7. Vysvetlivka ku 6. kapitole: Pre niektorých z tých, ktorí práce VP ZSSR čítajú, ale neprijímajú

V súvislosti s odhalením a konštatovaním faktu jedinečnosti židovsko-judejskej kultúry v 6. kapitole, jej informačno-algoritmickou prevahou nad inými davo-«elitárnymi» kultúrami, najmä v aspekte podriadenia národných davo-«elitárnych» kultúr globálnej politike realizácie biblického projektu — mnohí ľahkomyseľní a povrchní jedinci, neželajúci sa zaťažovať tým, čo je uvedené v preambule k 6. kapitole, budú tvrdiť, že v tejto kapitole sa VP ZSSR sám demaskoval ako periféria nadjudejského prediktora — globálnej nadjudejskej konceptuálnej moci, pretože uznal objektívny fakt prevahy židovsko-judejskej kultúry a židov nad všetkými ostatnými kultúrami a ľuďmi.

Preto takýmto «banderlogom» tu osobitne vysvetlíme:

·    VP ZSSR neuznal «objektívny fakt prevahy židovsko-judejskej kultúry a židov nad všetkými ostatnými kultúrami a ľuďmi», ale poukázal na objektívnu nemožnosť na základe neĽudských typov režimu psychikyčeliť židovsko-judejskému internacizmu a vykoreniť internacistickú zložku židovsko-judejskej kultúry, podmienenú osobitosťami egregoriálnej algoritmiky židovsko-judejskej kultúry a všetkých ostatných kultúr v ich historicky sformovanej podobe. K tomu je nutný Ľudský typ režimu psychiky ako základ pre prijatie na seba misie zástupcu Božieho na Zemi a táto pozícia je adresovaná všetkým bez rozdielu od ich etnického pôvodu a kultúrnej príslušnosti.

·    Ak sa niekto cíti urazený, pretože jeho psychika zareagovala na jeho priradenie k «banderlogom», a VP ZSSR neuznal jeho «elitárne» ambície a sebahodnotenia (národné, náboženské a.i.), tak nič — okrem vlastnej v sebe vypestovanej samoľúbosti — mu nebráni:

  > pochopiť, v čom je podstata hriechu pýchy a v čom rozdiel medzi typmi režimov psychiky,

  > a po tomto — vynaložiť premyslené vôľové úsilie k tomu, aby dosiahol nevratne Ľudský typ režimu psychiky a žil aj naďalej na jeho základe, pomáhajúc aj druhým prejsť k nevratne Ľudskému typu režimu psychiky (Božie Kráľovstvo sa zatiaľ iba blahozvestuje[544], no každý doň vojsť môže — do života v súbornosti — len vo výsledku svojich vlastných premyslených činov a úsilia)[545].

·    Cieľom Koncepcie spoločenskej bezpečnosti nie je vybudovanie alternatívneho biblickému, ešte «vymakanejšieho» davo-«elitarizmu» v lokálnom alebo globálnom rozsahu na základe vybudovania systému odhaľovania typov režimu psychiky a certifikácie obyvateľstva s následným obmedzením práv tých, čo boli označení za «neĽudí», ale prechod ku globálnej kultúre mnohonárodného ľudstva, v ktorej:

  > nevratne Ľudský typ režimu psychiky je dosahovaný všetkými k začiatku puberty;

  > strata Ľudského typu režimu psychiky pod vplyvom okolností sa v spoločnosti hodnotí ako jav nedôstojný človeka;

  > egregoriálna algoritmika je charakterizovaná slovami «súbornosť v Bohodŕžave»[546] a realizuje slobodu vôle všetkých a každého v riečisku Božieho Zámeru.

·    Za typ režimu psychiky, v akom sa jednotlivec nachádza a koná, zodpovedá on sám (predovšetkým pred svojim vlastným svedomím) a nie VP ZSSR, ani Boh alebo kto ešte. A práve z tohto dôvodu sa žiadne procedúry (rituály) odhalenia typu režimu psychiky a certifikovania jednotlivcov v súlade s požiadavkami Koncepcie spoločenskej bezpečnosti — neplánujú; neplánujú sa ani «školy Ľudí» (nakoľko všeobecné princípy existujú, ale niet univerzálnych metodík absolvovania cesty od toho, čím práve konkrétny jedinec je, až k Človeku súcemu). Toto všetko sa v KSB hodnotí ako objektívne nepriateľské konanie, hoci nikomu sa nebráni poukazovať iným na ich správanie, nedôstojné človeka, v základe ktorého leží neĽudský typ režimu psychiky, aby sa zamysleli nad svojim životom a, prehodnotiac príčiny svojho správania, sa stali lepšími, alebo vysvetlili tomu čo vyčíta, že sa mýli, a tým mu zároveň pomohli; nikomu sa nebráni v tom, aby pomáhal druhým pri prechode k Ľudskému typu režimu psychiky alebo prijal takúto pomoc sám zo strany iných ľudí.

8. Tendencie: «živelné procesy» a ich riadenie

Podstatu tejto kapitoly možno vyjadriť v štyroch vetách:

1. Kádre riešia všetko.

2. «Kádre» všetkých legálnych aj kriminálnych odvetví počína, rodí a vychováva rodina.

3. Ak rodina bude počínať, rodiť a vychovávať deti v dialógu s Bohom v riečišti Zámeru, tak v živote spoločnosti sa všetko zharmonizuje.

4. Realizácia tejto možnosti závisí od chápania, ochoty a vôle dospelých členov rodiny, voči ktorým sú politika štátu, práca vzdelávacieho systému a činnosť médií len vonkajšími okolnosťami na pozadí.

Nasledujú objasnenia.

8.1. Odkiaľ sa čo berie

Historická minulosť, životná skúsenosť súčasníkov a vyššie opísané v predchádzajúcich kapitolách naznačujú, že: sny o tom, že štátni úradníci a poslanci, členovia biznis-komunity v postsovietskej RosSiónii náhle sami od seba zmúdrejú, získajú kompetentnosť a konceptuálnu moc, oslobodia sa od daromnej koristnosti a naplnia sa starostlivosťou o blaho ľudí v riečišti Božieho Zámeru, výsledkom čoho sa zakrátko život mnohých miliónov pracujúcich stane šťastným na všetky ďalšie časy — sú iluzórne. V dôsledku svojej iluzórnosti sú nádeje v takúto zázračnú premenu štátnej a biznis moci škodlivé, nakoľko podporujú stabilný rozvoj tendencií, ktoré v podmienkach prevahy týchto ilúzií pri nezúčastnenosti väčšiny k tomu, čo robí «vláda», vedú krajinu k ďalšej katastrofe v jej dejinách.

Algoritmika rozvoja takýchto katastrof v dejinách našej krajiny je opísaná v práci VP ZSSR «Smuta[547] na Rusi: zrod, priebeh, prekonanie...».

V tejto algoritmike rozvoja smuty sa «elita», v domnienke svojej prevahy nad prostým ľudom, pokúša vybudovať generačne stabilný rodokmeňový systém, v ktorom by možnosti uplatnenia v určitých sférach činnosti (považované za «prestížne» alebo najviac vynášajúce) a «kariérny rast» neboli podmienené tvorivým potenciálom a profesionalizmom uchádzačov, ani ich pracovnými kvalitami a bezúhonnosťou, ale boli by podmienené príslušnosťou k určitým klanom a lojálnosťou k mafiózno-korporatívnej disciplíne klanovej hierarchie.

V tomto procese dedičná «elita», ktorá sa izolovala od zvyšku spoločnosti a vymenila záujmy spoločenského rozvoja za záujmy svojho priebežného spotrebiteľského egoizmu, biologicky degeneruje a degraduje aj mravno-eticky a intelektuálne, v dôsledku čoho sa stáva, po prvé, neschopná reagovať na «výzvy doby», a po druhé, stráca podporu prostého ľudu. Vo výsledku prvého aj druhého prebieha krach historicky sformovanej davo-«elitárnej» kultúry.

Po krachu vzniká viac-menej dlhé obdobie krízy. Hociktorá z takýchto kríz minulosti mohla zničiť Ruskú mnohonárodnú civilizáciu v prípade, ak by v nej zahynulo jej genetické jadro. Z takýchto kríz sa naša civilizácia v minulosti dostávala práve vďaka činnosti predstaviteľov jej genetického jadra, nie «elity».

V minulosti, po zavŕšení kríz davo-«elitarizmu» sa začínal nový cyklus rozvoja smuty. V prvej fáze cyklu prebiehal vznik novej kultúry a novej štátnosti, ktorá vyjadrovala záujmy všeľudového civilizačného rozvoja. Štart druhej fáze smuty dávala «elitarizácia» štátnosti, ktorá sa sformovala na začiatku prvej fázy, po čom znovuzrodená «elita» začala znova budovať svoj rodokmeňový systém, klanovú hierarchiu a priviedla krajinu k ďalšiemu krachu kultúry následkom svojej neschopnosti reagovať na «výzvy doby» a straty podpory zo strany prostého ľudu. Prechod od prvej fázy smuty k druhej môže byť sprevádzaný krízou menšieho rozsahu, než krízy rozdeľujúce dva po sebe idúce cykly smuty (takouto prechodnou krízou od jednej fázy cyklu rozvoja smuty k druhej bola v našich časoch «prestavba» a prvá polovica 1990-tych rokov, keď prebiehal vznik a formovanie postsovietskej buržoázno-oligarchickej, hierarchicky klanovej, rodokmeňovej štátnosti).