————————

S takýmito názormi na «židovskú otázku», vyjadrenými v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti ešte v prvej redakcii «Mŕtvej vody» v r. 1991, zhodne nesúhlasia aj 1) rasisti-«antisemiti», aj 2) židovsko-judejskí rasisti, aj 3) «tolerantní» ku všetkému ľahostajní a slabomyseľní bez rozdielu od ich etno-konfesíjnej príslušnosti.

— Z uhla pohľadu rasistov-«antisemitov» sú tieto názory len «židovskou intrigou», ktorá má za cieľ sňať zo «židov» akúkoľvek zodpovednosť za ich stáročia trvajúcu protiľudskú činnosť v minulosti i prítomnosti, preložiac ju na «mýtické staroegyptské žrečestvo», ktorému teraz nemožno nič vytknúť, pretože Egypt žrecov a faraónov zostal v ďalekej minulosti. Rasistom-«antisemitom» sa bude zdať výhodnejšie si naštudovať všelijaké hlúposti typu «Mein kampf» a pokúsiť sa riešiť problémy RF na základe receptov «svätého Adolfa» miesto toho, aby sa vžili do histórie a sami porozmýšľali nad jej podstatou a Prozreteľnou orientáciou jej priebehu.

Okrem toho oni nepremýšľajú nad takými «malichernosťami» ako nasledovné: nemajú žiadne vedomosti a zručnosti, na základe ktorých by dokázali, po prvé, oddeliť rasovo čistých od ostatných a, po druhé, poradiť si s riadením štátu a uviesť do života prisľúbené blaho (pre všetkých, okrem židov a ďalších rasovo-nečistých «cudzincov»), až sa štátna moc ocitne v ich rukách.

— A z uhlu pohľadu väčšiny predstaviteľov židovsko-judejských diaspór, ktorí na vedomej úrovni skutočne nemajú žiadnu snahu k osobne svojej vlastnej nadvláde, a ktorí pracujú vo sformovanom systéme spoločenského zjednotenia práce podľa svojich schopností, sú tieto názory — vysloveným pseudovedeckým «antisemitizmom», klebetou, znižujúcou dôstojnosť veľkého, ťažko skúšaného ľudu, ktorá má potenciál vyprovokovať v dejinách ďalší «holokaust».

— A z uhlu pohľadu «tolerantných» ku všetkému ľahostajných a slabomyseľných bez rozdielu od ich etno-konfesíjnej príslušnosti biblický projekt zotročenia ľudstva v mene Boha vôbec neexistuje, pretože uvedená (v kapitole 3.2) kolekcia citátov z Biblie je iba kolekciou, a nie súvislým fragmentom biblického textu, v ktorom deklarácia o zámere zriadiť svetovú nadvládu by bola vyjadrená ako jeden celok od začiatku do konca. Ináč povedané, podľa ich názoru, prakticky z ľubovoľného textu možno «natrhať vety», a potom z «natrhaných viet» skomponovať text ľubovoľného obsahu. A oni sú presvedčení o tom, že VP ZSSR urobil s textom biblie práve toto, vyjadrujúc cez spomenutú kolekciu svoj schizofrenický «antisemitizmus», a nie skutočnú podstatu biblickej sociológie, ktorá, ako si myslia, je v skutočnosti vyjadrená v «desiatich prikázaniach Mojžiša» (starozákonná kniha «Exodus», kap. 20) a tiež v Kristovom «Kázaní na hore» (Matúš, kap. 5), ktoré (na rozdiel od nami uvedenej kolekcie) sú «uceleným textom».

Preto podľa všetkých, pre ktorých je biblický projekt zotročenia ľudstva v mene Boha za hranicami ich vnímania, alebo za hranicami chápania, história prebieha sama od seba, nepredvídateľne a bezcieľne neznámym smerom, židia sú najmúdrejší od prírody, úspešní a súdržní, a «antisemitizmus» je nepríjemný jav, ktorého príčiny treba hľadať kdekoľvek, len nie v židovstve, ktoré je jeho nevinnou obeťou. A takéto názory sú charakteristické jak pre «intelektuálov» židovsko-judejského pôvodu, tak aj pre všetkých ostatných «vzdelaných» ľudí v biblickej kultúre. Mimochodom, už spomínaný akademik E.S.Varga zasvätil jeden z fragmentov vyššie citovaných pamätí «Otvoriť za 25 rokov» práve problému «antisemitizmu» v ZSSR. On píše:

«V zostave vyššieho vedenia v poleninskom období prebehli zaujímavé zmeny. Bezprostredne po revolúcii za Leninovho života hrali vedúcu úlohu súdruhovia, ktorí sa vrátili z emigrácie: Lenin, Trockij, Zinovjev, Bucharin, Litvinov, Radek[348] a ďalší; dejatelia, ktorí zostávali v krajine nelegálne: Stalin, Rykov atď. zastávali druhoradé postavenia. Po smrti Lenina boli bývalí emigranti nielenže vytlačení z vedúcich pozícií, ale z väčšej časti aj zničení.

Boj medzi bývalými emigrantmi a dejateľmi, ktorí zostali v krajine, nie je len osobitosťou Sovietskeho Zväzu. V Maďarsku spočiatku vedúca „vrstva emigrantov“ bola takmer úplne vytlačená „tuzemcami“. V Československu boli popravení Ganckij[349], Geminder[350] (“Fridrich”) s jeho skupinou[351]. Iba v Bulharsku (Dimitrov) a v NDR (Ulbricht) sa vodcovia-emigranti zachovali (z rôznych príčin). V Číne neboli žiadni emigrovaní revolucionári, takže tento problém nevznikal a nebránil zachovaniu stability vedenia po dobu tridsiatich rokov.

Spolu s bývalými emigrantmi odstraňovali židov, ibaže tento proces zašiel oveľa hlbšie. V okolí Lenina bol veľký počet židov: Trockij, Zinovjev, Sverdlov, Sokoľnikov, Kamenev, Litvinov, Radek. Sverdlov zomrel[352] ešte za Leninovho života. Litvinov sa o vlások vyhol väzeniu; všetci ostatní boli zlikvidovaní. Odstraňovanie židov zo všetkých vedúcich pozícií pokračuje v podstate aj teraz. V ÚV v r. 1964 (ak sa nemýlim) sa nachádza jeden-jediný žid — Dymšic; v aparáte ÚV a ministerstve zahraničných vecí nie je ani jeden. Ani jeden žid nie je riaditeľom vedeckého inštitútu Akadémie vied; židov niet ani v prezídiu (Akadémie vied)[353]. V Moskovskej univerzite v tichosti existuje „numerus causus“[354]: prijíma sa tam nie viac ako 3 % židovských študentov. Oficiálne sa to všetko popiera[355].

Vytvorenie štátu Izrael ako osobitnej židovskej vlasti, samozrejme, preukázalo zvýšený vplyv na tradičný ruský antisemitizmus[356].

Skrytý antisemitizmus v Sovietskom Zväze v r. 1964 bol nečakane odhalený svetovým spoločenstvom. Na Ukrajine vyšla na svetlo sveta „vedecká“ práca „Judaizmus bez prikrášlenia“ s 200 stranami. Mne sa táto knižka nedostala do rúk. Avšak obšírne citáty a reprodukované ilustrácie v zahraničných časopisoch jasne ukazujú, že ako hlavný zdroj jej poslúžil „Stürmer“, ktorý vychádzal v Nemecku v hitlerovských časoch. Objavila sa z rozhodnutia jedného z tajomníkov ÚV Komunistickej strany Ukrajiny.

Objavenie sa tejto „práce“ vyvolalo protesty západných komunistických strán, ktorých členmi boli mnohí židovskí inteligenti. Musela byť stiahnutá z obehu (avšak rýchlo ju vydali znova v USA). „Ideologická komisia“ ÚV na čele s Iľjičovom zverejnila veľmi mierne odsúdenie brožúrky.

Vyzerá to, že tento prípad nebol na Ukrajine výnimkou. Súdruh Kronrod, ktorý sa vrátil v jeseni 1964 z Ukrajiny, mi rozprával, že mu ukázali niekoľko strán z tam zverejneného románu. Dej románu prebieha v r. 1918 na Ukrajine. Figuruje v ňom komisár Leizerman, ktorý dal príkaz zastreliť mnohých Ukrajincov a Rusov. Pri tej príležitosti autor „filozofuje“ na niekoľkých stranách: prečo strieľajú Rusov a Ukrajincov? Na Ukrajine všade žijú Leizermanovia: v Kyjeve, v Charkove atď. Sú medzi nimi bohatí aj chudobní. Ale všade sledujú jeden a ten istý cieľ: spôsobiť čo najviac škody ruskému a ukrajinskému ľudu!

Nemám žiadny dôvod pochybovať o pravdivosti tejto informácie[357]».

Ako vidno z uvedeného fragmentu, E.S.Varga vo vzťahu ku knihe «Judaizmus bez prikrášlenia» zaujíma postoj, ktorý domáca liberálna inteligencia odsudzuje: «nečítal si to, ale nesúhlasíš a odsudzuješ».

Fakticky je verný tradícii, ktorej začiatok v «mraksizme» položil samotný K.Marx: judaizmus — najmä jeho sociologická doktrína — musí stáť mimo štúdium, aby nebolo analýzy, ani kritiky cieľov, na dosiahnutie ktorých je orientovaný, ani kritiky spôsobov a prostriedkov dosiahnutia cieľov, aby sa nikto nezamýšľal nad zdrojom pôvodu tohto všetkého a nevypracoval efektívnu alternatívu biblickému projektu. V článku «K židovskej otázke» (r. 1843, polemika K.Marxa s Brunom Bauerom o spôsoboch emancipácie[358] židov v spoločnosti) práve K.Marx zriadil tichý zákaz pre marxistov na štúdium Biblie a jej vplyvu na psychiku ľudí, a cez psychiku na politickú prax, premietajúcu sa do histórie počas mnohých storočí: «Pohľadáme tajomstvá žida nie v jeho náboženstve — pohľadáme tajomstvá náboženstva v ozajstnom židovi» — to je rasizmus. A ďalej K.Marx pokračuje (vysvetlenia v poznámkach označených ako «— Red.» patria citovanej publikácii, ostatné poznámky a postrehy sú naše):