[358] Niektoré publikácie na túto tému nájdené v internete sú predstavené v materiáloch KSB, šírených na kompaktných diskoch v priečinku „Iní autori“: „Noemova_archa“.

[359] Pod menom „Nikto“ sa predstavil Odyseus kyklopovi Polyfémovi, pred tým, než mu vypichol jediné oko. Keď sa tak stalo a na Polyfémov nárek pribehli ostatní kyklopovia, tak sa ho začali pýtať, prečo tak kričí a kto mu vlastne ublížil? Polyfémos im odpovedal: „Ublížil mi zákerný Nikto“. Keďže ostatní pochopili, že reálneho zločinca niet, tak sa spokojne rozišli a nechali Polyféma osamote s jeho bolesťou a vzniknutými problémami...

[360] Text zvýraznený nami v citáte: t.j. oni sú psychickými otrokmi, pracujúcim antropoidným dobytkom, ktorý riadi a za ktorých zodpovedá ich «pán» pred inými „slobodnými «pánmi»“.

[361] Zvýraznené nami: pri takomto vzťahu k práci, ktorá je základom zabezpečenia života dnešnej civilizácie, sa robotník ničím neodlišuje od pracujúceho dobytka, či naprogramovaného robota; ak však máme hovoriť o tvorivej oblasti, v ktorej dnešná civilizácia dosiahla úspechy, tak potom sú to zbrane: prírodou dané zuby a pazúry vymenili rozumné zvieratá behom niekoľkých tisícročí za jadrovú výzbroj a vojensko-kozmické sily.

[362] Termín prevzatý z nejakých písem dnešných demokratizátorov.

[363] Ako hovorí Starý Zákon, obrezanie sa vykonávalo kamennými nožmi. Exodus kap.4: «25. Vtedy Sefora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna a hodiac ju k jeho nohám povedala: si mi ženíchom krvi».

[364] Uvádza sa, že grécke texty Nového Zákona opisujú odpoveď Krista „kniežaťu“: «Poď za mnou...», — teda odlišnú od známej odpovede v oficiálnych ruskojazyčných a západných textoch: «Odstúp odo Mňa, satan...». Zmyslovo analogickú odpoveď: «Poď za mnou, satan...», obsahuje cirkevno-slovanský text Nového zákona (Matúš, 4:10) v „Ostrožskej Biblií“ (z r. 1581)* prvotlačiara Ivana Fjodorova, čo zjavne demonštruje vzťah Krista ku „kniežaťu“ ako k podvodníkovi, ktorému ale Ježiš ponúka svojou odpoveďou možnosť k náprave. Toto zároveň podrýva cirkevnú doktrínu o reálnej moci „kniežaťa tohto sveta“, potvrdzujúc Koránický výrok o predurčení človeka byť námestníkom Božím na Zemi, a vraví o absencii u satana akejkoľvek reálnej moci nad ľuďmi, s výnimkou tých, ktorí si sami pre svoju nemravnosť vybrali satana, aby nad nimi panoval...

No tendencia zamieňať texty v ruskojazyčnej Biblií z čias Ivana Fjodorova, hovorí sama za seba a vôbec nie v prospech „ruskej“ „pravoslávnej“ cirkvi. Táto téma je obstojne vysvetlená v práci VP ZSSR «Nech sa vám stane podľa vašej viery…» (Svätá kniha a globálna kríza) (r. 2010).

[365] The Unseen Hand: An Introduction Into the Conspiratorial View of History, 1982 – pozn. prekl.

[366] «Medzinárodná Vláda nikdy nepopierala svoju existenciu. Ona sa nezviditeľňovala manifestmi, ale činmi, ktoré neprehliadla ani oficiálna história. Možno vymenovať fakty z francúzskej a ruskej revolúcie, a tiež z anglicko-ruských a anglicko-indických stykov, keď nezávislá ruka zvonku zmenila chod udalostí. Vláda neskrývala prítomnosť svojich vyslancov v rôznych štátoch. Pravdaže, ani títo ľudia pod titulom Medzinárodnej Vlády sa nikdy neskrývali. Naopak, zostávali na očiach, navštevovali vlády a boli spozorovaní množstvom ľudí. Literatúra zachováva ich mená, prikrášlené fantáziou ich súčasníkov.

Nie sú to tajné spoločenstvá, ktorých sa tak boja vlády, ale viditeľné tváre, posielané na príkaz Neviditeľnej Medzinárodnej Vlády. Každá falošná činnosť sa protiví medzinárodným cieľom. Jednota národov, ocenenie tvorivej práce, a tiež vzostup vedomia sa potvrdzujú Medzinárodnou Vládou ako najneodkladnejšie miery. A ak preskúmame opatrenia Vlády, nikto ju neobviní z nečinnosti. Skutočnosť existencie Vlády neraz prenikala do povedomia ľudí pod rôznymi názvami.

Každý národ sa navštevuje len raz. Posolstvo zvykne byť len raz za storočie – to je zákon Arhatov (Arahantov –-> Arahant – Ten, ktorý je hoden; Ten, kto dosiahol dokonalosti človeka)*. Zameranie javu Neviditeľnej Vlády podlieha pomerom svetovej evolúcie, pričom do osnovy stanovísk sa dávajú presné matematické výpočty. Niet osobného želania, ale nemennosť zákonov matérie. Nechcem, ale viem. A preto riešenie pri vlnení toku je vždy nemenné.

Na kopec možno vystúpiť zo severu alebo z juhu, no samotný výstup ostane nemenným» (“Agni Joga”, Samara, vydanie r. 1992, zväzok 1, str. 292 — “Znaky Agni Jogy”, bod 32).

[367] Veľrada – (gr.Synedrion, heb. Sanhedrin) https://cs.wikipedia.org/wiki/Sanhedrin

[368]     Podrobnejšie viď G. Hancock „Stopy bohov“, kap.1.

[369]     V ZSSR boli tieto fotografie opublikované v časopise „Technika - Mládeži“ v № 5 r.1969 . Tieto stránky sú obnovené v práci VP ZSSR «Základy sociológie», časť 3. V tom istom časopise v 1960-tych rokoch v sérií článkov „Antológia tajuplných náhod“ bolo opublikovaných značne veľké množstvo informácií, rúcajúcich historický mýtus, ktorý navieval v tom istom čase školský aj univerzitný program ohľadom histórie. V jednom z jeho čísel boli opublikované aj mapy Piri Reisa (z r.1513) s vyobrazením Antarktídy bez ľadu. Správnosť zobrazenia pobrežných rysov na nej bola potvrdená seizmickým prieskumom behom niekoľkých rokov po oslovení vedy (v 20. storočí) ohľadne analýzy týchto máp.