Изменить стиль страницы

Čitateľ, ktorý nepozná nič, okrem televízie a útržkovitých spomienok z niekoľkých zabudnutých kníh, môže urobiť na základe písem rabínov-popularizátorov iba záver o tom, že: ak je židom, potom by sa mal vrátiť aj s rodinou do lona synagógy; ak nie je židom, tak judaizmus je svojrázny ale nie zlý; no a ak si v ňom židia ochraňujú čistotu viery a kultúry, tak si ich za to možno len vážiť, dokonca ak sa aj, ako i všetci ľudia, v niečom mýlia, a «antisemitizmus» je len predsudok, ktorý nemá žiadne dôvody v histórii, okrem vlastnej nevzdelanosti a zlostnej závisti flákačov-«antisemitov» k pracantom-židom. Samozrejme, niekto z židov môže byť lotrom, no nemožno robiť zovšeobecnenia na «celý ľud» atď.

[382] «Gój» (jednotné číslo) — židovské slovo pre označenie nežida.

[383] Preto takí židia, ktorí osobne nie sú solidárni s týmto typom rabínskych vyjadrení a viac-menej sa pridŕžajú jednotných mravno-etických štandardov voči všetkým ľuďom bez výnimky, pre svoju historicko-filozofickú nevedomosť vidia väčšinou v takýchto rabínoch ojedinelých idiotov (tzv. «tisícnikov»), ktorí diskreditujú židov, a nie systémovo konajúci politicko-organizačný faktor globálnej úrovne významu. A málokto zo židov (jak v Izraeli, tak aj v diaspórach) chápe, že títo «tisícníci» sú vnútrožidovskou mafiou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre všetkých naokolo — jak židov, tak nežidov.

Teraz vysvetlíme termín «tisícnik». Existuje judejské podobenstvo. Keď boh rozdeľoval rozum a hlúposť, tak vo všetkých ľudoch boli rozdelené viac-menej rovnomerne medzi predstaviteľmi každého z nich. Židia sa proti takémuto prístupu vzopreli, vraj «my sme tebou vyvolení, a preto musíme všetkých ostatných prevyšovať rozumom». Boh ich vypočul a vyšiel im v ústrety: všetka hlúposť, ktorá na vás pripadne, bude pridelená každému tisícemu z vás, a ostatných 999 bude od nej slobodných.

V súlade s týmto podobenstvom vznikol v židovskej kultúre idióm «tisícnik», označujúci židov, ktorí zviditeľnili svoj idiotizmus najznamenitejším spôsobom.

[384] Prax organizovania exploatácie spoločnosti obklopujúcej diaspóru na príklade Ruského impéria je opísaná Jakovom Alexandrovičom Brafmanom, židom, ktorý prijal pravoslávie vo veku 34 rokov, v «Knihe Kahal» (http://mnoogoknig.ru/bookbox_100327.html). No rabinát povie, že J.A.Brafman je odpadlík a klebetník.

[385] «Šábes-goj» — nežidovský sobotný sluha, najímaný v sobotu na vykonávanie tých druhov činnosti, ktorými sa judej, v súlade s vieroukou judaizmu, v sobotu zaoberať nesmie; alebo tiež opovržlivé pomenovanie tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nachádzajú v službách židovsko-judejských diaspór nezávisle od otázky svätenia soboty (príkladom toho bol Litvinenko, ktorý zavŕšil svoju službu B.A.Berezovskému tým, že sa napil čaju s polóniom, v dôsledku čoho zomrel...).

[386] Narodil sa v Miláne v r. 1964, učil sa v USA, má kvalifikáciu židovského sudcu (dajan). Obaja rodičia Berela Lazara sú chasídi. V RF je v službe od r. 1990. Nariadením prezidenta RF V.V.Putina bol zaradený do Rady pri prezidentovi RF pre spoluprácu s náboženskými organizáciami a združeniami. V septembri 2005 bol výnosom V.V.Putina menovaný za člena Verejnej komory RF. Manželka Channa Deren je dcérou amerického rabína, občianka USA. V roku 2010, špeciálnym Výnosom prezidenta Ruskej Federácie D.A.Medvedeva, získala občianstvo RF v režime «Za mimoriadne zásluhy pre Vlasť» (umožňujúcom ponechať si občianstva iných krajín). Berel Lazar je držiteľom vyznamenaní RF — rád «Družby národov» (2004) a zlatý odznak «Spoločenské uznanie» (2006) — zdroj Wikipédia.

[387] Federácia židovských občín Ruska. V ruskom jazyku FEOR. – pozn. prekl.

[388] A.Shayevich sa narodil v Chabarovsku v r. 1937 (rodičia ho nazvali menom Adolf, čo je indikátorom toho, že v r. 1937 sa k Adolfovi Hitlerovi mnohí v židovských kruhoch ZSSR chovali s úctou). V roku 1989 sa stal hlavným rabínom ZSSR, v roku 1993 sa stal iniciátorom KŽNOOR a bol zvolený za hlavného rabína RF. V júni 2000 Federácia židovských občín (FŽO SNŠ) vymenovala Berela Lazara za hlavného rabína RF, avšak KŽNOOR, RŽK (Ruský židovský kongres) a iné organizácie naďalej vnímajú Shayevicha ako aktívneho v tejto funkcii. Odmenený rádom «Družby národov» i rádom «Úcty» — zdroj Wikipédia.

[389] Kongres židovských náboženských občín a organizácií Ruska. V ruskom jazyku KEROOR. – pozn. prekl.

[390] O tom, že je rusofil, oznámil Zinovij Kogan sám v programe televíznej stanice «Kultúra» A.N.Archangelského «Tou dobou» 16.04.2012 pri posúdení témy «Ruská kultúra je jadrom kultúry RF».

[391] A.J.Chinštein — novinár, poslanec Štátnej dumy, člen frakcie «Jednotné Rusko».

[392] A.V.Minkin — novinár, publikuje prevažne v «Moskovskom komsomolci». Wikipédia ho charakterizuje ako mentora A.J.Chinšteina, a v minulosti «priateľa a poradcu Vladimíra Gusinského», jedného z najvplyvnejších oligarchov obdobia «krušných 90-tych».

[393] A.M.Makarov — právnik, poslanec Štátnej dumy, člen frakcie «Jednotné Rusko», televízny moderátor (program «Sloboda a spravodlivosť» — t.j. najlepšia téma preňho aby otvoril otázku o oslobodení od internacizmu).

[394] D.L.Bykov — spisovateľ, scenárista, filmový kritik, životopisec B.L.Pasternaka a B.Š.Okudžavy. Wikipédia ho prezentuje ako Rusa, napriek tomu, že je etnický žid a občan Izraelu.

[395] P.S.Lungin — filmový režisér.

[396] A.V.Makarevič — muzikant, spevák, skladateľ, umelec, líder skupiny «Stroj času». Medzi iným aj autor piesne o užitočnosti pobytu krýs na lodi (http://a-pesni.org/rok/machyna/pokrysah.htm).

[397] M.A.Zacharov — divadelný a filmový režisér; osudy mnohých hercov, ktorí stvárňovali jeho umelecké videnie života, skončili tragicky...

[398] V.R.Solovjov — novinár, moderátor historicko-politických šou v televízii.

[399] V.V.Pozner — televízny redaktor a moderátor.

[400] A.N.Archangeľskij — moderátor, literárny kritik, okrem toho sa považuje za spisovateľa.

[401] I.D.Kobzon — spevák, poslanec Štátnej dumy, člen frakcie «Jednotné Rusko». Vláda USA mu zakázala vstup do krajiny, nakoľko sú presvedčení o jeho spojení s mafiou. I.D.Kobzon žiadal oficiálne vyšetriť toto obvinenie, ale Spojeným Štátom, súdiac podľa všetkého, stačia vlastné «spravodajské údaje», ktoré my posúdiť nemôžeme, ktoré však nemajú v pláne zverejňovať počas oficiálne vedenej súdnej procedúry.