov Štátnej dumy — predstaviteľov frakcií „Vlasť“, KSRF a LDSR v liste tvrdia, že „židovské náboženstvo je antikresťanské a človekonenávistné, zachádzajúce až do rituálnych vrážd. Mnohé prípady tohto rituálneho extrémizmu boli dokázané na súde“ Text tejto výzvy bol zverejnený v novinách „Pravoslávna Rus“».

V tejto publikácii sa uvádza aj reakcia «dvojhlavého rabinátu» RF:

«Hlavný rabín RF podľa verzie FŽOR (Federácia židovských občín Ruska) Berel Lazar už podrobil kritike skupinu poslancov Štátnej dumy, ktorí obvinili židovské organizácie v provokovaní k prejavom antisemitizmu, oznamuje „Interfax“.

„Prvá možnosť — páni, ktorí podpísali tento nezmyselný dokument nie sú normálni. Ak je to tak, je mi ich ľúto, ale pomôcť im neviem, nie som psychiater“ — povedal rabín v pondelok[414].

“Druhá možnosť je horšia — dodal — títo páni sú celkom normálni, avšak pritom nekonečne cynickí. Veľmi dobre vedia, že vznášané nimi obvinenia sú klamstvá, veď oni pripisujú židovskému náboženstvu také črty, ktoré absolútne protirečia zákonodarným normám nielen Ruska, ale ktorejkoľvek civilizovanej krajiny[415]. Avšak vedome pristupujú na podvod v kalkulácii, že ak rozohrajú antisemitskú kartu, môžu tak rozšíriť svoj elektorát“.