No a hlavný rabín RF podľa verzie KŽNOOR (Kongres židovských náboženských občín a organizácií Ruska) Adolf Shayevich označil „nemožným komentovať tento dokument, obsahujúci lživé fakty a argumentáciu, a odrážajúci nezmyselný postoj zvieracieho antisemitizmu“[416]. “Dúfam, že Generálna prokuratúra obráti pozornosť na protiústavnosť množstva vyhlásení opísaných vo „výzve“ — píše sa vo vyhlásení Shayevicha, ktoré postúpilo do redakcie NEWSru.com».

V liste poslancov, obrátenom ku Generálnej prokuratúre, ako argument v prospech označenia judaizmu za prejav extrémizmu uviedli odkazy na znovuvydanie (v r. 2001 v preklade do ruštiny) traktátu «Šulchan Aruch» («Prestretý stôl»):

«… obraciame Vašu pozornosť na oficiálne vydanú, v r. 2001 v Moskve Kongresom židovských náboženských občín a organizácií v Rusku (KŽNOOR), knihu „Kicur Šulchan Aruch“. Je to skrátené vydanie judejskej zbierky zákonov „Šulchan Aruch“, zostavenej pred niekoľkými storočiami na základe Talmudu a záväzného k plneniu po dnes deň. V úvode knihy hlava KŽNOOR rabín Zinovij Kogan[417] činí úprimné priznanie:

“Redakčná Rada KŽNOOR uznala nutným vynechať v tomto preklade niektoré halachické pokyny.., ktorých prítomnosť vo vydaní v ruskom jazyku by bolo vnímané obyvateľstvom RF, ktorí sa neriadia judaizmom, ako bezdôvodná urážka. Čitateľ, ktorý si bude chcieť prečítať „Kicur Šulchan Aruch“ v ideálnom plnom objeme, sa prihlási v ješive, aby si naštudoval túto aj mnohé iné sväté knihy v origináli“.

To jest, jeden z lídrov ruského židovstva priznáva niektoré pokyny judejského kódexu správania urážlivými pre nežidovské obyvateľstvo RF, no uznáva možným pozývať svojich súkmeňovcov kvôli naštudovaniu si týchto urážok v ješivách — židovských školách, financovaných zo štátneho a komunálnych rozpočtov» (spomenutá výzva ku Generálnej prokuratúre sa uvádza podľa publikácie v r. 2004 na stránke novín «Pravoslávna Rus»[418]).

Ak bez predsudkov pouvažujeme nad tým, čo píše Zinovij Kogan, tak sa ukáže, že:

·    on priznáva vo vierouke judaizmu prítomnosť predpisov, ktoré budú nežidovským obyvateľstvom krajiny vnímané vyložene ako neopodstatnená urážka, kvôli čomu zverejnenie niektorých fragmentov «Kicur Šulchan Aruch» v ruskom jazyku nie je vhodné, lebo bude vyvolávať «antisemitizmus» (najskorej, podľa jeho názoru «zvierací», keďže nežidia — podľa názoru vyjadreného dvomi izraelskými rabínmi a uvedeného nami vyššie — vo svojej podstate nie sú ľudia, ale zvieratá, hoc aj človeku podobné);

·    avšak je presvedčený o tom, že tieto predpisy by mali byť študované tými predstaviteľmi židovsko-judejskej diaspóry, ktorí chcú byť plnohodnotnými judejmi, kvôli tomu, aby ich dodržiavali v živote, a preto pozýva všetkých potencionálnych judejov k osvojeniu si «božieho zákona» do ješív.

To jesť etika plnohodnotného predstaviteľa židovsko-judejskej diaspóry vo vzťahu k zvyšnej spoločnosti v súlade s názorom rabína Z.Kogana by mala byť vo svojej podstate urážlivou, a svojimi vonkajšími prejavmi formálne-zdvorilou, aby nevytvárala konflikty, ktoré by kazili život «rase pánov».

Takto judaizmus sám vytvára svoj vlastný konflikt so zvyškom ľudstva, zodpovednosť za ktorý, však, prekladá na nežidov.

Avšak každý nekompromisný konflikt predpokladá zničenie svojho protivníka buď úplne, alebo len nepokorných. A tomuto tiež učia ešte bláznivejší rabíni, než tí dvaja, ktorých vyjadrenia boli uvedené vyššie.

«Hlava izraelskej ješivy «Od Josef Chai» Yitzhak Shapira vydal škandalóznu knihy. V nej, napríklad, zadáva otázku: «Kedy je židovi dovolené zabíjať gójov (nežidov)?» Pritom autor odpovedá, že to možno robiť prakticky vždy, dokonca aj keď ide reč o celkom malých deťoch.

O knihe «Torat Melech» («Zákony kráľa»), vydanej v osade Yitzhar, rozpráva dnes NEWSru Israel s odkazom na publikáciu v novinách «Ma'ariv», a tiež na prehľad tlače rádiovej stanice «Kol Israel».

Knihu «Zákony Kráľa» nenájdete na pultoch bežných obchodov alebo v katalógoch tlačenej produkcie, napriek tomu sa už dočkala kladných recenzií od lídrov pravého tábora, píše «Ma'ariv». Na prvej strane knihy sú zverejnené odozvy rabínov Yitzhaka Ginsburgha, Dova Liora, Jakova Jozefa a ďalších. (...)

«Ma'ariv» poukazuje, že autor svoje závery podporuje citátmi z Tanachu a Zbierky židovských zákonov. Využíva práce rabínov Shaula Yisraeli a Kooka.

Autor začína pripomenutím toho, že existuje zákaz zabíjať gójov, avšak veľmi rýchlo prechádza k skúmaniu situácií, v ktorých je to dovolené robiť. Pripomína, že žid musí sledovať dodržiavanie Siedmych prikázaní synov Noacha (Noeho). «Keď zabíjame gója, ktorý porušil prikázanie, na to neexistuje žiadny zákaz» — píše autor, a ďalej zdôrazňuje, že zabiť v tomto prípade možno len po príslušnom rozhodnutí súdu.

Zabiť nežida, podľa názoru rabína, možno tiež v tom prípade, ak on «predstavuje hrozbu pre ľud Izraelu». Pričom, «gója» treba zabiť aj vtedy, ak ide o «nežidovského svätca, ktorý nemôže za vzniknutú situáciu».

Rabín hovorí tiež o tom, že nežida možno zabiť, ak ten zabil žida.

Napokon, Yitzhak Shapira skúma situáciu, v ktorej je dovolené zabíjať «detí zločincov». Hovorí, že toto možno robiť v tom prípade, ak je jasné: že keď vyrastú, tak nedokážu upevniť židovský ľud. Kvôli zosilneniu nátlaku na rodičov je dovolené zabíjať deti nežidovských vodcov, píše sa v jeho knihe.

Noviny «Ma'ariv» poukazujú na to, že Yitzhak Shapira vo svojej knihe ani raz nepoužíva slovo «Arab» alebo «Palestínec». Ale v novinovej publikácii sa nachádza veta: „Kto je v obraze, ten pochopí“»            (http://www.newsru.com/religy/09nov2009/shapiro.html).

Avšak tieto rady netreba vnímať ako prejav sionistického extrémizmu v lokálnom židovsko-arabskom konflikte v Palestíne. Ony majú univerzálny charakter vo vzájomných vzťahoch židovsko-judejských diaspór s inokultúrnym okolím.

No uvedená publikácia o knihe «Torat Melech» («Zákony Kráľa») je cenná pre svoje «zvestovania», a tým, že súčasný rabinát fakticky potvrdil, že obvinenia z človekonenávisti ako systemotvorného princípu židovsko-judejskej kultúry, ktoré boli v minulosti neraz vznášané rôznymi bádateľmi judaizmu v rôznych krajinách sveta — nie sú ich vlastnými výmyslami a klebetou, ale zodpovedajú skutočnej podstate historicky sformovaného judaizmu. A práve z tohto dôvodu tá časť rabinátu, ktorá takéto názory nevyslovuje verejne, ani verejne nekarhá svojich kolegov zo zbesilosti.

Na potvrdenie tohto uvedieme úryvky z Talmudu podľa knihy J.B.Pranaitisa «Kresťan v Talmude židovskom alebo tajomstvá rabínskeho učenia o kresťanoch» (Taškent, r. 1911), vydanej v ruskom jazyku v spojitosti s «prípadom Beilis».

«Najlepší z gójov je hoden smrti» — Abhodah zarah, 26b, Tosephoth.

J.B.Pranaitis, kňaz, v minulosti profesor židovského jazyka v Imperátorskej Rímsko-Katolíckej akadémii v Petrohrade, komentuje: «Táto veta sa veľmi často opakuje v rôznych židovských knihách, pravda, nie jednými a tými istými slovami». A okrem toho:

«Gój (t.j. nežid), snoriaci v oblasti Zákona, podlieha smrti» — Talmud, Sanhedrin, 59а.

«Judej, vydávajúci tajomstvá Zákona gójom, podlieha smrti. Zákon nám prikazuje usmrcovať tých izraelitov, ktorých napadne zradiť svoju vieru» — Hilchoth Akum, 2.

«Ľudy pozemské sú modlári. O nich je písané: stieraj ich z tváre zeme, a niektoré z nich sú tie, o ktorých je povedané: vyhlaď každú spomienku o Amalechovi[419]» — Zohar (1, 25а).