Preto hlavné nebezpečenstvo prevládania v «mentalite» spoločnosti úzkeho profesionalizmu nesie sociálny charakter. Úzky špecialista, nedisponujúci šírkou obzoru, dokonca ak je aj vynikajúcim odborníkom a človekom s dobrými úmyslami, predstavuje sám pre okolie a potomkov tým väčšiu hrozbu, čím viac je špecializovaný a izolovaný vo svojom profesionalizme. Príčina je v tom, že jeho dobre myslená úzkošpecializovaná činnosť, môže v iných sférach plodiť množstvo následkov — sprievodných efektov. No všetky tieto následky — sprievodné efekty — sú pre úzkosť jeho obzoru (nezávisle od jeho špecializácie — «humanitnej»[555] či prírodovednej, technickej alebo medicínskej) preňho neznáme a nepredvídateľné, hoci medzi nimi môžu byť aj mimoriadne škodlivé, schopné dokonca zničiť globálnu civilizáciu. Situácia sa komplikuje, ak v iných sférach činnosti masovo pracujú rovnakí úzko-špecializovaní profesionáli a diletanti, ktorí nie sú schopní odhaliť a riešiť problémy týkajúce sa niekoľkých oblastí profesionálnej špecializácie. A ešte väčšiu hrozbu to predstavuje ak je život spoločnosti podriadený princípu dosahovania čo najvyššej komerčnej efektívnosti vo všetkých súkromných druhoch činnosti, ktorý je sám jedným z prejavov úzkosti obzoru a primitívnosti chápania sveta všetkých, čo sa ním riadia: od drobného podomového predavača až po vážených vlastníkov a top-managerov bánk a nadnárodných spoločností.

Práve preto je profesionálna činnosť v sfére sociálneho riadenia na základe akejkoľvek úzkej špecializácie (dokonca ak v nej boli v minulosti dosiahnuté nesporné úspechy) pri absencii dostatočne širokého obzoru (zahŕňajúceho v sebe jak humanitárnu, tak aj prírodovednú, vrátane biologickej a technickej zložiek), pri absencii mozaikovosti chápania sveta, umožňujúcej povzniesť sa nad súkromné (a tým skôr — nad súkromné finančné) záujmy, je odsúdená na vyloženú neadekvátnosť.

Práve preto pre riadiacich pracovníkov a uchádzačov na riadiace funkcie «niet vedomostí, ktoré by boli zbytočné». A pritom ešte sú povinní odlišovať vedomosti od «informačného balastu», t.j. sú povinní rozlišovať signál, nesúci informáciu dôležitú pre riadenie, od šumov na pozadí a adresne cieleného rušenia. No táto úloha je neriešiteľná pri ateistickom chápaní sveta, či už ide o vernosť materialistickému alebo idealistickému ateizmu[556]. Inými slovami, každý človek musí byť schopný samostatne rozširovať svoj obzor a detailizovať svoje chápanie sveta v súlade s životnými úlohami, ktoré rieši. A to si vyžaduje všeobecné osvojenie metodológie poznávania — umenia dialektiky. A od tých, ktorí sa uchádzajú o prácu v sfére sociálneho riadenia alebo už v nej pracujú — sa to vyžaduje obzvlášť[557].

Avšak systém vyššieho vzdelávania v ZSSR a v postsovietskej RF je vybudovaný tak, že on masovo vytváral a vytvára úzkych špecialistov, nemajúcich dostatočne široký obzor, ktorý je potrebný pre koordináciu činnosti so špecialistami dokonca aj zo susedných oblastí. Okrem toho, do vzdelávacích štandardov vyššieho vzdelávania ZSSR a postsovietskej RF neboli vpustené informácie nutné na formovanie riadiacej gramotnosti, pohľadu na život z aspektu riadenia a riadiacej spôsobilosti absolventov VŠ — hoc aspoň inžiniersko-technického a sociologicko-ekonomického profilu prípravy.

Preto tí, ktorí najprv pracovali v nejakej neriadiacej profesii, a potom prešli a prechádzajú do sféry riadenia (pracovať ako riadiaci pracovníci), vo svojej väčšine nedisponovali potrebnou šírkou obzoru a adekvátnou riadiacou «mentalitou», v dôsledku čoho nezavládli efektívnou poznávaco-tvorivou kultúrou — umením dialektiky. A vzhľadom na tieto osobitosti vzdelávacieho systému a špecifiku praxe mimo sféru sociálneho riadenia je určitý počet štátnych úradníkov, poslancov, predstaviteľov biznis-komunity, majúcich za sebou vyššie profesionálne vzdelanie nesociologicko-ekonomického charakteru (prírodovedecké, technické, medicínske, pedagogické a pod.) a určitú pracovnú skúsenosť v profesii, presvedčených o tom, že ak ich získané vzdelanie im umožňovalo pomerne úspešne riešiť úlohy ich profesionálnej činnosti do prechodu na prácu v sfére riadenia, tak podstatou rovnaké bude aj sociologicko-ekonomické vzdelanie — obzvlášť západné[558].

T.j. oni sú presvedčení o tom, že na jeho základe možno dostatočne úspešne odhaľovať problémy v živote spoločnosti a riešiť úlohy sociálno-ekonomického rozvoja. A preto na získanie profesionalizmu vo sfére sociálneho riadenia potrebujú získať ešte jedno vyššie vzdelanie alebo sa podľa potreby obracať na konzultácie k profesionálom, ktorí získali patričné sociologicko-ekonomické vzdelanie a zverovať im určité fragmenty prác a druhy činnosti. A riadiaci pracovníci s humanitným vzdelaním sa presne tak isto spoliehajú na názory expertov v otázkach techniky[559].

Tieto špecifiká vzdelávacieho systému a postoj ľudí k získanému vzdelaniu je jedným z faktorov realizácie kryptokolonizácie krajiny, o ktorej šla reč skôr v kapitole 2.4.

No ak problémy narastajú, a úlohy sa nedarí riešiť, tak príčina tohto stavu, podľa ich názoru, nie je v defektnosti sociologicko-ekonomických teórií, ležiacich v základe sociologicko-ekonomického (vrátane právnického) vzdelania, ktoré mnohí z nich získali ako druhé alebo tretie vyššie vzdelanie, ale v chybných charakterových vlastnostiach jednotlivých úradných osôb, a také javy ako korupcia[560], rozkrádanie štátneho majetku, neochota alebo neschopnosť podriadených pracovať atď., sú osobitosťou «národného charakteru» a «národnej mentality».

A vo svojich záveroch a zovšeobecneniach nezachádzajú ďalej než to, že:

·    strana «Jednotné Rusko» (LDSR, KSRF atď. — treba zdôrazniť) je stranou podvodníkov a idiotov, že zlodejmi a idiotmi sú konkrétne úradné osoby;

·    a keby sa tak podarilo presvedčiť «elektorát», aby na ďalších parlamentných a komunálnych voľbách zahlasoval za «ich» stranu, a na prezidentských a gubernátorských voľbách za «ich» kandidátov, tak nová vláda úspešne vyrieši problémy krajiny v «rozumnej», krátkej lehote dejín[561].

Na obrázku je oplotený verejný areál s tabuľkou na ktorej stojí:

„Vážení Moskovčania, tento plot je namontovaný pre prípad nepokojov vyvolaných masovým falšovaním nadchádzajúcich volieb. Prosíme o prepáčenie za dočasné nepohodlie“

Tomuto veria aj davy «banderlogov», spochybňujúci na mítingoch výsledky parlamentných (december 2011) a prezidentských (marec 2012) volieb v RF.

Skutočne, všetky menované negatívne sociálne javy sa skutočne dejú a nie ojedinele, a skutočne bránia zveľaďovaniu života spoločnosti. No zároveň s tým nádeje typu, že všetky problémy sa vyriešia sami od seba v prípade, ak «elektorát» bude hlasovať «správne», a počas volieb sa nebudú falšovať výsledky — sú neadekvátne.

Dokonca ak aj «elektorát» zahlasuje «ako treba» a nebudú sa vyskytovať ani len ojedinelé prípady falšovania výsledkov, tak sociologicko-ekonomické teórie ležiace v základe vyššieho profesionálneho politicko-ekonomického a právnického vzdelania, ktoré získali (podľa ich názoru) «správni» poslanci a úradníci — nezodpovedajú úlohe bezkrízového stabilného rozvoja spoločnosti. Oni všetci obsluhujú biblickú doktrínu zotročenia ľudstva v mene Boha a sú «otesaní» pre úlohu exploatácie spoločností v kryptokoloniálnom režime rukami a intelektom koloniálnej administrácie nabranej z domorodcov; a v prípade núdze — pre úlohu kolonizácie spoločnosti v odkrytej forme alebo pre úlohu jej fyzickej samolikvidácie či likvidácie niektorým zo spôsobov.