[336] Zákony dialektiky existujú a vyjadrujú sa v rôznych jazykových formách, sú však neformálne. Ich formy si vyžadujú aby bol do nich vnesený životu adekvátny obsah, čo zďaleka nie vo všetkých prípadoch sa darí sformalizovať a «automatizovať». Inými slovami, ak pre úspech logickej procedúry postačuje prevažne ľavohemisférne myslenie (diskrétno-abstraktno-logické), tak  pre úspech dialektického procesu sú potrebné zmysly a organizácia psychickej činnosti spoločne, vrátane súčinnosti abstraktno-logického, procesno-obrazného i asociatívneho myslenia.

[337] Rozdiel je v tom, že schizofrenik je úprimne presvedčený o tom, že to čo robí je životu adekvátne. Avšak «diabolský logik» — operátor, technológ, polittechnológ, sám osebe nie je v moci toho druhu schizofrénie, ktorý svojou procedúrou «diabolskej logiky» vyjadruje s cieľom utvrdiť iných v niečom; ale ak v tom utvrdzuje aj seba samého, stáva sa tiež schizofrenikom.

[338] Oveľa podrobnejšie je táto téma preskúmaná v materiáloch KSB, konkrétne v prácach VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“, „Jazyk náš: ako objektívna danosť i ako kultúra reči“.

[339] Vo vnímaní sveta trojjedinosti matérie-informácie-miery sú priestor a čas druhoradými kategóriami, ktoré sú dôsledkom miery a sami osebe predstavujú výplod procesu porovnávania rôznych javov v Živote navzájom.

[340] O tom viac v materiáloch KSB v práci VP ZSSR „Jazyk náš: ako objektívna danosť i ako kultúra reči“.

[341] Nasledujúci text (až po klin z hviezdičiek, otočený smerom dolu) predstavuje fragmenty práce VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“ s určitými skráteniami a úpravami.

[342] Prvotná informácia je tá, ktorá sa dovtedy (od momentu narodenia) v psychike nevyskytovala.

[343] Tej informácie, prostredníctvom ktorej Boh v jazyku životných okolností odpovedá na plány, myšlienky a ďalšie činy človeka. Hoci múdri ľudia boli vždy utvrdení v tom, že Život je posvätným jazykom, ktorým Boh rozpráva s ľuďmi — s každým i so všetkými naraz, ale vieroučenia idealistického a materialistického ateizmu sa snažili presvedčiť ľudí, že tomu tak nie je: vraj všetko je len náhodné, bezpríčinné a bezcieľne. Avšak v poslednom čase o tom začali písať aj žurnalisti, pravda, zatiaľ prevažne len v „bulvárnej“ tlači:

«Započúvajte sa do jazyku vyšších síl

Neustále dostávame signály, treba im len vedieť načúvať.

Možno, že psychická nepohoda, ktorá vás už dlho ťaží, vôbec nie je spojená preťažením v práci alebo štvorkami vášho dieťaťa v škole. Je možné, že nejaké sily vám takto dávajú poznať, že nie ste na správnej ceste?! Načúvaním jazyku Vyšších síl, možno dať mnohé do poriadku a dokonca sa vyhnúť chybám. Je to naše energetické, emocionálne a intuitívne rozpoloženie. Preto je tak dôležité načúvať sebe, svojej duši a tomu čo našepkáva srdce. Ak tvoja duša spieva, si na správnej ceste (hoci ani toto neplatí vždy: — naša poznámka v citáte: duša darebáka spieva od darebáctva), ak je cítiť nepohodu, ťažobu, zvláštny nepokoj — treba s tým niečo robiť. Žiaľ, dnešný človek si už toto robiť odvykol.

Jazyk faciek

Vyššie sily používajú jazyk znakov a signálov. Najčastejšie to býva nejaká náhodná udalosť. Zabehlo nám, nohu chytil kŕč, niečo nám spadlo... Upozorňujú nás aj na dobré, aj na zlé udalosti. Lepšie sa zahľaďte na okolitý svet, ľudí i seba! Podobné príznaky možno interpretovať až po uskutočnení faktu. V prípade ak tieto signály nechápete, znaky sa opakujú tri razy, a potom Vyššie sily prechádzajú k ďalšiemu, hrubšiemu spôsobu komunikácie s vami.

Jazyk situácie

Nevyšiel vám obchod, podviedla vás žena, ukradli vám auto... Čo ak Vyššie sily vám vôbec nebránia, ale chránia vás pred väčšími problémami? Ak sa človek po príchode týchto signálov rozčuľuje a nechápe ich, potom sa výchovné lekcie ešte zhoršujú. Chcú vám tak ukázať, že nemáte pravdu. A ak bola lekcia pochopená, situácia sa stabilizuje a neúspech rýchlo vystriedajú úspechy.

Jazyk nezdarov

Je to Boží trest, alebo odplata. Čo je pre človeka najcennejšie, po tom aj bijú. Často sa ako výchovný prostriedok používa choroba. Bijú tak, že nemožno si to nevšimnúť. A vždy sa treba zamyslieť — prečo vás potrestali? A ak ste pochopili za čo, trest sa ruší a problémy miznú. Pomocou takýchto nezdarov Vyššie sily smerujú človeka na jeho cestu, aby vyplnil svoje predurčenie.

Priamy kontakt

Trest pre nechápavých sa opakuje trikrát. Ak nereagujete, tak sa použije jazyk priameho kontaktu. Ocitnete sa u bioenergetika, jasnovidca, liečiteľa, kňaza na prednáške (doslova vás tam privedú), kde vám naraz bude vysvetlená príčina vašich nezdarov.

Jazyk agresie

Hrubý spôsob jednania. Napríklad, vychádzajúc z domu, na stene zbadáte veľký nápis „Ty hlupaňa!“. Do doby, pokiaľ nepochopíte, že táto fráza sa týka vás, nápis zostane na mieste tak ako je! Alebo, napríklad, sedíte a premýšľate: «Bolo by už načase sa rozviesť». V tom okamihu sa pomerne pevná stolička pod vami zlomí. Dávajú vám tak vedieť, čo vzíde z vášho nápadu.

Jazyk sugescie

Je to priamy text na zapamätanie si. Je založení na využití pamäti priamo, bez účasti myslenia. Človek sa stane závislým — od alkoholu, narkotík, hazardu, sekty, rybačky atď. Každý má to, čo si zaslúžil. No je ešte šanca sa spamätať.

V poslednom štádiu sa výchovný proces stáva ešte drsnejším a tvrdším. Trest sa zosilňuje. Znenazdajky sa objavujú nevyliečiteľné choroby, dejú sa nešťastné náhody. A ak ani po tomto človek nič nechápe, tak ho odstraňujú zo zemského života». (Publikované 18.04.2005 v novinách “Komsomolská pravda”, (http://www.kp.ru/daily/23496.5/38973/print/ ) alebo sprostredkovane na internetovej stránke «Anomália»: http://anomalia.narod.ru/news10/078.htm).

«Vážené» publikácie zatiaľ v tejto téme mlčia alebo podávajú svoje informácie o takýchto prípadoch pod rúškom životných kuriozít, ktoré sa síce javia akoby mali mravno-etický poučný zmysel, ale v skutočnosti («veď vieme to všetci…») to bola iba «obyčajná náhoda», ktorá žiadny poučný zmysel nemá... Príklad takýchto vážených publikácii poskytuje časopis „Ohník“, № 5, r.1999, v článku:

“NÁHODA AKO BOHOM NEPOZNANÁ ZÁKONITOSŤ. Ak na vás padla tehla, je možné, že to niekto potreboval?”, autor sa ukryl za pseudonymom «Čumakoff».

[Názov článku predstavuje zhovädenie veršu Majakovského básne «“Počúvajte!” — “Veď, ak zapaľujú hviezdy, znamená to, že to niekto potreboval?” ...»(a ak by nezažali hviezdy v noci, ani slnko vo dne, bol by vôbec život? boli by ľudia a všetko ostatné?) – pozn. prekl.]

V tomto článku „Čumakoff“ s odkazom na Americkú asociáciu súdnych vied uvádza prípad zo skutočnej vyšetrovacej praxe, ktorá sa udiala v New Yorku r.1994:

Jeden blbec poznal rodinnú „tradíciu“: keď sa jeho tatko hneval na mamu, strhol zo steny nenabitú pušku, zamieril na svoju manželku a stláčal kohútik. Keďže si ich synak želal rýchlejšie získať rodičovské dedičstvo, tak nabil pušku v domnienke, že otec mamu zabije, sám si na dlhú dobu sadne do väzenia, a on tak získa prístup k rodičovskému majetku. Ale potom, čo nabil pušku, rodičia žili tri týždne neobyčajne pokojne. No za ten čas blbec stratil nádej pri očakávaní dedičstva a rozhodol sa skoncovať so sebou. Vyskočil teda z okna svojho bytu na deviatom poschodí. Vo výsledku tohto však zomrieť nemal, pretože si nevšimol, že umývači okien na mrakodrape (v USA si ľudia radšej zaplatia za umytie okien, než za zvýšenú spotrebu elektrickej energie, ak sú okná špinavé a prepúšťajú menej denného svetla) natiahli o dve poschodia nižšie bezpečnostnú sieť. Jednako, keď letel okolo okien, z bytu o poschodie nižšie sa cez okno ozval výstrel a dávka brokov blbcovi rozmetala hlavu. V tom byte o poschodie nižšie žili jeho rodičia, a práve v tom okamihu, keď blbec letel okolo ich okna, rodičia končili ďalšiu zo svojich hádok. Tatko strhol zo steny brokovnicu, priložil k lícu, a ako zvyčajne, stlačil kohútik — zaznel výstrel: matku nezasiahol, no ich pochabý synček to schytal naplno.