Ak sa obrátime k literatúre zaoberajúcej sa životom reliktných primitívnych kultúr a životom prastarých civilizácií, tak sa vyjasní, že v množstve primitívnych kultúr a v niektorých prastarých civilizáciách sa prechod jednotlivca do dospelosti uskutočňoval na základe «zasvätenia» (systému skúšok, sformalizovaného do rituálnej tradície). Pritom, z jednej strany, tínedžeri dokazovali svoju spôsobilosť v úlohe rovnocenných členov dospelej spoločnosti, a z druhej strany, ich rodičia tiež dokazovali svoju spôsobilosť (*v úlohe dobrých rodičov*) ako členovia spoločnosti zasluhujúci si úctu, lebo vo svojich deťoch a vnukoch predĺžili život tejto spoločnosti. A tí, čo nezvládli prejsť zasvätením, sa za členov dospelej spoločnosti nepokladali, napriek tomu, že biologicky sa stali zrelými jedincami druhu «Homo Sapiens». A hoci sa v rituáloch zasvätenia v niektorých kultúrach vyskytovali aj kruté, zámerne ľudí kaličiace procedúry[527], aj napriek tomu prítomnosť zasvätení v primitívnych kultúrach ukazuje na fakt, že oni aj starobylé civilizácie cítili nasledovné:

Človekom sa nestačí len narodiť, treba sa ním aj stať; a k tomu je potrebné prejsť určitou cestou osobného rozvoja a dosiahnuť na nej isté výsledky — jak telesné, tak aj duchovné. A to je nesporný fakt života.

A tak svoje predstavy o výsledkoch osobného rozvoja, umožňujúcich uznať biologicky dozretého jednotlivca človekom, vyjadrovali v rituáloch zasvätenia do dospelosti.

Na rozdiel od nich dnešné civilizované spoločnosti otázku výsledkov výchovy redukujú k zloženiu skúšok z «maturity»[528] (u nás, momentálne, sú to testy ЕГЭ (*JŠS*))[529]. Plnosť občianskych práv (v spoločnostiach, kde nie sú stavovsko-kastové ohraničenia a ohraničenia podľa príznaku pohlavia) sa automaticky priznáva každému, kto dosiahol určitú vekovú hranicu (od 13 do 21 rokov, v závislosti od danej kultúry), okrem tých, ktorých psychiatri označili za mentálne zaostalých alebo psychicky chorých.

A výsledok je zákonitý. Ako ukázal škandál (r. 1998) spojený so sexuálnym harašením bývalého (42-ho) prezidenta USA Billa Clintona (nar. 1946) a stážistky v aparáte Bieleho domu Moniky Lewinskej (nar. 1973), tak v spoločnostiach, kde nevidia rozdiel medzi «banderlogami» a Ľuďmi súcimi, sa nositelia zvieracieho a ďalších neĽudských typov režimu psychiky môžu dostať až do najvyšších úrovní verejnej hierarchie vnútrosociálnej moci.

Ale ak je takýto postoj životu adekvátny, potom odkiaľ sa berú všetky tie vnútrosociálne antagonizmy a konflikty (až po úroveň svetových vojen), nesúlad civilizácie s biosférou, hroziace jej samozničením?

Preto naše predstavy o osobnom rozvoji a zákonitostiach existencie ľudskej spoločnosti nám neumožňujú uznať ako životu adekvátnu a legitímnu historicky sformovanú výchovnú a vzdelávaniu prax, ktorá v podstate všetkých, čo dosiahli určitý vek priznáva plnoprávnymi občanmi, a tiež — súcimi Ľuďmi, bez ohľadu na reálne dosiahnuté výsledky osobného rozvoja.

V našom chápaní, normálna kultúra v ľudskej spoločnosti musí byť charakterizovaná nasledujúcimi ukazovateľmi súcosti jednotlivca ako Človeka:

·    nevratne Ľudský typ režimu psychiky musí byť všetkými dosahovaný k začiatku puberty, rozpoznanej faktom aktivácie pohlavných inštinktov a končiacej zavŕšením práce genetických programov formovania celého organizmu a jeho štruktúr;

·    spoločne s nevratne Ľudským typom režimu psychiky k začiatku puberty musí byť jednotlivec aj nositeľom osobnej dialektickej kultúry poznávania a tvorby;

·    jeho videnie a chápanie sveta musí byť mozaikové a bohocentrické[530], založené na hraničných zovšeobecneniach (prvotných rozdieloch) trojjednoty matérie-informácie-miery.

Inými slovami:

Človek súci — to je zmysluPlná vôľa v duchu osobného vyznávania Božieho Zámeru na základe vrodeného religiózneho zmyslu — svedomia[531]. Práve to je Ľudský typ režimu psychiky. A preto ako následok:

  > Ak niet vôle, niet ani Človeka: je len človeku podobné zviera alebo biorobot s organizmom biologického druhu «Homo Sapiens».

  > Ak je vôľa prítomná, ale niet religióznosti (snaha o pravdovernosť a vedomá voľba svojej misie v súlade so Zámerom), tak je len démon, ale niet Človeka.

Preto defektná je každá spoločnosť, v ktorej:

·    sa táto norma nerozpoznáva ako norma predurčená Zhora, a životný ideál pre všetkých, kto ju ešte nedosiahol,

·    a kultúrou spoločnosti sa nezaisťuje obnovovanie tejto normy osobného sformovania k začiatku puberty v nadväznosti pokolení s rastúcou tendenciou obsiahnuť celú spoločnosť.

Pritom Ľudský typ režimu psychiky nie je samocieľom, ale základom pre ďalší osobný rozvoj a tvorbu v súlade s Božím Zámerom, t.j. objektívna nutnosť pre výber a dosahovanie cieľov vyššej úrovne, voči ktorým sú tí, čo nedosiahli Ľudský typ režimu psychiky — nekompetentní.

Detailnejšie je táto téma rozobraná v práci VP ZSSR «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty» a konkrétne v kapitole 7.2. «Životný algoritmus formovania osobnosti», kde sú opísané naše predstavy o tom, ako má normálne prebiehať osobný rozvoj, aby bolo možné dosahovať vyššie uvedené výsledky, ktorými je (podľa nášho názoru) charakterizovaná súcosť Človeka — nezávisle od pohlavia, rasy, etnického pôvodu, sociálneho statusu jeho klanu alebo rodičov.

A treba priznať, že ani jedna dnešná národná, alebo aj nábožensky podmienená kultúra nezabezpečujú dosiahnutie tejto komplexnej kvality k začiatku puberty. Vo všetkých týchto kultúrach základná štatistická masa obyvateľstva prežíva väčšiu časť svojho dospelého života v neĽudských typoch režimov psychiky. Kultúry sa navzájom odlišujú len prerozdelením základnej štatistickej masy svojich predstaviteľov podľa neĽudských typov režimu psychiky a podľa kultúrnych obalov, v ktorých sa tieto typy režimov psychiky prejavujú; a tiež podľa spontánnej (t.j. automaticky-mimovoľnej) štatistiky a rytmiky prechodu jednotlivcov od jedných neĽudských typov režimu psychiky k iným neĽudským typom režimu psychiky pod vplyvom vonkajších okolností.

Kultúra, podmienená historicky sformovaným judaizmom, uvádza základnú štatistickú masu svojich predstaviteľov do typu režimu psychiky «zombi» («biorobot» s organizmom biologického druhu «Homo Sapiens»). Napomáha tomu aj mužská obriezka, vykonaná na 8. deň po narodení, deformujúca činnosť vyššej nervovej sústavy v dôsledku toho, že receptory na špičke pohlavného údu sú odkryté počas celého života, a nie len epizodicky, ako je to predurčené anatómiou ľudského organizmu a normálnou fyziológiou biologického druhu. A pretože biologický základ je zmrzačený, nemôže sa na ňom prirodzeným spôsobom formovať plnohodnotná psychika, a v danom prípade ruské porekadlo lepšie, ako čokoľvek iné určuje diagnózu: «hlava celý čas myslí len na p..oviny»[532].

V dôsledku toho je vnímanie sveta a intelektuálna činnosť zmrzačených obriezkou taká, že na mnohé veci sami nikdy neprídu, a existujú tiež veci, ktoré je im veľmi ťažké vysvetliť, apelujúc na ich um-rozum.

Iné kultúry, založené na Biblii v jej historicky sformovanej podobe, udržovali základnú masu obyvateľstva v zvieracom type režimu psychiky a tú najvzdelanejšiu časť obyvateľstva uvádzali do typu režimu psychiky «zombi». Od druhej polovice 20. storočia, v dôsledku rozšírenia všeobecného štandardného vzdelania uvádzajú základnú masu obyvateľstva do typu režimu psychiky «zombi», hoci informačno-algoritmické zabezpečenie týchto zombi sa odlišuje od židovsko-judejského štandardu.