Celý tento príbeh bol počas vyšetrovania zdokumentovaný. Prípad začali vyšetrovať ako neúmyselné zabitie starcom blázna, letiaceho do bezpečnostnej siete pod oknami; neskôr k tomu pridali pokus o vraždu svojej manželky; keď sa ale vyjasnila špecifická rodinná tradícia ukončovania rodinných hádok „výstrelom“, začali hľadať toho, kto, vediac o nej, zlomyseľne nabil zbraň, a zistili, že to urobil ich syn; nakoniec prípad uzavreli ako samovraždu. Avšak spôsob zavŕšenia samovraždy sa ukázal byť veľmi prepracovaným, vysoko prevyšujúcim úroveň scenárov komediálnych vrážd a situácií, ktorých je Západné kino plné.

[344] Je to podobné tomu, čo sa deje v počítačových sieťach, kde administrátor siete prideľuje užívateľom rôzne prístupové práva k informáciám (podľa kompetencie) a vykonáva adresné rozosielanie určitej informácie a čistenie siete od parazitnej informácie mimo činnosť užívateľov systému.

[345] Cirkev síce straší ľudí frázami že: „Boh trestá za zlé skutky“. V skutočnosti tieto reakcie nie sú trestom, ale „slovami“ ktorými komunikuje Život s človekom, pretože „nikto učený z neba nespadol“, „každý robí chyby“ a od Života veľa krát dostávame len „indície“, ktoré treba lepšie pochopiť a osvojiť si ich ako zručnosť (čo tiež chvíľku trvá). Svet a Život má svoje prirodzené nastavenia Zhora, stačí sa ho naučiť lepšie počúvať a vnímať, tak ako surfista sa snaží vnímať a zžiť sa s vlnou, ktorá ho nesie, tak aby bol v Harmónii s ňou, neničil on ju ani ona jeho. – pozn. prekl.

[346] Vnímanie sveta trojjedinosti matérie-informácie-miery vyplýva z koránického oznamu: «Boh stvoril každú vec a vymeral ju mierou» (Korán, 25:2). To isté v Biblii: «Všetko si usporiadal mierou, počtom a váhou» (Šalamúnova múdrosť, 11:21) Kniha „Šalamúnova múdrosť“ bola z kánonu Biblie vyňatá (hoci v katolíckej Biblii sa nachádza, avšak v katolicizme mali svetskí ľudia zakázané čítať Bibliu samostatne; okrem toho cirkevným jazykom katolíckej cirkvi bola počas mnohých storočí latinčina, ktorú väčšina ovečiek neovládalo, a až v druhej polovici 20.storočia katolicizmus umožnil používanie národných jazykov v cirkvi).

Vysvetlivka. Behom procesu merania vzniká obraz, t.j. informácia. Samotné meranie si vyžaduje súradnicový systém a jednotkovú mieru — etalón, na ktorú sa vzťahujú všetky ostatné veličiny, určené pre vyznačenie bodov v procese merania. [Napríklad pri rysovaní. Meraním rysujeme na výkres obrazy projektu. Samotný narysovaný objekt, ešte nepredstavuje hmotný objekt, ale je jeho vernou mierou, nehmotným prototypom. – pozn. prekl.] Oveľa podrobnejšie je problematika vysvetlená v materiáloch KSB, v práci VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“.

[347] Pre zmenu porovnávacích štandardov počítaných v algoritme je potrebné prerobiť niektoré bloky algoritmu.

[348] V starozákonnej knihe „Numeri“, kap.14 sa píše o tom, ako sa začalo 40-ročné putovanie starovekých židov po púšti.

Šiel už druhý rok prebývania Mojžiša s jeho zverencami mimo Egypta. K tomuto času už Mojžiš dostal v Zjavení vierouku a organizoval život židov v súlade s ňou: To jest v podstate sa všetky hlavné religiózne udalosti už odohrali. Mnohoročné putovanie po Sinajskom polostrove sa v tom čase neplánovalo. Boli vyslaní prieskumníci na Palestínske územia, po vrátení ktorých sa, v súlade s prisľúbením Palestíny Bohom Abrahámovi, plánovalo začať s presídlením do tohto kraja, v tej dobe obývaný Kanaáncami a Amálechmi.

Či by bolo plánované presídlenie pokojným, alebo by nieslo charakter vojenskej invázie je ťažké posúdiť, pretože práve po návrate prieskumníkov medzi zverencami Mojžiša vznikla vzbura. Odporcovia presídlenia do Palestíny prestali poslúchať Mojžiša a jeho stúpencov, a namiesto toho vyzývali národ aby ich ukameňoval  (Numeri, 14:10). O udalostiach ktoré nasledovali Biblia rozpráva takto:

«20. I povedal Hospodin [Mojžišovi]: odpúšťam, po slovách tvojich; 21. No ako žijem, [a večne žije Moje meno,] a slávy Hospodina plná je zem: 22. Všetci tí, ktorí videli Moju slávu a znamenia, ktoré som vykonal v Egypte a púšti, a pokúšali Ma už desať ráz, a nepočúvali Môj hlas, 23. Neuvidia zem, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom; [len ich deťom, ktoré sú tu so Mnou a ktoré nevedia, čo je dobro a čo zlo, všetkým maloletým, ničomu nerozumejúcim, im dám zem, a] neuvidí ju nikto z tých, čo Ma dráždia».

Text v hranatých zátvorkách je obnovený podľa prekladu sedemdesiatich prekladateľov — Septuaginty, ktorá je verziou udalostí v interpretácii pánov vtedajšieho (3.st. pred.n.l.) kánonu Starého zákona. Takým spôsobom sa odkrýva možnosť porovnať zmysel verša 14:23 pred a po obnovení vyškrtnutých textov, čo bolo vykonané v záujmoch pánov, historicky neskoršej než Septuaginta, kresťanskej kánonickej Biblii, ktorú používajú západné cirkvi a ich misionári.

Výňatok z verša 14:23 informuje o tom, že z púšte vyjdú iba tí, ktorí v momente opisovaných udalostí nepoznajú, čo je dobro a čo zlo, a nič v živote nechápu; a tiež tí čo sa ešte len majú narodiť počas nadchádzajúceho obdobia vymierania dospelých, majúcich svojskú predstavu o tom, čo je dobro a čo zlo, a vidiacich zmysel života, podľa svojej reálnej mravnosti. V podstate sa tu jedná o nadchádzajúcu výchovu maloletých a tých, čo sa ešte len narodia, tak, aby kultúra a mnohé životné zvyky ich rodičov sa im stali cudzími. Pokiaľ je kultúra rodičov objektívne skazená, tak jej odmietanie v ďalších pokoleniach môže splodiť jak ešte jednu iným spôsobom skazenú kultúru, tak aj kultúru objektívne spravodlivú.

Prečo je skazenou biblická kultúra aj vcelku, aj v jej judejských a kresťanských vetvách, sa v prácach VP ZSSR vysvetľovalo už neraz. A fakt výňatku z kánonu Biblie vo verši 14:23, ak ho dáme do súvisu s tým, čo je popísané v aktuálnej časti kapitoly, je charakteristický práve ako príznak zahladenia stôp toho, že počas nasledujúcich 40 rokov sa mravnosť dorastajúcich pokolení v kočovnom koncentračnom tábore programovala k určitým cieľom a zadaniam tak, aby svojou činnosťou zostávali v oblasti Božieho dopustenia. Po svojom odmietnutí nasledovať pravdu, odhalenú skrz Mojžiša, ktorá mohla zachrániť starovekých židov z otrokárskej moci iniciátorov Biblického projektu zotročenia všetkých, starovekí židia vstúpili do zóny Božieho dopustenia a stali sa «etnografickou surovinou» na zhotovenie z nich biorobota-golema, nesúceho naprieč storočiami Biblický projekt zotročenia všetkých a jeho egregor, čo si mnohí pletú s dobrým Božím Zámerom.

V našich dňoch je analogická (tej starozákonnej) situácia ohľadne masového odoberania detí z rodín, s cieľom ich správnej (v určitom konkrétnom zmysle) výchovy, vyjadrená v ontopsychológii. Zakladateľom ontopsychológie bol Antonio Meneghetti — filozof talianskeho pôvodu, bohoslovec, sociológ, skladateľ, umelec a tak ďalej. V ontopsychológii existuje projekt «Človek tretieho tisícročia», z čoho možno pochopiť, že ambície pohlavárov ontopsychologického projektu sú globálne, a v určitých aspektoch je ontopsychológia ešte „hustejšia“ než scientológia, hoci rovnako ako scientológia, tiež sleduje cieľ — zachovanie davo-„elitárneho“ spoločenského zriadenia aj v budúcnosti.

Ontopsychológia už prenikla aj do Ruska. Existuje «Slovanská akadémia ontopsychológie», a na internete sú stránky založené ontopsychológmi, kde sa možno zoznámiť s niektorými jej postojmi.

V našom chápaní ontopsychológia predstavuje «potrat» Západnej regionálnej civilizácie, ktorý sa odohral pri pokuse splodiť vlastnú konceptuálnu moc, vlastného činného vnútorného prediktora pre život v pobiblickej epoche. Ide o to, že každá spoločnosť má v sebe predurčenosť riadiť v plnej funkcii riadenia, t.j. na základe schémy prediktor-korektor už len z toho dôvodu, že človek je rozumný. V situácii, keď riadenie na základe akejkoľvek koncepcie vchádza do krízy, moc tejto koncepcie nad spoločnosťou sa zmenšuje, čo otvára cestu tendencie pre vznik nového prediktora v spoločnosti a realizovania ním novej konceptuálnej moci.