Изменить стиль страницы

         «No tu Frans prechádza k skúmaniu otázky o reálnosti existencie Boha.

“Veriť v boha i neveriť— neveľký rozdiel. Lebo tí, ktorí veria v boha, ho nepostihujú, nechápu.Оni hovoria, že boh je všetko. Byť všetkým, je rovnako ako byť ničím.” ||||Radosťspoločného odkrytia pravdy-skutočnosti zaplavila Stalina. Nielenže viackrát zaškrtol a podčiarkol tento text, on ešte aj dopísal na okraj svoj záver: “Stopy nepoznajú, nevidia. Jeho pre nich niet.” Ináč povedané, vychádza, že pre Stalina Boh neexistuje nie preto, že ho vo všeobecnosti niet, ale preto, že je nehmatný, fiktívny. Nevšímajúc si toto, on si ponecháva akoby maličké psychologické zadné vrátka — možno že Boh je, no on je prosto neviditeľný a nepochopiteľný. Práve túto myšlienku o nepochopiteľnosti božstva ľudským umom Josifovi na každom bohosloveckom vyučovaní vštepovali prednášajúci Tifliského duchovného seminára». („Tajný život Stalina“, str. 62).

         Našťastie pre psychicky normálneho čitateľa je na ďalšej strane umiestnená fotokópia tohto fragmentu s rukopisnými poznámkami samotného J.V. Stalina. V skutočnosti J.V. Stalin napísal na okraj toto:

         A teda nepoznajú, nevidia. Jeho pre nich NIET.

         B.S. Ilizarov nepostrehol bodku po slove «Следов (stopy)»: t.j. Stalinovo «Сле­дов.» — to je skratka slova «Следовательно (a tak, a teda)». Stalin píše: «… pre nich niet». А B.S. Ilizarov píše: «… pre Stalina Boha niet, nie preto, …» — a na tomto podvode ďalej hromadí niekoľko strán „dôkazov“ adeizmu a démonizmu J.V. Stalina.

         A teraz hádaj: pripisujúc Stalinovi svoj vlastný adeizmus, osočuje B.S. Ilizarov náročky — úmyselne? Alebo jednoducho sa mu podarila klebeta z hlúposti — preto, že neovláda ani svoje zmysly,  ani rozum, ani ruský jazyk, následkom čoho nemôže ani prečítať text druhého človeka, ani vyjadriť vlastné myšlienky artikulovanou rečou?

         A pritom B.S. Ilizarov je riaditeľom centra dokumentácie „Národný archív“, vedúci vedecký spolupracovník Inštitútu Ruskej histórie RAV, profesor, autor kníh.

         Таkýmto „intelektuálom“ je aj E.T. Gajdar, no on parazituje v inej oblasti vedy, a takisto v politike.

         A život krajiny ukazuje, že domáca inteligencia súčasnosti — vo väčšine — sú takí istí negramotní ľudia: neschopní ani vnímať Život, ani rozmýšľať, ani chápať hoc len priamy zmysel textov a reči, ani rozumne vyjadriť svoje myšlienky. A to je v krajine, kde prevažná väčšina obyvateľstva vie čítať a písať — ako nás učí ruská „pravoslávna“ cirkev — vďaka Cyrilovi a Metodovi (hej, aj na Slovensku sa dobreže z nich nepo...ú, pričom títo dvaja „svätci“ nám v skutočnosti nieže nepriniesli prvé písmo, ale svojim paškvilom sprznili, sprimitívnili naše pôvodné písmo a reč)*.

[61]       ОBERTÓNY – horné, resp. vysoké tóny – v hudbe čiastkové tóny, nachádzajúce sa v spektre hudobných zvukov. Zvučia vyššie i slabšie než základný tón, zlievajú sa s ním a sluchom sú skoro nerozoznateľné Prítomnosť a sila každého z nich určujú farbu zvuku. („Veľký encyklopedický slovník“ elektronická verzia na CD, rok 2000).

[62]       Harmonika — jednoduchšia periodická funkcia typu:

          f = A Sin(ωt + ψ) , kde:

А— аmplitúda kmitov, ω — frekvencia (kruhová frekvencia, ktorej jednotka merania je 1/[t], 1 v čitateli tohto zlomku značí «1 radián», t.j. sektorový uhol v kruhu, ktorého veľkosť je taká, že dĺžka oblúka vnútri jeho sektora je rovná rádiusu tohto oblúka, t — premenná (vo väčšine príkladov je to čas), ψ — fázový posun, určujúci hodnotu funkcie pri nulovej hodnote premennej.

         Prostriedkami harmonickej analýzy (odbor matematiky) môže každý kmitavý proces byť predstavený na ľubovoľnom zadanom (alebo existujúcom) časovom intervale ako suma harmoník. Vo vzťahu k harmonickej funkcii s určitou frekvenciou ω1sa harmonické funkcie s frekvenciami väčšími nežω, nazývajú vyššími harmonikami, a s frekvenciami, menšími, než ω, sa nazývajú nižšími harmonikami.

[63]       О úlohe Biblie v histórii terajšej globálnej civilizácie pozri práce VP SSSR: “Мŕtva voda”, “Krátky kurz…”, “K Božej dŕžave”, “«Маjster a Маrgaréta»: hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezmedzenej viery”, “Оd korporatívnosti pod zásterkou ideí k súbornosti v Božej dŕžave”.

         Predsa len treba mať na zreteli, že mnohé nešťastia v spoločnosti vyplývajú z toho, že v terajšej kultúre sú priame aj nepriame zákazy nazvať darebákov darebákmi, klamárov klamármi a pod. (tzv. tendencia korektného vyjadrovania, zľahčovania vecí a javov,  ich prikrášľovania a následne otupovania odporu ešte sprostým vyjadrovaním nepostihnutej časti obyvateľstva voči týmto deštruktívnym javom a najmä voči jej nositeľom, čo umožňuje tejto deštrukcii sa plazivo rozšíriť a zakoreniť sa, a tak v podstate zničiť jeden z atribútov osobitosti toho ktorého národa, t.j. jeho jazyka)*. A pretože všetky otázky spoločenských vied koniec koncov privádzajú k nevyhnutnosti skúmania osobných kvalít, vrátane vád a nedostatkov, tak je potrebné rozlišovať sprosté vyjadrovanie ako také a tú časť spoločenských vied, ktorej oblasťou práce je práve sprostosť, hrubosť a jej vykorenenie zo života spoločnosti.

[65]       Slovník je nepriamym odrazom životných podmienok následkom toho, že v každom texte, vrátane výkladových slovníkov, leží pečať historickej doby ich vytvorenia.

[66]       Slovo «prekladateľ» existuje, no málokto sa zamýšľa nad tým:

·  Preklad čoho je uskutočňovaný prekladateľom?

·  Čo v procese prekladu prechádza z niečoho jedného na niečo druhé?

         То jest, samotné slovo «preklad» znamená určité odobratie zmyslu, na strane jednej a jazykových prostriedkov na strane druhej.

[67]       Vo väčšine prípadov je to pre slovníky na základe fonetického písomníctva abecedný poriadok. Slovník, zaznamenaný na jednotlivých lístkoch na princípe «jeden lístok — jeden význam slova», neprestane byť slovníkom. No usporiadanie lístkov môže byť rôzne: аbecedné, podľa frekvencie použitia, postupom „nárastu“ registrácie objavenia sa každého zo slov v danom jazyku a pod. — v závislosti od orientácie slovníka na riešenie tých či oných úloh s jeho pomocou.

[68]       Tu poznamenáme, čo výskumy ukázali: ak ústna reč je sprevádzaná gestikuláciou, tak jej zmysel prichádza k spolubesedníkovi a je zapamätaný lepšie, než bez gestikulácie. Т.j. zvukový a zrakový kanál predania a prijatia informácie sa vzájomne dopĺňajú.

         Таkisto v tejto súvislosti je užitočné spomenúť, že chrámové tance v hinduistickej kultúre (starovekej národnej relígie Indie) — to je jazyk, v ktorom každé gesto, póza, pohyb majú svoj význam.

[69]       Je zaujímavé, že aj spoločný koreň daných slov v slovenčine „RA“ má takisto, ako aj ruské „KA“ vzťah k starovekému Egyptu. – pozn. prekl.

[70]       Z masovo vydaných diel v poslednom období, ktoré sú dostupné pre čitateľa v predajnej sieti, je táto téma dotknutá v knihe: S.T. Alexejev, „Poklady Valkýrie“ (Моskva, «ОLMA-PRESS», 2003). Таktiež mnohé, týkajúce sa tejto témy, je možné nájsť na internete.

[71]       Toto je aj vysvetlením pre čitateľa, prečo v preložených a prekladaných prácach VP SSSR je oproti dielam v pôvodnom jazyku tak navýšený počet poznámok pod čiarou, či vysvetliviek v zátvorkách, týkajúcich sa významu ruských slov a často aj neexistencie adekvátneho jednoslovného prekladu do češtiny, či slovenčiny s potrebou viacslovného opisného vysvetlenia. – pozn. prekl..