A hoci s E. Von Dännikenom súhlasíme v tom, že teraz panujúci kultový historický mýtus je lživý, že doba kamenná a predhistória terajšej globálnej civilizácie boli nie také, ako ich vykresľujú učebnice histórie, tak v jeho prácach nás udivuje úplné mlčanie o Atlantíde a jej zániku, aj keď je profesionálnym archeológom, historikom, inokedy sa odvolávajúcim na Platóna, ktorý považoval za potrebné spomenúť vo svojich dialógoch zánik Atlantídy.

[186]     Do Kapitoly 3.2 sú zahrnuté v prepracovanej podobe: Kapitola 1 z práce VP SSSR „Ford a Stalin: О tom, ako žiť ľudsky“ a fragmenty Kapitoly 6 práce“Smutné dedičstvo Atlantídy“ („Тrockizmus — to je «včera», no nijako nie «zajtra»“).

[187]     K týmto štyrom typom usporiadania psychiky „Človeka rozumného“ je potrebné doplniť ešte piaty typ psychiky „človeka? (ne)rozumného“. Zámerne sme vynechali v termíne typ usporiadania psychiky slovo usporiadanie, lebo to v danom prípade nemá na správanie jedinca, a teda primárne na jeho psychiku rozhodujúci vplyv. Tá je v podstate podmanená, ovládnutá nie v psychike (rozume) zabudovanými inštinktami, tradíciami, vôľou, ale cudzorodými chemickými látkami, vyvolávajúcimi pri ich poklese v organizme človeka abstinenčné príznaky. A prekonaniu ich abstinenčného vplyvu je podriadené celé konanie a správanie daného jedinca, ktorý v záujme doplnenia príslušných látok na vyrovnanie ich hladiny v organizme koná aj proti vlastným najzákladnejším inštinktom sebezáchovy. To už ani nie je človek, ba menej ako zviera, lebo aj to sa riadi inštinktami a pudmi v záujme sebezáchovy. K tomuto typu psychiky patria všetci jedinci požívajúci drogy a ostatné psychotropné látky, ovplyvňujúce ich prirodzené fungovanie psychiky. A je jedno, či sú to „tvrdé“ drogy, „mäkké“ drogy (alkohol, tabak, káva) alebo lieky, či rôznorodé (p)otravinové prísady v jedle ako napr. glutaman sodný vyvolávajúci nielen závislosť ale aj poškodzujúci mozog. (V novších prácach VP SSSR je tento piaty typ psychiky už uvádzaný) – pozn. prekl.

[188]     Оbraz takéhoto správania ukázal F.M. Dostojevskij v „Osade Stepančikovo a jeho obyvatelia“ v príživníkovi-parazitovi Fomovi. Ak niekto aj nečítal toto dielo F.M. Dostojevského, tak jeho inscenácie pomerne často (priemerne raz v roku) sa reprízujú v tele- a rádiovysielaní.

[189]     Jazyčníctvo v Jednoboží, v ruštine язычество в Единобожии. Ruské slovo язычество je bežne prekladané a chápané v zmysle cirkevno-„kresťanskej“ tradície ako pohanstvo, teda hanenie, pohana Boha tým, že tzv. pohania odmietajú tradičné cirkevné dogmy a rituály, a teda podľa logiky tzv. kresťanov odmietajú samotného Boha. No skutoční jazyčníci, tzv. pohania hovoria s Bohom a On s nimi jazykom Života, teda vlastným životom a adekvátnymi reakciami na zmenu vlastných životných podmienok, okolností a situácií v zmysle ich vlastných modlitieb-prosieb a konania či nekonania,  podmienených ich úrovňou mravnosti či nemravnosti. Jazyk->jazyčníctvo->jazyčníci – komunikácia s Bohom  jazykom Života v protiklade s cirkev->cirkevníctvo->cirkevníci – komunikácia? s Bohom? rituálmi a odverklikovanými naučenými modlitbami... Ak si toto všetko ozmyslíme, tak v našich mysliach zákonite vyvstanú otázky: „Kto je vlastne pohanom? Kto v skutočnosti haní Boha?“ Preto v danom kontexte sa pridržíme termínu jazyčníctvo namiesto pohanstvo. – pozn. prekl.

[190]     Pod termínom «intuícia vo všeobecnosti» sa skrývajú psychologicky rôzne javy:

·  prejavy vlastného cítenia Мѣry (cítenia Božieho Predurčenia bytia (t.j. zmysel pre Mieru)*);

·  plne si neuvedomované výsledky práce intelektu osoby na podvedomých úrovniach psychiky;

·  čítanie informácie a algoritmiky z egregorov;

·  posadnutosť, v dôsledku ktorej iné subjekty a objekty na diaľku prenášajú ich vlastnú informáciu prostredníctvom iného človeka;

·  priame Božie vedenie.

[191]     Inak povedané: «informácie a algoritmiky, ktoré vyvierajú z uvedených svojim zložením nerovnorodých zložiek psychiky…»

[192]     А ak nastolenie vyššie uvedenej postupnosti otázok je vám predsa len nepríjemná, tak popretie predkladaných  odpovedí na ne je potrebné začínať nie s tvrdeniami o tom, že «Boha niet», a preto všetko vyššie uvedené je nezmysel; аle tvrdením, že predstavitelia biologického druhu «Človek rozumný» nemajú inštinkty, nemajú pamäť, nemajú intelekt, nikto z nich nemá intuíciu, a preto vôľa človeka nemôže riadiť v jeho psychike informačné toky v procese vypracovania a realizácie jeho línie správania v rôznorodých životných situáciach.

         Inými slovami — pri takom prístupe je potrebné odmietnuť existenciu nielen Boha, ale aj Vesmír-Stavbu Sveta — taký/ú, aký/á je.

[193]     Праведноe – pravoverné, objektívnej pravde zodpovedajúce a nie subjektívne správne?, tradíciou danej kultúry podmienené – pozn. prekl.

[194]     Vlastne «аntiglobalisti» na základe pocitov a emócií vystupujú proti zavŕšeniu globalizácie vo variante, patriacemu do prvej z uvedených tried, а pohlavári jedného z variantov globalizácie tejto triedy, zneužívajúc nevedomosť a absenciu návykov sebeovládania u «аntiglobalistov», ich prispôsobujú na boj so svojimi konkurentami.

[195]     О rozdelení nositeľov rôznych typov usporiadania psychiky podľa pásem dĺžky trvania procesov, v ktorých sú oni akcieschopní, pozri podrobnejšie v práci VP SSSR „Princípy kádrovej politiky: štáty, «аntištáty», spoločenské iniciatívy“, ktorá (okrem svojej prvej kapitoly) je zaradená ako príloha do koncepčného materiálu „Dostatočne všeobecná teória riadenia“.

[196]     Zníženie úspešnosti časti školákov v dorasteneckom veku (puberte)* je podmienené práve týmto: prebúdzajú sa inštinkty-pudy a pozornosť na hodinách je prikovaná k spolužiačkam (spolužiakom) a žiak sa neohľadá na to, čo hovorí prednášajúci a čo je napísané v učebniciach.

[197]     Následkom toho ich konanie sa ukladá do riečiska Zámeru, alebo plynie v medziach Božieho dopustenia, bezpečným a neškodným spôsobom pre realizáciu Zámeru.

[198]     Jedna z požiadaviek Dostatočne všeobecnej teórie riadenia, ktorá musí byť splnená pri vstupe do riadenia ľubovoľného procesu: stav, ukončujúci čiastkový optimalizujúci proces, musí patriť k objemnejšiemu objímajúcemu procesu, ktorý má zámerne prijateľné vlastné charakteristiky toku udalostí v ňom.

         Po vybratí cieľa, patriaceho vo vzájomnej vloženosti k оbjemnejšemu objímajúcemu procesu s prijateľnými charakteristikami udržateľnosti a smerovaním toku udalostí v ňom, je potrebné vidieť cesty prechodu a vybrať optimálnu postupnosť po sebe idúcich krokov, vedúcu k vybranému čiastkový proces zavŕšujúcemu stavu; t.j. je nevyhnutné vybrať koncepciu riadenia.

         Ale ak vybrané ciele (alebo objemnejší objímajúci proces, ktorý je ich nositeľom) strácajú udržateľnosť, ak sa predlžuje riadenie čiastkového procesu, alebo v objemnejšom objímajúcom procese pre ne niet miesta, tak riadenie čiastkového vloženého procesu končí krachom. Je to podobné tomu, ako keď by niekto letel na lietadle na miesto, kde niet letiska, schopného prijať lietadlo, alebo letisko nejakým spôsobom zmizlo počas letu k nemu alebo kvôli zmenivším sa podmienkam na ňom by bolo pristátie nemožným.