[275] Prakticky všetka reklama pivného, pôžitkársko-večierkového a fanúšikovského spôsobu života je adresovaná mládeži a zameraná na to, aby sa vydala cestou degradácie. A žiaľ, mnohí mladí ľudia už po tejto ceste kráčajú. No trestnú zodpovednosť za demoralizáciu adolescentov nenesú ani objednávatelia reklamy, ani pracovníci televízie. A samotná štátnosť RF  „podĽahla“ „alkobarónom“ (pivo, víno, vodka), keď zrušila nariadenie hlavného hygienika Ruska o zákaze pivnej reklamy v televízii. A medzitým, 9 z 10 tínedžerov, ktorí začínajú systematicky piť alkohol (napodobňujúc dospelých), sa nedožívajú 50 rokov. To znamená, že iniciatívu v riešení tohto problému budú musieť prevziať samotní ľudia, každý podľa svojich schopností. Okrem toho, propaganda netriezveho spôsobu života podkopáva možnosti ekonomického vzletu a pretvorenia kultúry.

[276] «Trhová ekonomika predkladá človeku tvrdé požiadavky. Drvivá väčšina ľudí, aby zarobila peniaze, musí veľa a intenzívne pracovať. Takto, od r.1973 po r.1985 dĺžka pracovného týždňa priemerného Američana vyrástla zo 40,6 na 48,8 hodín. Podľa názoru odborníkov USA, väčšina Američanov chronicky málo spí, trpí stresom. Ťažkosti narastajú, ak je sociálna úroveň Američana nižšia ako priemer» (“Človek a spoločnosť” — zv. 2 skúmanej učebnice, str. 300).

Znášať niečo také, je vec samotných Američanov. Ale my takúto „ekonomiku“ nepotrebujeme. A tým, ktorí sú presvedčení, že väčšina obyvateľov Ruska, ako aj Američania, by mala práve takto drieť: nedospávajúc, nemajúc pri tom možnosť uspokojiť svoje demograficky podmienené potreby, — bude lepšie neliezť do politiky a biznisu, a zachrániť si tak svoje hlúpe hlavy.

[277] Žiaľ, dnešné školstvo „učí“, avšak neučí učiť sa samostatne, získavať tvorivé zručnosti.

[278] Slogan kocúra Matroskina: «Spoločná práca — v môj prospech — tá šľachtí!» (vyslovuje to samoľúbo, vyrovnane, pradúc si).

[279] Veľká Októbrová socialistická revolúcia sa pokúsila vytrhnúť sa z moci tejto tradície a zaviedla «partmaximum»: platy členov strany pri ich práci v riadiacom aparáte na určitých postoch boli ohraničené úrovňou, blízkou priemeru v spoločnosti. Ale neskôr bolo «partmaximum» zrušené,  k moci sa začali škriabať karieristi a nakoniec ich odtiaľ bolo treba dostávať plánovanými represiami.

[280] V apríli r.2004 bol v Rusku zvýšený plat ministrov, ktorý vyrástol takmer na 90.000 rubľov mesačne, pri priemernom plate v krajine menšom ako 6.000 rubľov (v októbri r.2003 to bolo 5722 rubľov). Malo to akože posilniť odolnosť ministrov voči úplatkom.

V skutočnosti, pokiaľ minister nie je schopný si svedomite plniť svoje povinnosti, dostávajúc za to výplatu na úrovni štatistického priemeru v krajine, potom je len jedným z «kocúrov Matroskinov», snažiacich sa presvedčiť ostatných o tom, že spoločná práca v jeho prospech zušľachťuje.

To isté sa týka aj takých «exemplárov» ako R.Abramovič: on ne-«zarába» približne 800 libier šterlingov každú minútu, ako o tom informovali média, a aj tak kradne, hoci zlodejstvo jeho a jemu podobných je právne uzákonené a beztrestné. No všetky takéto subjekty v živote dlžia mnohé a mnohým.

[281] Vystúpiť proti nej znamená v mnohých prípadoch ocitnúť sa v rozpore so zákonom: podnecovanie k triednej nenávisti je trestné v legislatíve mnohých krajín, vrátane RF.

[282] V tejto vete (v slove exploatácia) vidno, ako sú si termíny „zužitkovať“ a „vykorisťovať“ významovo blízke, pokiaľ ide o negatívny jav. – pozn. prekl.

[283] Myslia sa regionálne civilizácie planéty.

[284] Štát Izrael vznikol v r.1948. V súvislosti s tým je zaujímavou otázka: prečo znovuvytvorený židovský štát dostal názov Izrael, a nie Judea, ktorá ako samostatný štát vytrvala o 900 rokov dlhšie než staroveký Izrael?

[285] «Národ, to je historicky sformované, stabilné spoločenstvo ľudí, zrodené na báze spoločného jazyka, územia, ekonomického života a mentality, prejavujúcej sa v jednote kultúry. <…> Len prítomnosť všetkých príznakov, získaných naraz, vytvára národ» (J.V.Stalin, “Marxizmus a národná otázka”). Židia tejto definícii národa nevyhovujú. A hoci nepochybne sú historicky sformovaným, stabilným spoločenstvom ľudí, jednako toto spoločenstvo na základe svojich charakteristických príznakov predstavuje samo osebe mafiu, ktorá sa maskuje pod národ. Hlavným príznakom mafie je vzťah jej členov k ostatným ľuďom, vychádzajúc z identifikácie ich príslušnosti k svojej mafii: vlastný je „brácho“, cudzí je „trkvas“, t.j. objekt nátlaku a zneužitia.

Mimochodom, presne tie isté príznaky národa, ktoré uviedol J.V.Stalin vo svojej definícii, sa uvádzajú aj v skúmanej učebnici: historický charakter vzniku národov („Človek a spoločnosť, str. 316, odsek 2“), jazyk (rovnaká kniha, str. 316, odsek 3), územná celistvosť a ekonomická spojitosť (rovnaká kniha, str. 316, odsek 4) psychologická jednotnosť (mentalita) v nadväznosti pokolení a jednota kultúry. Preto je náš odkaz na definíciu termínu «národ» J.V.Stalina v kontexte skúmanej učebnice úplne korektný.

Jednako, od str. 316, kde rozprávanie prebieha v súlade so stalinskou definíciou termínu národ, po str. 386, kde sa judaizmus stal «národnou relígiou» a prestal byť «svetovou relígiou», autori učebnice a hlavne vedúci autorského kolektívu, pozabudli na svoj vlastný text alebo prestali chápať, čo píšu.

[286] Viac o tom v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v prácach VP ZSSR “Ku kráľovstvu Boha...” a “«Majster a Margaréta»: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery”.

[287] «Zákon a proroci» v dobe Krista bolo tým, čo je dnes známe pod názvom „Starý zákon“.

[288] Je užitočné vedieť, že zatiaľ čo v našom jazyku existuje iba jeden pojem – žid, tak v ruštine existujú významovo odlišné tri takéto pojmy: Judej – to je prívrženec judaizmu, aktívne žijúci náboženským životom a dodržujúcim pravidlá vierouky. Jevrej – je iba potomkom židovskej rodovej línie, ale na náboženských pravidlách mu nezáleží a žije svetsky, prípadne svätuškársky. Žid – to je v ruštine skôr hanlivé pomenovanie človeka, ktorý preukazuje tie negatívne vlastnosti, ktoré sa v dejinách židom najviac vytýkali. – pozn. prekl.

[289] Aj rabinát by mal súhlasiť s hodnotením Hitlera, že: historicky reálne kresťanstvo je náboženstvom otrokov. Ale aj judaizmus, ak sa pozrieme na systém vcelku, je náboženstvom otrokov, na ktorých sú však pohlavármi biblického projektu položené trochu iné úlohy: ako sa v Koráne píše: «Tí, ktorým bolo dané niesť Tóru, ale ju neniesli, podobajú sa oslovi, naloženému knihami…»

[290] Termín «konceptuálna moc» treba chápať dvojako: po prvé, ako ten druh moci (ak to dáme do súvisu so systémom prerozdelenia špecializovaných druhov moci), ktorá dáva spoločnosti koncepciu jeho života ako jedného celku v nadväznosti pokolení; po druhé, ako moc samotnej koncepcie (Idey) nad spoločnosťou (t.j. ako informačno-algoritmický vnútorný kostrový základ kultúry a opora pre celý život a činnosť spoločnosti).