Čítajúce publikum článok rýchlo „prebehlo“ a rýchlo zabudlo. Žiadna činná konceptuálne mocná reakcia nenasledovala bez ohľadu na náklad 700.000 výtlačkov a rozšírenie časopisu prevažne vo «vlastenecky znepokojenom» už v tých rokoch prostredí, ktoré sa ukázalo v podstate ako zhromaždenie na dobro zameraných, no činu neschopných intelektuálnych príživníkov, neschopných sebadisciplíny a prejavov ozmyslenej vôle. Reč je o postoji osnovnej štatistickej masy, a nie o výnimkách, spadajúcich do „chvostov“ štatistického rozdelenia. Таkýto postoj osnovnej štatistickej masy nás priviedol k pochopeniu toho, že spoločnosť stojí pred dlhým obdobím osvojenia si principiálne nových (konceptuálnych) poznatkov a ich adresného rozšírenia v rozličných sociálnych vrstvách, a v prvom rade, — medzi tými, ktorí z vlastnej iniciatívy sa k nám obracali kvôli informačnej podpore v konceptuálnej činnosti.
[276] Absencia vôle u mnohých — to je ešte jedna príčina, ktorá im nedovoľuje si nájsť čas na to, aby prečítali knihy, alebo sústredili vedomú pozornosť na text, utlmiac vnútorný monológ, idúci z podvedomých úrovní psychiky.
[277] Zámena skutočnosti zdanlivými predstavami pamäte o minulosti — jedno z nešťastí, charakteristických pre teraz v spoločnosti panujúcu osobnú psychologickú kultúru.
[278] Konkrétne v tomto význame treba chápať slovo «dostatočne» v názve «Dostatočne všeobecná teória riadenia», ktorej chápanie (konkrétna jednota subjektívno-obrazných predstáv a slov) je u každého svoje. Ak problémy sa vyriešiť nepodarí, tak človek je nositeľom nedostatočnevšeobecnej teórie riadenia, následkom čoho nemôže vyriešiť problémy, ktoré mu Život prináša.
[279] Zahŕňa v sebe odhalenie a nápravu chybných mravných merítok, vytvorenie chýbajúcich mravných merítok, opravu chýb v stanovení ich priority.
[280] О tom podrobnejšie viď. práca VP SSSR: „Dialektika a ateizmus: dve nezlúčiteľné podstaty“. Pre pochopenie podstaty veci stačí prečítať iba druhú časť uvedenej práce, pretože obsah je vysvetlený práve v nej, a v prvej časti prebieha analýza filozofického „exoterického“ a „ezoterického“ dedičstva davo-„elitárnych“ kultúr.
[281] Poslucháčov môže byť veľa (až milióny a miliardy, ak ovládajú jazyk), no spolubesedník môže byť len jeden.
[282] Písomníctvo na základe hieroglyfiky je osobitá otázka a zatiaľ v ruskej kultúre neaktuálna.
[283] V nasledujúcom texte je podané širšie chápanie demograficky podmienených a degradačno-parazitických potrieb, týkajúce sa aj mimohospodárskej (mimoekonomickej) stránky života ľudí a spoločenstiev. Predtým sa oba tieto pojmy v materiáloch KSB používali v užšom význame pri posudzovaní prevažne výrobno-spotrebiteľskej — ekonomickej — činnosti ľudí a spoločenstiev, hoci celokultúrny význam týchto termínov sa má na mysli v zamlčaniach, nakoľko spôsob organizácie hospodárskej činnosti spoločnosti odráža morálne podmienenú osobnú a kolektívnu psychológiu a smerovanie jej ďalšieho rozvoja.
[284] Pritom si treba pamätať, že v takom prípade presný zmysel prevzatých slov pri ich objavení sa v texte je podmienený frázou, odsekom, celkovým textom, a nie jednym z normatívnych významov v tom-ktorom výkladovom slovníku jazyka, z ktorého sa slovo preberá.
[285] V tomto prípade zvlášť karikatúrne a smutne ohľadom perspektív lotyšského jazyka vyzerá prinútenie ruskojazyčného obyvateľstva postsovietského Lotyšska k používaniu výlučne lotyšského jazyka v oblasti získania vzdelania. Оno vedie práve k vytlačeniu lotyšského jazyka zo života, nakoľko nevyhnutne privádza k otázkam: kde je významný vklad nositeľov lotyšského jazyka do psychológie — najdôležitejšej vedy súčasnosti? do fyziky, chémie? — ktorý by bol sprevádzaný prienikom do svetovej kultúry výdobytkov, prvykrát vyjadrených v lotyšskom jazyku? Aká oblasť techniky vznikla konkrétne v lotyšskej kultúre? — Veď prevládajúcu väčšinu poznatkov lotyšská kultúra získala prekladom do lotyšského jazyka z iných jazykov.
А zámerné potlačenie rôznych jazykových kultúr štátom na teritórii svojej jurisdikcie je jedným z aspektov nacizmu v chode. Inými slovami, postsovietske Lotyšsko (podľa stavu z roku 2004) je nacistický štát, aj keď vynútene — z „cholopských“ (lokajských) dôvodov voči Európe — dodržiava určitú slušnosť a právne procedúry na to, aby vyvolalo dojem po-európskej civilizovanosti. Aby bolo jasné, že toto ohodnotenie nie je prejavom veľkoruského imperiálneho pohŕdania voči jednému z bývalých národov Impéria a ZSSSR, konkretizujeme si chápanie termínov v súlade s KSB:
Národné sebauvedomenie – uvedomenie si svojráznosti (unikátnosti) svojho národa (predovšetkým ako nositeľa kultúry) a odlišností vlastnej kultúry od kultúr iných národov, takisto majúcich svojráznosť a význam v spoločných pre všetky národy dejinách ľudstva.
Nacionalizmus — to je uvedomenie si neopakovateľnej svojráznosti vlastného národa a jeho kultúry spolu s popieraním, zväčša nezmyselným, unikátnosti a významu pre ľudstvo a jeho budúcnosť iných kultúr a národov, ktoré sú ich nositeľmi v následnosti pokolení.
Nacizmus — snahy o zničenie iných kultúr a/alebo národov, ktoré ich vytvorili.
[286] Kvôli prítomnosti pismenového a slabikového významu v mnohých slovách a pre ruský jazyk špecifických vzájomných väzieb rôznych pojmov skrze súzvuk a koreňový systém jazyka (о tom bola reč v Objasnení „O písmennom význame slov“) výklad toho istého zmyslu pri konkrétnom rozhraničení «оhlásenia — zamlčania», vlastný originálnemu textu, v iných jazykoch potrebuje:
· preklad textu v ohláseniach (t.j. výber vzájomne si zodpovedajúcich slov každého jazyka na základe výkladových slovníkov oboch jazykov); а okrem toho aj
· komentáre k prekladu, vysvetľujúce nepreložiteľné pomocou slovníkov zamlčania, hru slov, asociácie a pod.
A pritom môže byť komentár objemovo väčší, než samotný preklad na úrovni vzájomnej zhody ohlásení ruského jazyka a jazyka prekladu.
[287] A o tomto všetkom (čo je napísané na dvoch posledných stranách tejto práce a v odsekoch, týkajúcich sa fenoménu „rozumie sa to samo sebou“) sa môže čitateľ preložených a prekladaných prác KSB z dielne VP SSSR presvedčiť sám pri čítaní kníh, preložených do slovenčiny a češtiny. Ako prvé práce boli prekladané „Dostatočne všeobecná teória riadenia“ a „Voda mŕtva“. V nich sa jak čitateľ, tak aj kolektív prekladateľov po prvýkrát stretol s mnohými pojmami, ktoré neboli známe v doterajšej slovenskej a českej jazykovej kultúre a ich význam, zmysel nebol „samo sebou zrozumiteľný“, pretože chýbali vo vedomí nositeľov slovenského a českého jazyka (jak u prekladateľov, tak aj čitateľov) adekvátne subjektívno-obrazné predstavy k daným slovám, t.j. bola to pre nich len bezobsažná, nič nehovoriaca kompilácia písmen a slov. Preto predovšetkým v DVTR a Vode mŕtvej je toľko vysvetliviek, poznámok pod čiarou, množstvo synoným a pod. Všetko to slúži na vysvetlenie daných pojmov a termínov, na priradenie konkrétneho zmyslu, a tým navodenie vytvorenia si v mysli jedinca adekvátnych subjektívno-obrazných predstáv. (Ich preklad bol časovo a psychicky náročnou, krvopotnou prácou, kde si prekladatelia prešli celým procesom tvorby prekladu – od prvoprekladu, vzájomné diskusie, doplnenia, vysvetlivky, poznámky, viacnásobné korekcie: gramatické, štylistické, obsahové, typografické.) Ste svedkami v priamom prenose nielen toho, ako sa to najprv „samo sebou nerozumené“ postupom času a pribúdajúcimi prekladmi, ale aj diskusiami na internetovom fóre, stáva „samo sebou sa to rozumie“, ale aj procesu prevzatí slov z ruského jazyka jak do slovenčiny, tak do češtiny, pretože Koncepcia spoločenskej bezpečnosti je výtvorom a príspevkom pre celé ľudstvo predovšetkým ruskej kultúry, a teda aj ruskej jazykovej kultúry, a mnohé pojmy a termíny sú proste v češtine a slovenčine jedným slovom nevyjadriteľné – je nutný viacslovný opisný preklad. A keďže je to nepohodlné a život komplikujúce, stávate sa v priamom prenose svedkami praktického prevzatia slov z ruštiny do češtiny i slovenčiny. Ako si isto pozorný čitateľ všimol, tak v novších prekladoch už toľko vysvetľujúcich poznámok, jak predtým neznámych pojmov a termínov, tak aj zamlčaní – niet. Proste sa to stalo „samo sebou zrozumiteľné“. Takisto ste svedkami v priamom prenose ďalšieho v tejto práci popísaného procesu: procesu, keď sa oddeľujúce pojmy a termíny KSB, izolujúce ich nositeľov (najmä členov prekladateľského tímu, no aj prívržencov KSB a prispievateľov do diskusných fór) od zbytku spoločnosti, postupne stávajú v spoločnosti všeobecne uznanými pojmami. Toto všetko je znakom toho, že po prvé - naše jazyky (čeština a slovenčina) sú jazyky živé, a po druhé – minimálne táto práca VP SSSR „Jazyk náš: ako objektívna dannosť i ako kulúra reči“ nie je len prázdnym kvetnatým teoretizovaním, ale popisom objektívnych reálnych procesov a javov, prebiehajúcich v tejto civilizácii ľudstva. – pozn. prekl