Nebiblické kultúry boli v minulosti charakteristické podstatou analogickými štatistikami, hoci samotné charakteristiky sa mohli aj líšiť, a okrem toho sa od biblickej kultúry líšili aj kultúrnymi obalmi príslušných typov režimu psychiky. Potom, ako súčasná technosféra vyrobená v biblickej kultúre získala globálny charakter a vzdelávanie «európsko-amerického» typu začalo vstupovať do kultúr, ktorých základom nie je Biblia — základná masa ich obyvateľstva, ktorá získala takéto vzdelanie, začala byť tiež uvádzaná do typu režimu psychiky «zombi».

Na to je zameraná aj reforma vzdelávania v postsovietskej RosSiónii: jej ideálom je zákon-rešpektujúci idiot, «kvalifikovaný spotrebiteľ», vyučený akejkoľvek profesii, ale neschopný samostatne vnímať život a myslieť, vypracúvajúc svoj vlastný zmysel života[533].

Okrem toho vo všetkých kultúrach existujú faktory, pod vplyvom ktorých na základe neĽudských režimov psychiky vznikajú príslušné modifikácie typu psychiky upadnutej do neprirodzenosti.

Nositelia Ľudského typu režimu psychiky boli v minulosti vo všetkých kultúrach hodnotení ako anti-systémový faktor podliehajúci zničeniu, alebo izolovaní od spoločnosti ako «čudáci», «nedostižne svätí spravodliví» a iná «exotika».

Vo výsledku tak všetky kultúry, ktoré nezaisťujú dosahovanie Ľudského typu režimu psychiky k začiatku puberty, plodia davo-«elitarizmus», pretože nad ich nositeľmi majú moc:

·    inštinkty: 1) stádovito-svorkovitého správania, 2) rodičovskej pripútanosti a 3) vnútrodruhovej individuálnej a skupinovej konkurencie o «miesto pod slnkom», a tiež — rôzne kultúrne obaly v živote spoločnosti, v ktorých inštinktívne programy nachádzajú svoj prejav,

·    démonická bezstarostnosť, nezodpovednosť a povyšovanie sa nad zvyškom spoločnosti a inými kultúrami.

Preto v spoločnosti dospelých je nositeľ Ľudského typu režimu psychiky zriedkavým javom a pomerne často býva odsudzovaný pre «nepraktickosť» alebo nenávidený pre porušovanie «zákonov» stáda-svorky.

Okrem toho, ako už bolo poznamenané skôr, nato, aby ľudí bolo možné exploatovať, musia byť predbežne utláčaní, alebo inými slovami, musia byť vytvorené podmienky, v ktorých by:

 1.    Vrodený potenciál osobného rozvoja utláčaných bol znížený v porovnaní s potenciálom osobného rozvoja utláčateľov.

Vo väčšine kultúr na tento zámer pracuje alkohol, tabak, a ďalšie narkotiká, ktoré okrem iného sú aj genetickými jedmi, poškodzujúcimi genetický mechanizmus a potenciál biologického zdravia a osobného rozvoja potomkov.

Okrem toho, v minulosti pre rodiny jednoduchého ľudu (dnešných tzv. «rozvitých krajín») bola charakteristická systematická «podvýživa», a to aj hladovanie, ktoré organizmu dieťaťa neumožňovali sa rozvinúť v plnej zhode s genetickým programom, a to aj keď neobsahoval žiadne defekty[534]. A v súčasnosti sa pod vplyvom týchto faktorov a nimi vyvolávaných následkov nachádza väčšina obyvateľstva tzv. «nerozvinutých krajín», t.j. evidentná väčšina ľudstva.

Negatívny vplyv na genetiku a zdravie potomkov majú aj smilné pohlavné vzťahy predkov (jednak vplyvom infekcií a skrátka cudzorodých organizmov prenášaných pohlavným stykom, ale aj vplyvom telegónie — odovzdaniu neadekvátnej genetickej informácie v biopoľových a egregoriálnych procesoch).

 2.    Ľudia nemohli realizovať svoj potenciál rozvoja.

Môže to byť následkom najmä neadekvátnej rodinnej výchovy.

Ide o to, že mnohé algoritmy (životné zručnosti), ktoré sa týkajú osobnej kultúry zmyslov, intelektuálnej a celkovej psychickej činnosti, ak to umožňujú podmienky, dieťa do svojho biopoľa «odpisuje» v podobe hotovej na použitie z biopolí okolitých ľudí[535]. No ak vníma v rodine komunikáciu s dospelými ako osobné nebezpečenstvo, ako stres, potom sa od nich duchovne izoluje a kvôli tomu «neodpisuje» dokonca ani tie (pre jeho rozvoj nevyhnutné) komponenty osobnej kultúry celkovej psychickej činnosti, ktoré sú prítomné u iných členov rodiny. Nanešťastie, v mnohých rodinách kvôli osobitému životu ich predkov deti prakticky nemajú čo «odpísať» z biopolí dospelých a rodových egregorov svojich predkov: ich predkovia prežívali v neĽudských typoch režimu psychiky, v dôsledku čoho sa len málo užitočného pre sformovanie Človeka nachádza v duchovnom dedičstve mnohých rodín.

Okrem toho, dospelí musia deťom venovať svoju pozornosť, prenikať do ich problémov, napomáhať deťom v ich osobnom rozvoji. Za týmto účelom musia mať dospelí dostatok voľného času a síl, ktoré v živote pod mocou systému exploatácie «človeka človekom» sú plne pohlcované exploatátormi. A u dospelých takisto musí existovať určitá túžba a zručnosť v práci s deťmi, čo v mnohých rodinách chýba ešte vo väčšej miere, než voľný čas a sila...

 3.    Ľudia si nemohli osvojiť vedomosti a zručnosti (vrátane pod vplyvom faktorov 1 a 2), ktoré by im umožnili vojsť do riadiacej sféry, aby tak zamenili riadiace osoby zneužívajúce svoju moc.

Túto úlohu vo väčšine vysoko rozvinutých spoločností rieši vzdelávací systém, schopný zmeniť ľubovoľné štedro Bohom obdarené dieťa na idiota, ak sa ono tomuto systému poddá[536].

V menej civilizovaných spoločnostiach sa táto úloha rieši rodinným charakterom výchovy a vzdelávania popri rodinno-klanovej špecializácii práce, v dôsledku čoho «cudzí» nemajú dostup k osvojeniu si určitých vedomostí a zručností, a najmä tých, ktoré sú v spoločnosti potrebné na realizáciu rôznych druhov moci. Práve v dôsledku tohto sa v davo-«elitárnych» spoločnostiach životom potvrdzovala správnosť odsudzovania situácii typu «z bedára stal sa pán» — človek z prostého ľudu vo väčšine prípadov jednoducho nemal zručnosti potrebné na plnenie «šľachtických» — v podstate riadiacich funkcií, čo aj podmieňovalo jeho egregoriálny status, popri statuse jeho rodových egregorov; no dejiny poznajú aj výnimky z tejto davo-«elitárnej» zákonitosti.

V civilizovaných spoločnostiach na tento účel pracujú aj televízia a internet: odvádzajú pozornosť detí a dospelých od reality a nahrádzajú ju rôznymi druhmi ilúzií, hlúpymi zábavkami pri ktorých ľudia márnia čas, ktorý by inak mohli využiť na osobný rozvoj seba a svojich detí.

Práve pod vplyvom týchto faktorov predbežného útlaku a deformácie osobného rozvoja sa ľudia stávajú nekompetentní, nevzdelateľní, bez vôle, tvorivo neplodní, živoriaci mimo riečisko Zámeru a v dôsledku toho aj nespôsobilí vstúpiť do riadenia (ak sa v živote stretávajú so zbesilým «elitárnym» riadením), aby ho mohli vykoreniť.

A pretože všetko vyššie opísané platí, tak likvidácia exploatácie «človeka človekom», a tým skôr likvidácia systémovo organizovanej exploatácie — neznamená napísanie a uvedenie do platnosti zákonov o «spoločnom vlastníctve», o «zákaze exploatácie človeka človekom», «o rovnosti práv všetkých občanov bez ohľadu na...» atď., ale znamená odstránenie systému predbežného útlaku a deformácie osobného rozvoja.Toto, viac než čokoľvek iné, je potrebné na zabezpečenie všestranného a úplného osobného rozvoja všetkých, t.j. potrebné na dosiahnutie k začiatku puberty vyššie spomínaných ukazovateľov: Ľudského typu režimu psychiky, vypracovania efektívnej osobnej kultúry poznávania a tvorby, mozaikového bohocentrického videnia a chápania sveta trojjednoty matérie-informácie-miery.

A k tomu je potrebná duchovná tvorba, t.j. očistenie noosféry Zeme od všemožného odpadu a ohavností, a vybudovanie informačno-algoritmických systémov egregorov národných kultúr ako aj integrálnej kultúry ľudstva tak, aby tieto zabezpečovali k začiatku puberty dosahovanie vyššie menovaných kvalít, ktorými vyjadrujú ľudskú dôstojnosť všetci, čo nie sú postihnutí vážnymi poškodeniami organizmu v dôsledku chorôb a zranení, ktoré skutočne vylučujú možnosť plnohodnotného rozvoja osobnej psychiky.