V tradičnom ruskom chápaní týchto slov platí «mravnosť» = «pravdovernosť», a preto ani česť, ako životný jav, nemôže byť nepravdoverná. Realita života je však taká, že mravnosť nie vždy predstavuje pravdovernosť, a preto aj česť sa môže nachádzať v konflikte s pravdovernosťou.

[516] Toto sebahodnotenie J.V.Stalina je spojené s nasledujúcou historkou. V Georgievskej sieni Kremľa 25. mája 1945 na oslave na počesť Víťazstva Stalin predniesol prípitok na veľký ruský ľud a jeho trpezlivosť: «Ja pripíjam, predovšetkým, na zdravie ruského ľudu, pretože v tejto vojne si zaslúžil všeobecné uznanie ako vedúca sila Sovietskeho Zväzu uprostred všetkých ľudov našej krajiny...» (varianty textu, aktuálneho dodnes i v dohľadnej perspektíve, podľa stenogramu aj podľa novinovej správy uvádza Wikipédia:         http://ru.wikipedia.org/wiki/%C7%E0_%F0%F3%F1%F1%EA%E8%E9_%ED%E0%F0%EE%E4).

Potom k nemu pristúpil dojatý maršal tankových vojsk Pavel Rybalko:

— Súdruh Stalin, ako výnimočne ste sa vyjadrili o ruskom ľude! Odkiaľ vy, Gruzínec, tak do hĺbky poznáte ruský ľud?

Stalin odpovedal:

— Ja nie som Gruzínec, ja som Rus gruzínskeho pôvodu!

[517] Viď objasňujúcu správu VP ZSSR «Z dejín ruskej konceptuálnej moci». Umelecko-obraznú predstavu o tom, ako sa predstavitelia jadra odlišujú od nejadra, poskytuje film «Tank „Klim Vorošilov 2“».

[518] Mimochodom, blahoverný — je cirkevno-oficiálnou prezývkou kniežaťa Alexandra Nevského.

[519] Je zaujímavé, že v RJ má termín „blagorodstvo“ význam „šľachetnosť, veľkodušnosť“ a termín „blagorodie“ je len „blahorodie“, pritom očividne ide o etymologicky veľmi príbuzné slová, pravdepodobne synonymá, čo osvetľuje aj u nás známe slovo – blahorodie. Z ľudskej vlastnosti — ušľachtilosti, šľachetnosti — si «elity» privlastnili termín šľachta, šľachtic. Vystihuje to fakt, že u šľachty bolo šľachtené takmer všetko, okrem mravnosti (najmä špecifické znalosti a zručnosti), a že bola šľachtená, nie šľachtiaca samu seba. Pritom ak sa chce stať človek šľachetným, musí šľachtiť (zdokonaľovať) on sám seba, vlastným úsilím, nie sa nechať šľachtiť iným. A vedomosti bez mravnosti, či mravnosť bez vedomostí: nie sú ničím. (sú to rodné sestry, dve strany jednej mince, musia sa rozvíjať spolu) – pozn. prekl.

[520] V terminológii DVTR je činnosť genetického jadra jednou zo súčastí riadenia na základe virtuálnych štruktúr.

[521] Zmyslov — jak telesných, tak aj biopoľových; zmyslov — jak rozvíjajúcich sa automaticky, mimo vôľu jednotlivca na základe genetického programu, tak aj vedome pestovaných, rozvíjajúcich sa na základe geneticky prednastaveného potenciálu v dôsledku cieľavedomého konania samotného jednotlivca.

Napríklad, medicínsky traktát «Základy lekárskej vedy Tibetu Žud-Ši» (*en. Gyushi, rGyu-bzhi*) (do ruštiny bol preložený P.A.Badmajevom (1851 — 1920), ktorý ovládal aj tibetskú, aj európsku medicínsku tradíciu svojej doby) je pre predstaviteľov európskej medicínskej tradície zbytočný, nakoľko ten pramení z kultúry zmyslov (kultúry vnímania), odlišnej od biblickej (európskej).

Z rovnakých dôvodov sú pre drvivú väčšinu našich vrstovníkov zbytočné aj všemožné «ezoterické traktáty», pretože oni tiež pramenia z inej kultúry zmyslov, a preto si ich adekvátne chápanie vyžaduje prestavbu kultúry zmyslov, ktorá sa u jednotlivca sformovala v tej či onej historicky sformovanej kultúre. No ani to mu negarantuje jeho ďalšiu bezpečnosť kvôli tomu, že značná časť ezoterizmu vyjadruje démonický typ režimu psychiky a je zameraná na zaistenie démonického presadenia sa v spoločnosti.

[522] Príkladom toho boli, napríklad, (vyššie uvedené v 4. kapitole) sťažnosti E.S.Vargu ohľadom «antisemitizmu» v ZSSR, ktoré boli sami osebe dôsledkom jeho úplného nechápania internacistickej podstaty historicky sformovanej judejsko-jevrejskej kultúry, v ktorej sám vyrástol. To isté sa týka aj väčšiny bojovníkov s «xenofóbiou» a «antisemitizmom»: vôbec si neuvedomujú defekty tých kultúr, ktoré sa snažia ochraňovať pred «xenofóbmi», hoci aj «xenofóbi» vo svojej väčšine si neuvedomujú defekty vlastných kultúr.

[523] Týmto aforizmom sa začína «Zošit s aforizmami» V.O.Ključevského (V.O.Ključevskij. Diela v 9 zväzkoch. — M.: Myšlienka. 1990. Zv. 9, str. 375).

Termínom «zákonitosť» sa vo vedeckom lexikóne rozumie vznik (opakovateľnosť) javu za určitých podmienok. Duchovnosť je vo svojej podstate egregor, ktorý je predovšetkým hmotným (s poľovým charakterom hmoty) objektom a v dôsledku svojej materiálnosti je nositeľom špecifického informačno-algoritmického obsahu. Ak je duchovnosť, v aspekte informačno-algoritmického zabezpečenia života spoločnosti, nemenná, tak udalosti sa opakujú ako na predstavení jednej a tej istej divadelnej hry, hoci sprievodné okolnosti (svojho druhu dekorácie) sa menia od krajiny ku krajine, od obdobia k obdobiu.

[524] Viď, napr. tu: http://jn.com.ua/disasters/mahathir_2210.html. Takúto charakteristiku dostal za to, že v jednom zo svojich vystúpení obvinil židovské burzové a bankárske kruhy v organizovaní globálnej finančno-ekonomickej krízy r. 1998, ktorá spôsobila značné škody kreditno-finančnému systému a ekonomike Malajzie. Tým samotným M.Mohamad potvrdil správnosť tvrdenia: «antisemiti» — to nie sú tí, ktorí nemajú radi židov, ale tí, koho nemajú radi samotní židia-internacisti.

[525] Pritom je nutné dodať, že štartovné podmienky mnohonárodnej Malajzie (zloženie obyvateľstva tvoria: Číňania, Indovia, Malajzijci, potomkovia anglických kolonizátorov: Malajzijci, podľa stavu z r. 1981 sú najviac utláčaní) boli po viac ako storočnom utláčaní Veľkou Britániou, japonskej okupácii, boji za nezávislosť a nastolení vlastnej štátnosti, v r. 1981 neporovnateľne horšie, než štartovné podmienky ZSSR po približne 70 ročnom budovaní socializmu tesne pred vyhlásením prestavby klikou «Gorbačov — Jakovlev» v r. 1985; a kultúrno-ekonomické výsledky Malajzie v roku 2003 boli neporovnateľne lepšie, než výsledky postsovietskej RosSiónie v roku 2012. Toľko k otázke ohľadom cieľov štátneho riadenia, koncepcie ich dosiahnutia a kvalite riadenia, a tiež k otázke ohľadom role osobností v dejinách.

Viď tiež analytickú správu VP ZSSR «Chile: generálna skúška obsadenia RF» zo série «O aktuálnom dianí» № 12 (60), r. 2006, v ktorej sa s určitými skráteniami uvádza referát «Skúsenosť dynamického rozvoja» Mahathira Mohamada na 6. Konferencii ADVISTA ARABIA (Džidda, Saudská Arábia), s ktorým vystúpil 14. marca 2004, a ktorý je v mnohom aktuálny aj pre postsovietsku RosSióniu. Ako možno pochopiť z jeho obsahu, Malajzia sa stala príkladom úspešnej modernizácie «skrze intuíciu» bez akýchkoľvek teoretických základov.

V analytickej správe «Dve posolstvá» zo série «O aktuálnom dianí» № 5 (29) r. 2004 bol tento referát M.Mohamada porovnaný s Posolstvom vtedajšieho prezidenta RF V.V.Putina (zvoleného do druhého funkčného obdobia v rovnaký deň 14. marca, keď M.Mohamad vystúpil so svojim referátom) Federálnemu zhromaždeniu RF na základe dania ich do súvisu s plnou zostavou zovšeobecnených prostriedkov riadenia/zbraní: porovnanie nedopadlo v prospech štátnosti RF počas celého jej trvania od r. 1991 do r. 2012...