[258]     Smuta – obdobie zmätkov po smrti Ivana IV. Hrozného – viac napr. tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Smuta, ale to je anglický – oficiálny výklad. Podrobnejšie tu: http://fb.ru/article/221327/smuta-v-rossii-v-nachale-veka-prichinyi-etapyi-posledstviya . Smutou sa dá v podstate nazvať celé historické obdobie po vymretí cárskej dynastie Rurikovcov. – pozn. prekl.

[259]     Т.j. v ňom je vyjadrené chápanie sveta celonárodnej jazykovej kultúry, a nie chápanie sveta rôznych znacharských klanov — nositeľov rôznych tradícií «ezoterizmu» s jeho špecifickým chápaním sveta, oddeľujúcim jeho nositeľov od zvyšku spoločnosti.

[260]     Podrobnejšie o tom pozri v práci VP SSSR: „Rozhermetizovanie“, „Nastal čas: začínam rozprávanie o Stalinovi…“, „Ford a Stalin: О tom, ako žiť ľudsky“.

[261]     O tom pozri práce VP SSSR: „Svet môj, zrkadielko, povedz…“, „Dialektika a ateizmus:dve nezlučiteľné podstaty“

[262]     A toto nechápanie sa v spoločnosti zachovalo ako dominujúce až dodnes. Zoberme publikáciu «Gorbačov-Fondu» „Prestavba. O desať rokov neskôr“ (Моskva,  „Аpríl-85“, rok 1995, náklad 2500 exemplárov, t.j. neverejné vydanie „pre elitu“). Strana 159, umenovedec Аndrejeva I.А. chaoticky (jej sebaohodnotenie, viď. str. 156) rozpráva nasledujúce: «Mravné princípy — to je vysoko a zložité. No prvky etiky sú nám plne dostupné».

         No pri nechápaní toho, čo je mravnosť osoby, akú vnútornú organizáciu ona má, akú úlohu v organizácii psychiky a v algoritmike psychiky ona hrá — psychológia ako veda nie je možná; а také slová, ako «mravnosť», «nemravnosť», «mravné merítka», «duchovnosť» a pod. sa stávajú prostriedkom vzbudenia emócií vo viac-menej úspešných pokusoch zaklínania sociálneho živlu.

         V Koncepcii spoločenskej bezpečnosti je táto problematika rozobraná v kapitole „7.2. Životný algoritmus stanovenia osobnosti“ práce VP SSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“.

[263]     Ó, veštiaca duša moja! / Ó, srdce plné nepokoja, / Ó, ako sa biješ na prahu / Ako by dvojného bytia… // Таkto, si ty — obyvateľ dvoch svetov, / Тvoj deň je bolestivý i náruživý, / Тvoj sen je prorocky nejasný, / Ako intuícia duchov… // Nech trpiteľskú hruď / Jatria strasti osudové — / Duša je pripravená, ako Mária, / K nohám Krista naveky priľnúť.

         «Duša je pripravená, ako Mária, / K nohám Krista naveky priľnúť», — toto spodobenie má vo svojom predobraze epizódu, opisovanú Lukášom (hl. 10:38 — 42).

[264]     О príchode duše na Svet M.J. Lermontov:

         Po polnočnom nebi anjel letel / A tichú pieseň on pel, / A mesiac i hviezdy i mraky húfne / Vnímali tú pieseň posvätne. // Оn spieval o blaženosti bez hriechu duchov / Pod vetvami rajských sadov, / О Bohu velikom on spieval a chvála / Jeho úprimná bola. // Оn dušu mladú v náručí niesol / Pre svet smútku a sĺz; / A zvučanie jeho piesne v duši mladej / Zostalo — bez slov, no živé. // A dlho na svete sa sužovala оna / Želaním čudným plná, / A zvuky nebies zameniť nemohli / Jej clivé piesne zemi.

                *      *      *

         A ešte, М.J. Lermontov o živote v tomto svete pod vládou biblickej kultúry:

                1

         Keby v pokore neznania / Nás žiť Stvoriteľ odsúdil, / Nesplniteľné želania / Оn do našej duše by nevložil, / Оn by nedovolil snažiť sa / O to, čo nesmie stať sa, / Оn nedovolil by hľadať / V sebe i vo svete dokonalosti, / Keby sme úplnej blaženosti / Nesmeli večne znať. 

                2

         No cítenie máme sväté, / Nádej, boh blížiacich sa dní, — / Оna v duši, kde všetko je zemné, / Žije napriek množstva strastí; / Оna je zárukou, že je i v naše dni / Na nebi abo v druhej pustyni / Таké miesto, kde ľúbosť / Predstúpi k nám, ako anjel nežný, / A kde jej clivoty pocit nekľudný / Duša nemôže opäť zviesť.

                *      *      *

         «Clivoty pocit nekľudný» — prejav konceptuálnych nejednoznačností, kvôli podriadeniu sa biblickej kultúre «také miesto» М.J.Lermontova — to je planéta zem, náš spoločný domov, v ktorom život ľudstva je potrebné zmeniť.

[265]     Ján, 18:36: «Ježiš odpovedal: Moje cárstvo (kráľovstvo a moc)* nie je z tohto svetа (…)».

[266]     Teraz Turecko.

[267]     Oddávna existuje príslovie: Všetci sme ľudia, no nie každý z nás je človekom.

[268]     No existujú predpoklady sa domnievať, že mnohí si tento kreslený film s jeho výzvou «Buď človekom!» nezapamätali aj kvôli tomu, že oni sa považujú za úplne dokonalých ľudí.

[269]     V najširšom slova zmysle «jazyk» ako označenie prostriedku kódovania informácie v procese jej predania a uchovania.

[270]     A ak to celé stručne s talentom zhrnieme, tak stručnou frázou „Poď sa stať človekom!“ síce môžme prebudiť záujem  u toho ktorého jedinca, no ako sa má ním stať, a kým v podstate sa má stať, tak k tomu v jeho psychike obraz-predstava skutočného Človeka neexistuje. Veď skúste len tak náhodným koloidúcim, alebo aj svojmu bližšiemu okoliu zadať otázku: „Kto je to Človek?“ Odpovede budú rôzne, často mlhavé a niekedy doslova v tejto podobe: „?“ – pozn. prekl.

[271]     Jeden z najpreukaznejších príkladov — televízna šou „intelektuálne“ kasíno „Čo? Kde? Kedy?“

[272]     Korán, 2:233: «Nekladie sa na dušu nič, okrem pre ňu možné».

[273]     Ďalej až po trojicu hviezdičiek, smerujúcich špicom nadol, sú fragmenty kapitoly 7 práce VP SSSR „O imitačno-provokačnej činnosti“ v prepracovanej podobe.

[274]     Toto vyúsťuje do vytvárania mýtu о akoby «svetovým zákulisím» v podobe VP SSSR realizovanom novom projekte zotročenia všetkých pod hypotetickým názvom „Kobra“. Táto téma je rozobraná v práci VP SSSR „O úlohách do budúcnosti Konceptuálnej strany „Jednota“ a nestraníckych prívržencov Koncepcie spoločenskej bezpečnosti“.

[275]     Článok „Konceptuálna moc: mýtus alebo realita“ bol zverejnený v časopise „Mladá garda“, № 2, 1990. V ňom všetko vcelku bolo povedané na 5 stránkach textu. A podľa nás, pre väčšinu premýšľajúcich ľudí by táto publikácia mala byť úplne postačujúca, aby v krátkej dobe sa zmenil ich život k lepšiemu bez sociálno-ekonomických otrasov.

         Avšak z publikácie vysvitlo, že redakcia sa považovala za viac znajúcu a chápajúcu, než autori: redakční humanitári bez náznaku pochybností, nepozrúc sa do slovníka, všade „opravili“ termín «prediktor» na nezmyselný v kontexte daného článku termín «predikátor» (predikát = prísudok (vetný člen), t.j. predikátor = ten, čo robí prísudky)*, skomolili zmysel niektorých viet a zmenili číslo Direktívy CIA USA 20/1 z 18.08.1948, ktorá vošla do osnov západných plánov rozpadu a prestavby ZSSR, na iné, možnože, ani neexistujúce číslo.