[402] Anatolij Borisovič — všeobecne známy privatizátor a nepotopiteľný byrokrat (škatuľa od xeroxu plná 500 000 doláčov v r. 1996 nemala za následok žiadnu trestnú zodpovednosť).

[403] Igor Borisovič — politický analytik, doktor filozofických vied, riaditeľ Centra pre výskum Ruska, iniciátor zavedenia do ruského systému vzdelávania nového predmetu «rossiológia».

[404] V.A.Nikonov — vnuk V.M.Molotova a Poliny Semjonovny Žemčužinoj (súčasné meno Pérl Semjonovna Karpovskaja).

[405] J.J.Satanovskij — politický analytik, prezident Inštitútu Blízkeho Východu (predtým Inštitút pre výskum Izraelu a Blízkeho Východu), v rokoch 2003 — 2004 prezident Ruského židovského kongresu, svojimi činmi potvrdzuje oprávnenosť nosenia takéhoto priezviska.

[406] A.J.Gerber — figuruje ako spisovateľka a «filmová kritička», politický a verejný činiteľ, «ochrankyňa práv», jedna z účastníčiek a organizátorov Občianskeho fóra — s mnohoročnou praxou: spoluorganizátorka spisovateľského združenia «Apríl» (r. 1989), ktoré bolo veľmi aktívne v rokoch prestavby vo veci rozbitia ZSSR, od r. 2007 člen Verejnej komory.

[407] A.J.Livšic — pomocník prezidenta B.N.Jeľcina pre ekonomické otázky, usmievavý táraj na sociálno-ekonomické témy, spoločensky prospešné výsledky jeho práce nie sú známe.

[408] A.V.Dvorkovič — pomocník prezidenta D.A.Medvedeva pre ekonomické otázky, spoločensky prospešné výsledky jeho činnosti nie sú známe, od mája 2012 (po zvolení za prezidenta krajiny V.V.Putina a menovania D.A.Medvedeva na post premiér-ministra) je vicepremiérom vlády RF, spoločensky prospešné výsledky jeho činnosti nie sú známe.

[409] R.S.Grinberg — doktor ekonomických vied, člen-korešpondent RAV, riaditeľ Inštitútu ekonomiky RAV, prednáša čosi liberálno-trhové vo viacerých VŠ, spoločensky užitočné výsledky jeho vedeckej a pedagogickej činnosti nie sú známe.

[410] Predkovia N.Sarkozy v línii otca pochádzajú z maďarského šľachtického rodu, matka je dcérou žida, ktorý prijal katolicizmus.

[411] Matka Obamu — Stanley Ann Dunham pochádza zo židovskej rodiny, v dôsledku čoho, podľa židovských zákonov, je sám Obama židom.

[412] Príkladom toho je historicky nehodnoverné divadelné predstavenie «Zádušná modlitba» režiséra M.A.Zacharova podľa hry «ruského» (tak tvrdí Wikipédia a rad iných zdrojov) spisovateľa a dramaturga G.I.Gorina, ktorú napísal na základe vlastných internacistických pohľadov na motívy diel židovského spisovateľa Šolom-Alejchema (súčasné meno: Solomon Naumovič Rabinovič (1859 — 1916, New York), písal prevažne v jazyku Jidiš).

[413] Je mu zasvätená analytická správa VP ZSSR «Fašizmus ide bojovať s fašizmom: — Kto ho poslal?» zo série «O aktuálnom dianí» № 1 (37) z januára 2005.

[414] 24.01.2005. Všetky poznámky pod čiarou naprieč citovanými úryvkami — sú naše.

[415] Tu Berel Lazar podáva otázku tak, akoby sa vierouka judaizmu nesformovala v historickej minulosti, ale bola sformovaná v súlade s ústavou RF a ústavami iných krajín, hoci v skutočnosti mnohé ústavy súčasných štátov (vrátane ústavy RF) obsahujú stanovy, podriaďujúce štáty biblickému projektu zotročenia ľudstva v mene Boha.

Napríklad legislatíva o činnosti Centrálnej Banky RF (FZ-86 «O Centrálnej Banke Ruskej Federácie (Banke Ruska)» a čl. 75 platnej ústavy), ktorá ju robí «štátom v štáte» a zaraďuje do svetového systému riadenia ekonomík krajín pod diktátom úžerníctva v plnom súlade s biblickou doktrínou «Deuteronómium-Izaiáš», o podstate ktorej Berel Lazar nemôže nevedieť pre svoje získané rabínske vzdelanie, ktoré ho zaväzuje poznať text Tóry.

[416] Rečovým obratom «zvierací antisemitizmus» (*v zmysle: gójovia sú zvieratá, a niektoré z týchto zvierat plodia antisemitizmus*) Adolf Shayevich fakticky prejavil solidaritu s izraelskými rabínmi Ovadia Jozefom a Dovom Liorom, v dôsledku čoho je jeho konanie trestným činom, ktorého obsah spadá pod čl. 282 TZ RF.

[417] Hoci predtým bolo oznámené, že v KŽNOOR je hlavným rabínom Adolf Shayevich, a Zinovij Kogan je predsedom tejto organizácie. (*Záleží aj na tom, či spomenutý poslanec Dumy pod hlavou organizácie myslel predsedu, alebo hlavného rabína... *)

[418] http://www.rusprav.ru/2004/new/10.htm.

[419] Viď Exodus, 17:8 — 16.

[420] Monopol na vedomosti je monopolom na moc (*vládu, riadenie*). «Vedomosti vo svojej podstate znamenajú moc (vládnuť)» (Francis Bacon) — moc (vládnuť), a nie sila, ako to mnohí vnímali z názvu časopisu «Vedomosti znamenajú silu».

[421] Teória Ch.Darvinav jej zvulgarizovanej podobe prišla nesmierne vhod na propagandu starozávetno-talmudického rasizmu medzi tými, ktorí odmietajú historickú realitu sion-parazitizmu usilujúceho o svetovú nadvládu.

[422] Islam uznával, okrem Mohameda, aj ďalších prorokov, ako napr.: Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša a Ježiša Krista.

[423] Azda sa autori uvedeného akademického textu stali natoľko bezočivými vo svojej vedeckej samoľúbosti, že sa o jednej z kultúr civilizácie odvážili písať, bez toho aby sa oboznámili s textom, na základe ktorého vznikla? — tomu sa nedá uveriť: Klebetili vedome, vediac o čo ide, plniac tak «sociálnu objednávku» majiteľov a pohlavárov biblicko-marxistického projektu zotročenia ľudstva.

[424] Okrem toho, v Koráne sa opakovane hovorí o tom, že darovať slobodu veriacim spomedzi otrokov a otrokýň je bohumilé dielo. Právo toto sa stalo spôsobom rozširovania islamu v prvých desaťročiach jeho existencie. Napríklad, Ali (bratranec a zať proroka Mohameda) skupoval otrokov, učil ich islamu, a po roku, keď sa presvedčil, že uverili Bohu a ovládajú vierouku, ich púšťal na slobodu, vybaviac ich prostriedkami k existencii. Mnohí sa vracali do vlasti a stali sa učiteľmi islamu.

[425] T.j. vina Nemcov, ktorí prijali Hitlera ako führera, je väčšia, než vina samotného Hitlera.

(*Vina nie je čosi absolútne, čo potrebuje rozhrešenie od Boha. Naopak, pochopenie svojich chýb nabáda jednotlivca k lepšiemu chápaniu pravdovernosti, k pravdovernejšiemu správaniu už počas života. A chápanie viny iných pomáha tiež k predchádzaniu podobným situáciám. Netreba sa chlácholiť, že sme len nevinnou obeťou agresora, a nie my sa máme snažiť niečo zmeniť: takýto postoj psychologicky prenáša aktivitu na druhých, na autority, ktoré sú akože povinné naviesť poriadok. Ak prijmeme svoj podiel na nešťastnej situácii, to nás psychologicky zaväzuje, aby sme cítili povinnosť hľadať riešenie my, aby impulz zmeny prichádzal od nás, zdola od obyčajných ľudí... Aby sme nečakali na Godota!*)