[502] Viď, napríklad, článok v novinách «Zvesti» z 8. januára 2003 «Orangutany sú kultúrnym plemenom»: http://www.izvestia.ru/news/271439. Alebo viď úryvky z tohto článku v prácach VP ZSSR «Základy sociológie» (3. časť, kniha 2, kapitola 10.1.1), «Potrebujeme inú školu» (kapitola 7.3).

[503] Do začiatku 18. storočia národné kultúry touto vlastnosťou ešte nedisponovali, no nachádzali sa v nich ľudia (tzv. «encyklopedicky vzdelaní ľudia»), ktorí ovládali takmer všetky odvetvia kultúry na profesionálnej alebo takmer profesionálnej úrovni.

[504] Práve v dôsledku tohto môže i krátkodobá súčinnosť osobnej psychiky s egregorom, ktorého algoritmika leží mimo riečisko Božieho Zámeru, mať za následok škodu (zlo) spôsobenú jak sebe, tak aj okolitým ľuďom a potomkom...

[505] T.j. nezávisle od subjektívnych názorov ohľadom tohto.

[506] Potencionálny vektor cieľov — súhrn cieľov, na dosiahnutie ktorých v praktickej činnosti (v danej kultúre) nepracuje žiadna algoritmika, ktoré sú však pre skúmaný systém objektívne možné ako ciele jej činnosti alebo v neurčenej budúcnosti, alebo v prípade vzniku určitých provokujúcich okolností.

[507] Algoritmika dosiahnutia zakázaných cieľov môže byť známa, no v praxi života nie je žiadaná práve pre svoj zákaz.

[508] Napríklad, práve v nej sú uchované duplikáty «spálených rukopisov» atď.

[509] Príkladom toho je osud indiánov Severnej Ameriky. Viď prácu VP ZSSR «„Sad“ rastie sám?..» (r. 2009).

[510] Takto väčšina slovanského obyvateľstva RF vo svojom každodennom živote dávno vypadli z egregoru, ktorý sa v bylinách (povestiach) a rozprávkach nazýval «Ruským duchom» (viď prácu VP ZSSR «Smuta na Rusi: zrod, priebeh, prekonanie...» (r. 2006), Odbočenie od témy 3), nakoľko svojimi mravmi a etikou sú len malichernými „židmi“-individualistami, nespôsobilými ani ku korporatívnosti (judejského typu), ani k súbornosti (viď prácu VP ZSSR «Od korporatívnosti pod rúškom ideí k súbornosti v Bohodŕžave...»), a okrem toho sú len príležitostne triezvymi a neprefajčenými (to sú charakteristiky režimu psychiky spusteného do neprirodzenosti, ktorý disponuje minimálnou svojprávnosťou v porovnaní s ostatnými typmi režimov psychiky: viď práce VP ZSSR «Princípy kádrovej politiky: štátu, «antištátu», občianskej iniciatívy» (r. 1999) alebo Prílohu v zostave osnovných materiálov učebného kurzu «Dostatočne všeobecná teória riadenia», a tiež «Základy sociológie»); časť pobaltských Slovanov na území dnešného Nemecka sa stali Nemcami; a Bulhari, ktorí spočiatku neboli etnickými Slovanmi, prekočujúc do Čiernomorskej oblasti z Volgy, sa Slovanmi stali, prevezmúc jazyk a kultúru miestneho obyvateľstva a dajúc mu svoj etnický názov (*Volga – Volgaria. V Azbuke sa „V“ píše ako „B“*).

To isté sa týka aj procesu formovania «národov» USA a Kanady na základe prúdu presťahovalcov z Európy a ich potomkov (viac o téme v práci VP ZSSR «„Sad“ rastie sám?..»): tu sa tiež jedná o prepnutie sa ľudí z etnických egregorov (z ktorých každý bol splodený jeho vlastným ľudom) na egregory, ktoré boli cielene kultivované masonstvom na základe prvých presídlencov do «Nového sveta».

A rovnaký jav prebieha v osudoch ľudov RF, Európy, krajín Ázie a Afriky, Centrálnej a Južnej Ameriky, Austrálie, ktorých kultúra sa v súčasnosti intenzívne mení pod vplyvom produkcie Hollywoodu a celkovej technosféry vyprodukovanej «vyspelým» Západom.

[511] T.j. charakteristiku množstva jedincov, a nie len nejakého predstaviteľa príslušnej národnej kultúry osobne. Jednotlivec osobne môže byť «typickým predstaviteľom» svojho ľudu (národa alebo diaspóry), ak spadá pod «hrb» krivky s hustotou štatistického prerozdelenia charakterizujúceho «národný charakter», alebo «netypickým». Čo sa týka «netypických», tak tí sa delia do dvoch kategórií: «vyvrheli», odsudzovaní za kriminalitu, škodlivosť, degradáciu; a ľudia «nie z tohto sveta», ak je ich dobrota priznaná, no spájaná so správaním, ktoré nezodpovedá «typickému» národnému charakteru ich doby.

[512] Charakter takejto reakcie je podmienený: k danému obdobiu historicky sformovanou kultúrou; náboženstvom a personálnou činnosťou ľudí, vyjadrujúcou ich mravnosť, chápanie sveta, celkovú intelektuálnu a psychickú činnosť. V takomto kontexte je nečinnosť — druhom činnosti.

[513] Tento proces zmeny «národného charakteru» pod vplyvom okolností a reakcie spoločnosti na tieto okolnosti je v poetickej forme opísaný v básni-byline A.K.Tolstého «Drak Tugarin» (napr. tu: http://www.rupoem.ru/tolstoj/nad-svetlym-dneprom.aspx). Treba však dodať, že A.K.Tolstoj v tomto diele opisuje post-factum (vo forme proroctva Tugarina) degradačný variant zmien «národného charakteru» na pozadí utláčania osobnej psychiky v mnohých pokoleniach Bibliou a alkoholom, ktoré sa stali kultúrnym dedičstvom v oveľa skorších časoch, než hostina kniežaťa Vladimíra, z opisu ktorej sa bylina začína, hoci pritom vyjadruje presvedčenie: «o česť Vlasti našej strach nemám, ... a ak by sa jej i nešťastie prihodilo, potomkovia nešťastie premôžu», «stáva sa, ... nutnosť občas donúti kráčať naprieč bahnom, no kúpať sa v ňom — len svine môžu!». A v základe tohto presvedčenia stoja — ideály, charakterizujúce ľud a zmysel jeho existencie, nezávisle od historických okolností, historicky premenlivého «národného charakteru» a reálnej podoby života ľudu a jeho diaspór v tej či onej epoche.

[514] Takto je napríklad sen o «dobrom vládcovi», ktorý svojou individuálnou vôľou nastolí spravodlivosť v živote spoločnosti, nesplniteľný — čo ukazuje skúsenosť z čias Ivana Hrozného (viď analytickú správu VP ZSSR «Oslobodenie filozofie na Rusi od dogiem byzantskej teológie») a J.V.Stalina (viď prácu VP ZSSR «Judášov hriech XX. zjazdu»). A táto ilúzia je kultivovaná cirkvami Kristovho mena, podľa učenia ktorých bude kráľovstvo spravodlivosti nastolené Kristom, keď druhýkrát príde na zem. V skutočnosti Kristovo učenie nebolo o druhom príchode s cieľom nastolenia kráľovstva spravodlivosti, ale o tom, že «Kráľovstvo Božie sa dobrozvestuje a každý (vlastným) úsilím doňho vchádza», no kult pokory a bezduchej poslušnosti k vrchnosti do druhého príchodu Krista je práve tým, čo brzdí množstvo ľudí pred tým, aby vynakladali úsilie zamerané na ich vlastný vstup do Kráľovstva Božieho, a vďaka tomuto sa ich pokora pred nespravodlivosťou stabilne znovuobnovuje v nadväznosti pokolení.

[515] Práve tento proces záhuby civilizácie v dôsledku hynutia jej jadra prebieha v súčasnosti na Západe, a práve do tohto procesu sa Západ a tuzemskí západniari snažia zatiahnuť RF.

O tomto istom, len inými slovami, písal J.A.Jefremov svojmu priateľovi, americkému paleontológovi Everettovi C. Olsonovi: «Môžeme vidieť, že mravnosť a česť (v ruskom chápaní týchto slov: naše spresnenie v citáte — o tom viac v texte za citátom) je oddávna oveľa podstatnejšia, než kordy, slony a šípy, tanky a pikujúce bombardéry. Všetky deštrukcie impérií, štátov a iných politických organizácií prebiehajú prostredníctvom straty mravnosti. Je to jedinou príčinou katastrof v celých dejinách, a preto po preskúmaní všetkých katakliziem dnes môžeme povedať, že deštrukcia nesie charakter sebadeštrukcie» (Uvedené v texte knihy: A.Konstantinov, «Žiarivý most», 2. vydanie, podľa publikácie na stránke: http://noogen.2084.ru/Efremov.htm; viď tiež: Jefremov Ivan Antonovič. Korešpondencia s vedcami. Nevydané práce. RAV, séria «Dedičstvo vedy». Zv. 22. — M.:Veda, 1944).