V prvom význame je to moc konkrétnych ľudí, ktorých osobné kvality im umožňujú uvidieť možnosti, zadať si ciele, nájsť a vypracovať spôsoby a prostriedky na dosiahnutie nimi svojvoľne vybraných cieľov, vštepiť to všetko do algoritmiky kolektívnej psychiky spoločnosti, a tiež do mechanizmov štátnosti. Konceptuálne bezmocní — to sú všetci tí, ktorí sú rukojemníkmi konceptuálnej moci v oboch zmysloch tohto termínu. Práve z tohto dôvodu v spoločnosti konceptuálne bezmocných ľudí nie je možná ani demokracia, ani práva človeka.

[Prvá definícia konceptuálnej moci sa viac týka riadenia, zatiaľ čo druhá viac samoriadenia. – pozn. prekl.]

[291] Prečítať si podrobnejšie, ako všetko funguje, možno v materiáloch KSB v prácach VP ZSSR „Otázky pre Petrohradského a Ladožského metropolitu Jána a hierarchiu Ruskej pravoslávnej cirkvi” (r.1994), “Ku kráľovstvu Boha…” (r.1996), “Súfizmus a masonstvo: v čom je rozdiel” (v zborníku „Intelektuálny postoj“, № 1/97 (2) v Informačnej báze VP ZSSR).

[292] O tom, že v každodenných veciach nie je dobré zabúdať na Boha a Zámer (Prozreteľnosť), aby veci zapadali do Zámeru (ako mozaiky) a nestali sa daromnosťou, o tom Biblia mlčí.

[293] Je to tak, ale výhradne v prípade historicky reálneho kresťanstva. Pretože Kristus učil iné, čo cirkvi neučia: «Od toho času sa Božie Kráľovstvo (radostne) hlása, a každý doň (svojim) úsilím vchádza» (Lukáš, 16:16). A všetko ostatné je v jeho — Zhora danom skrze neho — učení podriadené myšlienke vytvorenia Božieho Kráľovstva na Zemi, od ktorej sa cirkvi stránia, ako čert kríža, pretože idea vytvorenia Božieho Kráľovstva na Zemi im bráni «strihať ovce», ich stádo.

[294] V skutočnosti len lepšie rieši úlohu podriadenia „ovečiek“ myšlienke s nadšením drieť na judejov a ich pánov (pohlavárov biblického projektu zotročenia všetkých). Každopádne, autori učebnice o tom mlčia, a žiaci si to sami domyslieť nemôžu, pretože väčšina z nich nepozná texty Biblie a nechápu ich vzájomnú súvislosť s priebehom života, vrátane ich vlastného života. A to je zo strany akademika L.N.Bogoljubova a jeho autorského kolektívu bezcharakternosť.

[295] Termín musulmanstvo je príkladom defektu reči. Podľa noriem ruského jazyka je : názov náboženstva islam; vyznávači islamu sú moslimovia. Slovo «musulmani» vzniklo z arabského slova «muslimuna», čo znamená: odovzdaný Bohu. Tak začali seba nazývať prví nasledovníci Mohamedovho hlásania začiatkom 7.storočia.

[296] O tom, že tu sa má na mysli poslušnosť Bohu v súlade so Zámerom, o tom sa už autorom učebnice informovať nechcelo, nakoľko «poslušnosť (pokora)» bez objasnenia (polittechnológmi) komu, sa dá ľahko transformovať na poslušnosť biblickej doktríne zotročenia všetkých.

[297] Tento odsek je tiež ukážkou falzifikácie. Podľa Koránu je predurčenie Človeka byť námestníkom (zástupcom) Boha na Zemi. Dosahovať čokoľvek samostatne znamená realizovať vlastný démonizmus. Korán učí žiť a konať v súlade so Zámerom Boha a vtedy človek dosiahne oveľa viac, než by bol schopný dosiahnuť samostatne. No o tomto autori učebnice nehovoria (najskôr kvôli vlastnej nevzdelanosti — samotný Korán nečítali).

Problém Islamu je v inom. Korán dáva človeku na výber: báť sa Boha alebo báť sa Satana. Ale Človek sa nechce báť nikoho: je tu túžba Boha milovať, a k Satanovi sa v každom konkrétnom prípade správať v súlade s Božím Zámerom. Podrobnejšie je to vysvetlené v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, v práci “«Majster a Margaréta»: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery”.

[298] Bolo by fér zameniť arabské slovo „Alah“ ruských slovom „Boh“, aby tak nevznikala možnosť nejednoznačnej interpretácie.

[299] Táto veta je príkladom «polittechnológie»: slovo Boh (zaužívané u ruskojazyčných ľudí, ekvivalentné slovu Alah) tu nie je použité, ale objavuje sa tu poslušnosť k pozemskej moci. No v skutočnosti Korán moslimovi zakazuje povýšiť na úroveň Hospodina kohokoľvek nad sebou, pretože pre neho je jediným Vládcom Boh (Korán, súra 3:100). A „hra so slovami“ „Boh“ a „Alah“ stavia v celkovom kontexte odseku „Boha“ proti „Alahovi“, čo napomáha pestovaniu hlúposti a pokriveného chápania sveta.

[300] Táto veta je ďalším príkladom toho, ako «manipulujú vedomím».

Ide o to, že islam neprikazuje zmierlivo trpieť výkup sveta aj so všetkými jeho obyvateľmi a ich majetkom na osnove biblickej doktríny, čo aj odlišuje jeho prikázania od budhizmu a historicky reálneho kresťanstva. Úžerníctvo sa mnohonásobne charakterizuje v Koráne ako satanizmus. Mlčiac o sociológii judaizmu, ktorému je podriadená biblická sociológia vcelku, mlčiac o postoji Islamu k nej, autori učebnice prezentujú Islam ako jedno z nebezpečenstiev pre budúcnosť ľudstva.

[301] Odolávať pred skĺznutím na degradačno-parazitickú cestu je v prechodnom období nevyhnutnosťou pre každú osobu, ktorá sa snaží prejsť od antropoidnosti k Ľudskosti. A v samotnej Ľudskosti už odolávanie nebude nutné, pretože tam už funguje emocionálna mravno-psychologická sebestačnosť, v ktorej je Človek slobodný od tlaku degradačno-parazitických potrieb na neho (ak sa také budú ešte v spoločnosti vyskytovať, podporované zatiaľ nevykorenenou antropoidnosťou iných jednotlivcov).

[302] Viac o tejto téme, ako aj o organizácii plánovitého riadenia samoregulácie trhovej ekonomiky v súlade s úlohou garantovaného uspokojenia demograficky podmienených potrieb všetkých ľudí v nadväznosti pokolení – sa možno dočítať v materiáloch KSB v prácach VP ZSSR „Krátky kurz...“ a „Voda mŕtva“.

Tu len v krátkosti objasníme: demograficky podmienené potreby sa delia na 3 kategórie:

·   úmerné k počtu obyvateľstva podľa vekových skupín a pohlavia (chlapci – dievčatá, mládenci – devy, muži – ženy: - od dojčenského veku až po vysokú starobu);

·   úmerné k počtu rodín (domácností) každého druhu, odhalených sociálnou štatistikou;

·   infraštruktúrne potreby, ktorých charakter a objem je podmienený kultúrou vcelku, prírodno-geografickými podmienkami, rozmiestnením výroby a osídlením rodinami v regiónoch.

To je základom k predbežnej príprave národného hospodárstva a finančného systému ku garantovanému a vyčerpávajúco plnému uspokojeniu demograficky podmienených potrieb pri raste populácie v prípustných hraniciach pre biosféru. N.K.Bajbakov (Predseda Štátnej plánovacej komisie ZSSR od r.1955 po 1985), N.I.Ryžkov(od r.1979 zástupca Pred.Št.plán.kom. ZSSR, v rokoch 1985 – 1991 Predseda rady ministrov ZSSR), J.D.Masljukov (nástupca N.K.Bajbakova, posledný Pred.Št.plán.kom. ZSSR) boli povinní tieto veci chápať a riadiť plánovanie v ZSSR tak, aby neexistovali žiadne sociálno-ekonomické dôvody pre zbojnícko-podvodnícke reformy 1990-tych rokov. To isté sa týka aj celej tej svorky kandidátov, doktorov vied, členov korešpondentov a akademikov, ktoré sa pásli, rodili a množili za čias ZSSR na tematike plánovania sociálno-ekonomického rozvoja a riadenia národného hospodárstva na plánovej osnove.

[303] Okrem toho, že degradačno-parazitické spektrum potrieb spôsobuje priamu škodu spoločnosti, ono skutočne bráni uspokojeniu demograficky podmienených potrieb. Tak v 1980-tych rokoch v ZSSR, na 1 rubeľ zisku do štátneho rozpočtu z predaja produkcie alkoholu pripadlo od 3 do 5 rubľov strát, podliehajúcich účtovnej evidencii: dodatočné náklady za nemocničné ošetrenie následkom zvýšenej chorobnosti alkoholikov, zvýšenej úrazovosti v práci i doma; podiel detí-invalidov, medzi ktorými sa štatisticky vyčleňujú počatí a porodení rodičmi alkoholikmi a fajčiarmi; zníženie kvality vedecko-technických štúdií a výstupnej produkcie; zvýšená úroveň nehodovosti v priemysle, v doprave; kriminalita tínedžerov, ktorej veľkú časť tvoria deti z «rozvrátených rodín» a alkoholizmus u tínedžerov vznikajúci imitovaním dospelých atď.