[360] V r. 1843, keď K.Marx písal tento článok, tak jednotné Nemecko ešte nebolo, a na jeho území sa rozprestieralo množstvo polofeudálnych etnicky-nemeckých štátov. Nemecké cisárstvo bolo vyhlásené 18. januára 1871 vo Versailles v čase blokády Paríža pruskými vojskami v priebehu franko-pruskej vojny.

[361] Formulácia «cez neho aj pomimo neho» má na mysli, že židovstvo nemá moc nad samým sebou, že je len nástrojom, pomocou ktorého sa dosahujú opisované výsledky.

[362] Láokoón — žrec v Tróji. V záverečnej fáze trójskej vojny (12 st. pred n.l.) varoval Trójanov aby neničili mestské brány s cieľom vtiahnuť do mesta dreveného koňa, v ktorom bola ukrytá achájska «elitná jednotka». Na povel «bohov», «fandiacich» vo vojne achájcom, vyšli z mora obrovské hady, ktoré vo svojich objatiach udusili Láokoona i jeho synov. Trójania to pochopili ako znamenie zhora, aby bránu Tróje rozbili a vtiahli do mesta dreveného koňa aj so schovanou v ňom nepriateľskou «elitnou jednotkou». Kam vtedy hľadela «trójska colnica»? — táto otázka zostáva otvorená...

[363] «MAMONA, v Novom Závete označuje «bohatstvo»; odtiaľ pochádzajú slová: «Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone» (Matúš, 6:24). Slovo je aramejského pôvodu, do európskych jazykov vošlo cez latinský a grécky jazyk, a označovalo «bohatstvo», «blahobyt». Pravdepodobne, toto slovo bolo príbuzné aramejskému «ma amon», ktoré znamenalo nejakú cennosť, prijatú do zálohy. V Novom Závete toto slovo začalo označovať «bohatstvo» a zosobňovať boháčov, o čom svedčia slová: «A Ja vám hovorím: získavajte si priateľov bohatstvom (mamonom) nespravodlivým... (veta v citovanom zdroji bola prerušená, v dôsledku čoho vznikala lživá predstava o zmysle Kristových slov — ďalej v Novom Závete pokračuje slovami: «aby vás, až raz schudobniete, prijali do večných príbytkov» — naše vysvetlenie v citáte).

A tak, ak ste v nespravodlivom bohatstve (mamone) neboli verní, kto vám zverí istinné? (Lukáš 16:9, 11). Posledný verš umožňuje myšlienku, že slovo «mamona», zrejme, bolo vytvorené z aramejského koreňa «amn» («zverovať», «poverovať»). V takom prípade používanie slova «mamona» na označenie padlého anjela, ako to robia napríklad Milton v Stratenom raji (I, 678) a E.Spencer v Kráľovne víl (II, VII, 8) je neopodstatnené» (http://nntc.nnov.ru/encyclopedia/articles/204.192/art-Mammona-5276.html; tiež dodáme, že v ruskom Synodálnom preklade Biblie sa «mamona» v uvedených fragmentoch Evanjelia od Lukáša nespomína).

V inej verzii: «Mamon — démon lakomosti a bohatstva. On ako prvý ľudí naučil rozrývať hrudu zeme, aby z nej odcudzoval poklady. Bol zvrhnutý do pekla ako posledný. Chodí vždy s nízko sklonenou hlavou. Knieža s hodnosťou pokušiteľ» (http://myfhology.narod.ru/monsters/demons/m/demon-mammon.html).

[364] Vyššie v texte bol odkaz na nasledovné dielo: Gustave de Beaumont «Mária, alebo otroctvo v Spojených Štátoch, atď.», Paríž, r. 1935.

[365] Vo veľkom rozsahu. — Red.

[366] Do detailov. — Red.

[367] V podstate marxizmus, ako svetská odroda biblického projektu, bol zameraný na nápravu tohto nenormálneho stavu (politická moc — otrokyňa moci peňazí) v prospech nadvlády ideových marxistov-internacistov nad hospodárskymi systémami pseudosocialistických spoločností s cieľom likvidácie pretekov v spotrebe, plodených liberálno-trhovým ekonomickým modelom. Pritom v spoločnosti ideových marxistov-internacistov si židia mali zachovať svoju identitu a uskutočňovať celkový dozor nad sociálno-ekonomickým systémom.

Vo svojich pamätiach «Otvoriť za 25 rokov» sa E.S.Varga v podstate sťažuje na to, že v ZSSR sa to nepodarilo uskutočniť. A keďže sa to nepodarilo uskutočniť vďaka mnohonárodnému boľševizmu pod vedením J.V.Stalina, tak internacisti («mraksisti» a buržoázni liberáli) v tom navyše vidia aj «antisemitsko»-nacionalistickú zložku skutkovej podstaty zločinov J.V.Stalina pred svetovým internacistickým spoločenstvom stúpencov biblického projektu.

[368] Veta s veľmi hlbokým podtextom.

[369] V danom prípade by bolo správnejšie hovoriť nie o «vlastnej hodnote», ale o vlastnom význame.

[370] Toto tvrdenie, z ktorého sa stal aforizmus, je lživé: peniaze sú podstata, odcudzujúca nečloveka (t.j. nositeľa neĽudských typov režimu psychiky) od práce a života.

[371] Je to nevyhnutý výsledok podriadenia židovsko-judejskej kultúry počas mnohých storočí starozákonnému prikázaniu: «Nedávaj na úrok svojmu bratovi ani striebra, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi dávaj na úrok, aby pán boh tvoj ťa požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si v nej vládol» — Deuteronómium, 23:19, 20.

[372] Fakticky touto vetou, v plnom súlade s realitou dejín, K.Marx tvrdí, že židia nie sú národ, nakoľko k slovu národnosť pridáva prívlastok «chimérická», ktorý znamená «mýtická, reálne neexistujúca». Židovstvo je nepochybne komunitou ľudí, avšak charakterizuje sa nie tým súborom príznakov, ktorými sa charakterizujú všetky národy (viď kapitoly 2.1, 2.2).

[373] A odkiaľ a ako vznikajú v živote spoločností práve také zákony? — do verejného preskúmania tejto problematiky sa K.Marx nepustil.

[374] «Jezuitizmus» — idióm pochádzajúci z názvu katolíckeho rádu jezuitov (rád «Srdca Ježišovho»), charakterom svojich vzťahov so spoločnosťou je politickou mafióznou zakonšpirovanou organizáciou. V histórii sa jezuiti zviditeľnili svojim intrigánstvom, farizejstvom, pokryteckosťou a cynizmom. Na tomto základe sa vytvoril idióm (ustálené slovné spojenie používané v prenesenom význame), označujúci rozdielne mravné a etické štandardy vo vzťahu k sebe, «svojim» a «cudzím» — okoliu.

[375] Vo vzťahu k historicky sformovanému kresťanstvu je táto charakteristika správna: je náboženskou vetvou internacizmu — «už nie je ani Grék, ani Žid» (list Kolosanom, 3:11), nakoľko prikázanie Krista «Zákon a proroci do Jána; od tohto času Kráľovstvo Božie dobro_zvestuje_sa a každý doň úsilím vchádza» (Lukáš, 16:16) — bolo odvrhnuté ako heréza.

[376] Viď práce VP ZSSR «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty» a «Základy sociológie» (1. časť).

[377] Viď prácu VP ZSSR «Smutné dedičstvo Atlantídy. Trockizmus, to je „včera“, no určite nie „zajtra“».

[378] Vraj, židia boli tou najutláčanejšou časťou obyvateľstva Ruského impéria (s čím po prečítaní «Knihy kahal» J.A.Brafmana a «Židovského kotrmelec-kolégia» N.S.Leskova (http://www.litra.ru/fullwork/get/woid/00111611240332652558/) treba súhlasiť), a preto uprostred nich bolo najväčšie percento profesionálnych revolucionárov; a po revolúcii židovské pracujúce masy, predtým utláčané, podporili Sovietsku vládu, ktorá ich oslobodila od útlaku, a to prirodzene priviedlo k tomu, že židia sa stali mnohonásobne nadmerne zastúpení v ZSSR v orgánoch vlády a v «prestížnych» sférach činnosti, o to viac, že prakticky celé židovské obyvateľstvo vedelo čítať a písať, a predstavitelia robotníkov iných národností boli vo svojej väčšine negramotní, kvôli čomu nemohli pracovať v orgánoch štátnej moci.