[426] Blúznenia o celosvetovom kalifáte.

[427] T.j. miesto skutočného Božieho slova, ktoré by ich oslobodzovalo, sa nechali obťažkať výmyslami majiteľov a tvorcov judaizmu, ktoré vláčia na chrbte ako skrotený osol. – pozn. prekl.

[428] V SR sa na podobnom princípe kultivuje beztrestnosť Rómov, za ktorých sa schovávajú tí, ktorí sú pre spoločnosť reálne oveľa nebezpečnejší... – pozn. prekl.

[429] Na túto tému viď:

·   J.B.Pranaitis «Kresťan v Talmude židovskom alebo tajomstvá rabínskeho učenia o kresťanoch», SPb, r. 1911: (http://kob.in.ua/boock/recommended/%D0%A5%D1%80%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%B8%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BD%20%D0%B2%20%D0%A2%D0%B0%D0%BB%D0%BC%D1%83%D0%B4%D0%B5.rar);

·   «Mravná teológia židov-talmudistov» (preklad z nemčiny od protojereja A.Kovaľnickogo: SPb, r. 1898: http://www.paraklit.org/aktual/Nravstvennostj-talmudistov.htm);

·   http://kiberbob2000.livejournal.com/831083.html.

[430] Reč tu ide o tvrdení, podľa ktorého v judaizme existujú tajné totalitné sekty, praktizujúce rituálne vraždy detí inovercov s cieľom získania ich krvi a jej použitia v iných rituáloch judejského kultu vierovyznania. Toto obvinenie predstavitelia židovsko-judejských diaspór, rímsko-katolícka a pravoslávna cirkev označujú za ohováranie a odmietajú, preto ho nazývajú «krvavým očiernením». Jednako, ten mravno-etický postoj, aký zastávajú rabíni, ako vyššie citovaní Ovadia Jozef a Dov Lior, Zinovij Kogan, nedovoľuje čestne uveriť, ako nespornej pravde, vyhláseniam o lživosti «krvavého očiernenia» vo všetkých prípadoch (bez výnimky) takýchto obvinení.

Koho táto téma zaujíma, môže si pozrieť «Knihu mnícha Neofita» (http://ambulaev.narod.ru/Neofit.doc) a knihu Vladimíra Ivanoviča Daľja «Šetrenie o zabíjaní židmi kresťanských nemluvniat a používaní ich krvi» (http://www.rus-sky.com/history/library/dal.htm). Prvýkrát bola natlačená v r. 1844 s nákladom menej ako 20 exemplárov pre členov cárskej rodiny a úzky kruh vyšších úradníkov na príkaz ministra vnútra Ruského impéria. Od začiatku 20. storočia bola niekoľko krát vydaná nanovo. Kniha je zasvätená oficiálnemu vyšetrovaniu takzvaného «Veližského prípadu», ktoré prebiehalo v rokoch 1823 — 1835 (Veliž je názov mesta v Smolenskej oblasti na rieke Západná Dvina): vyšetrovanie vraždy Fjodora Jemeljanova — 3,5 ročného syna vojačky. A nikto nikdy preukázateľne nespochybnil hodnovernosť v nej napísaného ohľadne konkrétneho «Veližského prípadu». O existencií tejto knihy V.I.Dalja, milovníci citovania a karhania černosotnenských vydaní začiatku 20. storočia radšej jednoducho mlčia, a zdalo by sa — čo môže byť jednoduchšie, než ju preanalyzovať a vyvrátiť. Okrem informácií týkajúcich sa vyšetrovania «Veližského prípadu», V.I.Daľj uvádza aj údaje kroník o iných prípadoch, ktoré boli súčasníkmi prijaté práve ako rituálne vraždy židmi kresťanských detí. Do čias internetu menovanú knihu V.I.Daľja jednoducho likvidovali a zamlčovali.

Viď tiež polemiku okolo vraždy Andrjušu Juščinského — «prípad Beilis» (v rokoch 1911 — 1913), neutíchajúcu počas celého storočia. Dokonca ak by «prípad Beilis» bol skutočne sfalšovaný (v tom zmysle, že klasický zločin niektoré zainteresované politické sily predstavili spoločnosti ako rituálnu vraždu židom pravoslávneho chlapca) a podarilo by sa to jednoznačne dokázať, tak ani to by nevyvrátilo napísané V.I.Daljom o vyšetrovaní «Veližského prípadu».

Okrem toho, takéto obvinenia sú vznášane aj v dnešných dňoch. Viď, napríklad, O.Larin. «Rituálna vražda v Sevastopole» (r. 1911): http://via-midgard.info/10533-ritualnoe-ubijstvo-detej-v-sevastopole.html.

Viď tiež článok «Krvavé očierňovanie židov» (Кровавый навет на евреев) vo Wikipédii. Hoci v tomto článku sa vyhlasuje «krvavé očiernenie» za lživé, predsa len sa uvádza:

«V roku 2006 Ariel Toaff — profesor izraelskej Bar-Ilanovej univerzity, špecializujúci sa na stredoveké židovské dejiny, etnický žid a syn hlavného rabína Rímu, vydal knihu «Krvavá Pascha. Európski židia a rituálne vraždy» (Pasque di sangue. Ebrei d’Europa e omicidi rituali), v ktorej sa tvrdí, že v Stredovekom Taliansku mohla existovať judejská sekta používajúca pri rituáloch prášok z krvi. Podľa jeho slov, «uprostred občiny aškenázi v tom čase existovali extrémistické skupiny, ktoré boli schopné páchať takéto činy a ospravedlňovať ich».

Podľa názoru kritikov, ten fakt, že Toaffova hypotéza je postavená na výpovediach, ktoré boli získané mučením, úplne znehodnocuje jeho ďalšie myšlienkové konštrukcie. V Izraeli Toaffova kniha vyvolala veľké rozhorčenie a diskutovalo sa o nej v Knessete (*Parlamente*). Samotný Toaff sa napokon vyjadril, že jeho závery boli nesprávne pochopené, a on iba tvrdil, že materiály inkvizície neumožňujú vyhlásiť, že všetky podobné prípady boli sfalšované» (s odkazmi na: http://booknik.ru/context/all/idayite-nam-krasnogo-krasnogo-yetogo...i/ a http://www.interfax-religion.ru/catholicism/?act=news&div=16609).

[431] V súvislosti s týmto poznamenáme, že vrchný rabinát nemôže nepoznať obsah vieroúk, alternatívnych k judaizmu, nakoľko oddávna existuje kvalifikačná norma: «Členovia Sanhedrinu (Sinedriónu) musia byť znalí v magickej vede a jazyčníckej teológii» — Talmud (Sanhedrin, Menachot). Vysvetlivky: 1) pod «jazyčníckou teológiou» sa v judaizme tradične chápe každá nežidovská teológia, 2) Sanhedrin je Najvyššia Rada..

[432] Historicky sformovaná Biblia sa skladá z dvoch častí: Starého očiernenia a Nového očiernenia Boha, zvyčajne nazývaných «Závetmi či Zmluvami»: opodstatnenosť tohto tvrdenia je predstavená v prácach VP ZSSR «Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej pravoslávnej cirkvi», «K Bohodŕžave...», «„Majster a Margaréta“: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezhraničnej viery».

[433] Tretiu ríšu v tomto odseku nespomíname, nakoľko to bol od začiatku provokačno-profylaktický internacistický projekt, a nie reálny (no zakončený neúspechom) pokus Nemecka vytrhnúť sa spod moci biblického projektu globalizácie: hitlerizmus riešil iné úlohy.

[434] «Marrano» (špan.) — «sviňa» — ľudový názov židovských conversos (t.j. židov čo sa dali pokrstiť: naše spresnenie v citáte; okrem toho, iné zdroje (http://www.jig.ru/anti/018.html) tvrdia, že pomenovanie sa týkalo len tých konvertitov, ktorých podozrievali v tajnom vyznávaní judaizmu).