Ešte jeden aspekt problému vykorenenia exploatácie «človeka človekom» je spojený s druhou zložkou kultúr, do ktorej sme zaradili informačno-algoritmické zabezpečenie spolupráce jednotlivca s ďalšími členmi spoločnosti, technosférou a prírodným prostredím.

Ak podrobíme analýze historicky sformované národné a nábožensky podmienené kultúry v tomto aspekte, tak sa vyjasní, že:

V súčasnosti i v dohľadnej historickej minulosti sa židovsko-judejská kultúra, skúmaná ako informačno-algoritmický systém, prezentuje ako jedinečná v tom zmysle, že práve v nej sa nachádzajú určité ciele globálneho významu aj aktívna algoritmika ich dosiahnutia.

Práve pre túto okolnosť karhanie i popieranie ideového internacizmu, ako aj jeho globálno-politickej praxe, nie je preň ani alternatívou, ani prekážkou na dosiahnutie neobmedzenej globálnej moci. V dôsledku bezalternatívne jedinečného informačno-algoritmického zabezpečenia svojej činnosti nemá ideový internacizmus historicky sformovaného judaizmu žiadnu konkurenciu v porovnaní so všetkými ostatnými davo-«elitárnymi» kultúrami v priebehu celej dohľadnej histórie.

A tak pre predstaviteľov nežidovských a nejudejských kultúr je najlepšou stratégiou dosiahnutia spotrebiteľského a sociálno-statusného blaha v tomto svete — «zapredať sa židom». A na to je potrebné mať buď od počiatku «spotrebiteľskú hodnotu» pre majiteľov a pohlavárov ideového internacizmu, alebo ju vytvoriť od nuly. Pritom je treba dodať, že osobitne sa oceňuje úprimná «židoexaltácia», v základe ktorej leží zmrzačená mravnosť a intelektuálna nespôsobilosť v chápaní histórie, politológie, psychológie a sociológie vcelku. T.j. všetko v plnom súlade s doktrínou «Deuteronómium-Izaiáš»: buď slúžiť majiteľom doktríny, alebo odísť do historického nebytia.

Avšak toto je stratégia dosiahnutia spotrebiteľského a sociálno-statusného blaha v tomto svete, ale nie stratégia realizovania plnosti ľudskej dôstojnosti v živote. A neexistuje žiadny dôkaz toho, že práve doktrína «Deuteronómium-Izaiáš» vyjadruje Božie predurčenie vo vzťahu k osudom ľudstva, preto za neodbytnosť v jej uvádzaní do života sa bude treba zodpovedať pred Bohom, a za bezduchú lojalitu k nej sa bude treba zodpovedať ešte prísnejšie, než za neodbytnosť.

Okrem toho:

Život ako taký, a najmä — biologická degenerácia biblicky-civilizovaných a napodobujúcich ich «svetských» spoločností[537], a taktiež nimi vytvorená globálna biosfericko-sociálna kríza, sú objektívnym ukazovateľom toho, že spomenutá doktrína nemá podporu Zhora: Boh nie je schizofrenik, aby vykoreňoval Ním prikázanú pravdovernosť.

T.j. biblický projekt zotročenia ľudstva v mene Boha — globalizácia na biblický spôsob — predstavuje sama osebe grandiózny podfuk, v ktorého moci sa, však, ocitli mnohé kultúry — a nielen tie, ktoré veria v inšpirovanosť Biblie Bohom v jej historicky sformovaných verziách, ale aj tie, ktoré neveriac jej, držia sa svojich národných a nábožensky podmienených foriem davo-«elitarizmu» a exploatácie v ňom «človeka človekom».

Alternatívou ideovému internacizmu, založenému na doktríne «Deuteronómium-Izaiáš», môže byť len vykorenenie davo-«elitarizmu» v globálnych rozmeroch vo všetkých jeho možných formách existencie. A to predpokladá rozvoj, rozšírenie a uvedenie do života mocnejšej koncepcie globalizácie, prameniacej z objektívnej pravdovernosti (mravnosti obsahovo iného charakteru) a zahŕňajúcej v sebe iné ciele a inú algoritmiku ich dosiahnutia. Jej nositeľmi sa musia stať všetky národné kultúry a kultúry diaspór, vrátane židovsko-judejskej.

V opačnom prípade bude egregoriálna algoritmika celého súboru národných a nábožensky podmienených kultúr v jej historicky sformovanej podobe, tak ako predtým, uskutočňovať «egregoriálny podfuk» voči celej množine ľudí, ktorí nedosiahli Ľudský typ režimu psychiky (a tiež tých, čo ho stratili pri strate sebaovládania v rôznych okolnostiach) a nedisponujú náležitými vedomosťami a zručnosťami, primerane egregoriálnemu statusu každého z nich v čase interakcie s tým-ktorým egregorom.

A v tomto v minulosti historicky sformovanom a dodnes funkčnom systéme vzájomne prepojených egregorov nositeľov neĽudských typov režimu psychiky — najvyšším hierarchickým statusom (pre najväčšie obsiahnutie sfér činnosti, čo je podmienené globálnou úrovňou stanovovania cieľov) disponuje práve egregor židovsko-judejského ideového internacizmu a s ním spojený egregor biologického internacizmu «LGBT»-komunity, v dôsledku čoho:

·    nelojálnosť voči algoritmike týchto egregorov v politike a biznise pri neĽudských typoch režimu psychiky vzbúrenca, ktorý nemá algoritmickú podporu svojich egregorov v príslušných sférach činnosti[538] — je zárukou sociálnych neúspechov jeho samotného a určitej časti jeho príbuzných a blízkych (až po biologicky predčasnú smrť alebo záhubu);

·    a lojálnosť zabezpečuje prosperitu (kariéru, bohatstvo atď.) úmerne oceneniu «spotrebiteľskej hodnoty» daného jednotlivca algoritmikou egregorov židovsko-judejského internacizmu a «LGBT»-komunity.

Avšak nositelia Ľudského typu režimu psychiky stáli v každej dobe a v každom ľude mimo moc tohto egregoriálneho systému, nakoľko oni sú zástupcami Boha na Zemi, žijúci v súbornosti, hoci ich súbornosť je len jedným z mnohých segmentov noosféry tejto planéty a nie práve najpočetnejší svojou zostavou jedincov, ktorí ho podporujú.

Okrem toho, kultúra musí zohľadňovať špecifickosť realizácie genetického rozvojového potenciálu jak mužmi, tak aj ženami. Funkcie pohlaví v živote biologického druhu «Homo Sapiens» sú rozdielne a pritom vzájomne prepojené.

Nikto nemôže nahradiť ženu ako rodičku a v živote novorodeného človeka prvú vychovávateľku a učiteľku. No v období tehotenstva a starostlivosti o drobca je žena funkčne veľmi obmedzená vo všetkých ostatných pre ňu možných sociálnych úlohách. Kvôli týmto biologickým okolnostiam sa práve na muža kladie funkcia zabezpečenia ženy a detí všetkým potrebným pre život, minimálne v obdobiach jej zníženej sociálnej funkčnosti.

Ak budeme skúmať tieto funkcie pohlaví, vyčleniac pred zátvorku kultúrne podmienenú zložku, tak v aspekte biológie je plnenie všetkých funkcií spojených s reprodukciou pokolení biologického druhu uskutočňované na úrovni vrodených programov inštinktívneho správania jedincov každého z pohlaví. U biologického druhu «Homo Sapiens» sa normálna reprodukcia pokolení v komplexe programov správania vrodených inštinktov zabezpečuje nasledovne:

·    Samička priťahuje k sebe pozornosť samčeka, ktorého si (možno si to ani neuvedomujúc) intuitívne vybrala ako budúceho otca svojich detí.

·    Nasleduje odvetná reakcia samčeka.

·    Ak samček reaguje kladne, t.j. odpovedá samičke vzájomnosťou, tak inštinktívna algoritmika predpokladá jeho psychologickú pripútanosť k voličke-vyvolenej, ktorá zabezpečuje jeho podriadenosť voči nej s cieľom uspokojovania potrieb a starostlivosti o ňu a deti. Pre túto biologickú okolnosť prakticky vo všetkých jazykoch existujú porekadlá typu «nikto nie je hrdinom pred vlastnou ženou». K deťom vzniká tiež inštinktívne podmienená pripútanosť, no nie tak silná ako u samičiek.

·    Samička je zase, tiež inštinktívne, pripútaná k dieťaťu s cieľom jeho ochrany a uspokojenia jeho potrieb.

Mužská polygamia nie je biologickou normou pre druh «Homo Sapiens», ako to tvrdia mnohé publikácie, schvaľujúc a propagujúc týmto spôsobom smilnosť a podkopávajúc tým inštitút rodiny v spoločnosti. Polygamia je prostriedok reprodukcie pokolení v «havarijnom režime» existovania populácie, pretože kvôli rozdeleniu funkcií medzi pohlaviami je úmrtnosť samcov pod vplyvom rôznych druhov nebezpečenstiev, s ktorými sa priamo stretávajú pri plnení funkcie svojho pohlavia (zabezpečovanie života samičiek a detí, vrátane ich ochrany pred rôznymi hrozbami) — vyššia, než úmrtnosť samičiek. Tým skôr v podmienkach tvrdej vnútrodruhovej konkurencie o «miesto pod slnkom» môže úmrtnosť samcov pri šarvátkach s konkurentmi zmeniť pomer početnosti pohlaví tak, že samcov v reprodukčnom veku nemusí na všetky samičky v reprodukčnom veku vôbec stačiť. V tomto prípade sa aktivujú inštinktívne programy polygamného pohlavného správania. Tieto zabezpečujú oveľa rýchlejšiu reprodukciu pokolení na úkor toho, že takmer všetky samičky tak či onak rodia, avšak kvalita výchovy pod vplyvom polygamie sa v tej či onej miere znižuje, pretože vo výchove detí sa musia permanentne, a nie len sporadicky, zúčastňovať minimálne obaja rodičia[539], a v ideálnom prípade aj starší príbuzní.