Nositeľmi ideálov (zmyslu života ľudu) je «genetické jadro» ľudu (národa, diaspóry). A pri vzniku civilizačnej jednoty mnohých ľudov, vzniká aj mnohonárodné «genetické jadro» civilizácie. Ak si položíme otázku: aká je funkcia tohto jadra? ...tak ona spočíva v obnovovaní zmyslu života ľudu v jeho rozvoji z pokolenia na pokolenie. Text «zmysel života ľudu v jeho rozvoji» bol v predošlej vete označený kurzívou, pretože obsahuje zamlčanie:

Jadro — v súlade s jeho špecifickou funkciou — nemôže byť generátorom ani katalyzátorom degradačných procesov vedúcich k biologickej degenerácii alebo zredukovania ideálov na získavanie výlučne fyziologických pôžitkov a uspokojovanie všedných potrieb.

Uspokojovanie psychicko-fyziologických a všedných každodenných potrieb na úrovni zabezpečujúcej reprodukciu biologicky zdravých pokolení, spôsobilých pre ďalší rozvoj, to je základ pre život, nie zmysel života. Ak sa toto stáva cieľom a zmyslom života, tak to predstavuje degradáciu (lumpenizáciu) alebo prežívanie v podmienkach nejakým spôsobom vniknutej krízy.

Napriek tomu, väčšia či menšia časť predstaviteľov jadra môže byť zatiahnutá aj do degradačných procesov, no, zakúsiac degradáciu, odmietne ju, nakoľko ideály sú na prvom mieste, a vplyv degradačných procesov na osobu robí dosiahnutie ideálov nemožným. Jadro môže zahynúť, ak nezvláda efektívne reagovať na výzvy doby — aj v tomto väzí vnútorná príčina záhuby civilizácií a ľudov v dejinách[515]; no ono ako množina (ľudí) sa nemôže nechať očarovať procesmi degradácie a stupňovať ich moc — v opačnom prípade by prestalo byť jadrom plniacim svoju špecifickú funkciu v živote ľudu alebo civilizácie.

Hoci niekto z predstaviteľov jadra môže pod tlakom okolností z neho aj vypadnúť, no presne tak isto môže niekto iný (alebo minulý odpadlík), po prekonaní okolností a vyriešení radu úloh osobného rozvoja, sa k nemu zasa pripojiť. Preto jadro je akási biologicky vyššia «rasa» v zložení ľudu alebo obyvateľstva civilizácie. Príslušnosť k jadru v aspekte biológie, samozrejme, predpokladá určité genetické minimum biologického zdravia, a (cez rodové egregory predkov získané) «automatické» prístupové práva k určitej informácii a algoritmike, uloženej v egregoroch príslušnej kultúry. No ak mravno-etické štandardy «cudzinca» sú z nejakých príčin také, že on úprimne z vlastnej vôle, hoc aj sporadicky, pracuje na realizáciu toho istého zmyslu života, ktorý obnovuje jadro z pokolenia na pokolenie, potom aj takýto «cudzinec» je objektívne predstaviteľom jadra.

Napríklad, A.S.Puškin mal medzi predkami Afričanov, a z uhlu pohľadu mnohých «etnických Rusov» on Rusom nebol, avšak objektívne informačno-algoritmicky bol aj tak práve on predstaviteľom jadra Ruskej mnohonárodnej civilizácie a genetického jadra Veľkorusov, a nie oni, ktorých «ruskosť», nemajúca nič spoločné s úsilím o svätosť mnohonárodnej Rusi, zmizla spoločne s položkou «národnosť» v pase občana postsovietskej RosSiónie; V.I.Daľj mal medzi predkami Dánov, no takisto aj on je predstaviteľom jadra Ruskej mnohonárodnej civilizácie. A ako vyplýva z byliny «Drak Tugarin» a mnohých ďalších diel A.K.Tolstého, on bol tiež predstaviteľom genetického jadra Ruskej mnohonárodnej civilizácie, a genetického jadra Veľkorusov; J.V.Stalin bol tiež predstaviteľom jadra ruskej mnohonárodnej civilizácie, a ako tvrdil on sám, bol «Rusom gruzínskeho pôvodu»[516]. Avšak jadro, to nie sú len široko známi kultúrni a politickí dejatelia. Tí, ktorí si myslia, že «jadro» tvoria len znamenití predstavitelia «elity», sa mýlia. Jadro, to je predovšetkým množstvo takzvaných «prostých ľudí», žijúcich (pre spoločnosť) «obyčajným» životom. No ak sa ocitnú v situácii, ktorej riešenie si vyžaduje ich «jadrovú podstatu», tak ona sa prejaví[517].

V minulosti termín «genetické jadro» v jazyku neexistovalo, v živote však áno. Existovalo aj vnímanie toho, že vo vzťahu k nemu nie všetci ľudia sú si navzájom identickí, a príslušnosť človeka k jadru charakterizovali slovom «blahoverný»[518] (t.j. verný dobru, pracujúci na dobro), ak sa nepoužívalo lživo, bez úmyslu zalichotiť «elitárovi», ako sa nakoniec začali používať slová «vaše blahorodie», «vaše vysokoblahorodie», «vaša svätosť» a pod.

Okrem toho, ako ukazujú dejiny, potomkovia predstaviteľov jadra nemuseli nutne patriť k jadru tiež: nesprávne počatie a chyby vo výchove, ak k nim došlo, tak sa na nich prejavili. V dôsledku toho termín «šľachetnosť/blahorodie»[519], ktorým v ďalekej minulosti mohli tiež charakterizovať príslušnosť ku genetickému jadru — stratil v živote svoj pôvodný zmysel, v dôsledku čoho dnes obnovovanie istinnej šľachetnosti (blahorodia) a blahovernosti v budúcich pokoleniach je povinnosťou každej rodiny.

Napriek tomu, podstatou je jadro — genetickým v aspekte obnovovania zmyslu života ľudu v jeho rozvoji. Má ho každý ľud, každá regionálna civilizácia, ktoré nevyčerpali zmysel svojej existencie[520]. A kým existuje, tak žije aj ľud, žije civilizácia.

Povedané znamená, že existuje určitý rozdiel medzi základnou masou predstaviteľov daného ľudu (civilizácie) a predstaviteľmi genetického jadra, prejavujúci sa v špecifikách osobnej algoritmiky psychiky a charaktere vzájomných vzťahov osobnej psychiky a egregorov.

Hlavný rozdiel spočíva v tom, že tí, ktorí nepatria k jadru a prebývajú v spoločnosti svojho ľudu (svojej civilizácie), pripájajú sa na príslušné egregory a správajú v súlade s ich algoritmikou a svojim egregoriálnym statusom v týchto egregoroch. No ak sa ocitnú v iných spoločnostiach, tak strácajú zmysel života svojho ľudu (civilizácie), pripájajú sa na egregory spoločností, ktoré ich prijali, a postupne sa adaptujú na ich algoritmiku, nadobúdajúc v nich taký či onaký egregoriálny status a pracujúc na realizáciu zmyslu života iných ľudov a civilizácií.

No ak sa v iných spoločnostiach ocitnú predstavitelia jadra, títo si zachovávajú spojenie so svojimi etnickými (civilizačnými) egregormi (podľa typu jadra), a k miestnej spoločnosti sa adaptujú len v tých aspektoch, ktoré nie sú v rozpore so zmyslom života, ktorý je obnovovaný jadrom z pokolenia na pokolenie; a popri tom vnášajú do života iných spoločností, do ich egregorov zmysel života, uchovávaný jadrom svojho ľudu (svojej regionálnej civilizácie).

Ak budeme analyzovať kultúry, a subkultúry v zostave kultúr, ako informačno-algoritmické systémy, vyčleňujúc v nich špecifické funkčné zložky, tak v nich možno vyčleniť:

 1.    Zložku, ktorá je zameraná na formovanie jednotlivca počas jeho života, počnúc od predhistórie počatia a končiac vstupom do dospelosti.

 2.    Zložku, ktorá je zameraná na zabezpečenie činnosti jednotlivca v okolitom svete, t.j. zameranú na spoluprácu:

  > s inými členmi spoločnosti,

  > s technosférou a celkovým umelým životným prostredím,

  > s prírodným prostredím.

Jednou z najdôležitejších súčastí druhej zložky je «obraz sveta» a jeho interpretácia v rôznych jazykoch, t.j. ide o videnie a chápanie sveta.

V informačno-algoritmickom vzťahu je druhá zložka podmienená prvou, nakoľko jednotlivé súčasti druhej zložky musia byť podporované osobnou kultúrou zmyslov[521], osobnou a kolektívnou kultúrou intelektuálnej a celkovej psychickej činnosti, a tie zase musia byť podporované nevyhnutnou úrovňou biologického zdravia, t.j. mierou rozvinutosti štruktúr organizmu jednotlivca a harmonickosťou rozvoja celkového organizmu (t.j. vzájomným súladom v rozvinutosti jeho zložiek).