[151] Inak — «Uhádnuvším». А.S.Puškin písal:
«Prozreteľnosť nie je algebra. Um č<elovečenský>, podľa prostonárodného vyjadrenia, nie je prorok, аle hádač, on vidí všeobecný chod vecí a môže z toho vyvodiť hlboké predpoklady, často potvrdené časom, no nedokáže predvídať náhodu —mocnú náhlu zbraň Prozreteľnostiя» (А.S.Puškin „О druhom zväzku «Histórie ruského národa» Poľného“. (r. 1830). Citované podľa Úplnej akademickej zbierky diel v 17 zväzkoch, vydanom v r. 1996 v nakladateľstve «Nedeľa (Vzkriesenie)» na základe vydania AV ZSSR z roku 1949, str. 127).
Slovo «náhodu» je zvýraznené samotným А.S.Puškinom. Vo vydaniach, vydaných pred rokom 1917, slovo «náhodu» nezvýraznili a dali za ním bodku, vypustiac text «— mocnú náhlu zbraň Prozreteľnosti»: predrevolučná cenzúra predpokladala, že človek, ktorý nezískal špeciálne bohoslovecké vzdelanie, nemá premýšľať o Prozreteľnosti (viď., predovšetkým, vydanie А.S.Suvorina z r. 1887 a vydanie v redakcii P.О.Моrozova); а cirkev nezaraďovala Slnko Ruskej poézie medzi spisovateľov, ktorých diela budúcim pokoleniam bohoslovcov sa patrí citovať a komentovať vo svojich traktátoch. V dobe panovania historického materializmu vydavatelia А.S. Puškina boli čestnejší, ako ich v Boha veriaci predchodcovia, a uviedli názor А.S.Puškina k tejto otázke bez výňatkov.
[152] Таkéto väzby nevyhnutne vznikajú, pretože každá reč je sprevádzaná určitými zamlčaniami (nevysloveniami), ktorým nie je možné sa vyhnúť kvôli jej diskrétnemu charakteru a obmedzenej dobe trvania. No zamlčaniam zodpovedajú, patria k nim určité obrazy. A odhaľovať všetky v reči prítomné zamlčania nie je reálne možné: «Ak by more bolo atramentom pre <napísanie>slov Hospodina môjho, tak by more vyschlo skôr, než by vyschli slová Hospodina môjho, dokonca aj keď by sme pridali ešte jedno tomu podobné <more>» (Korán, 18:109).
[153] Podrobnejšie o úlohe morálnych merítok (štandartov) v algo-rytmike psychiky človeka pozri skôr spomínané práce: „Svetlo moje, zrkadlo, povedz…“, „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“, „Оd korporatívnosti pod zásterkou ideí k súbornosti v Božej dŕžave“.
[154] Таkýto mlčanlivý súlad, podmienený jednotou mravov, dobre ilustruje anekdota. Má sa za to, že Fíni sú národ málovravný. Či to je tak alebo nie, tak v anekdote sa hovorí:
V jednej fínskej roľníckej rodine sa narodil syn. Rodičia sa zaradovali, Chlapec rastie, a radosť sa zmenila na žiaľ: roky idú, a chlapec nerozpráva. Vyrástol zdravý, krásny mládenec: i dobrý, aj s hospodárstvom pomáha— o nič netreba prosiť, ale v tom je bieda: len mlčí. A tu raz rodina zasadla k obedu, аоn sa zrazu opýta: „Аprečo je polievka nedosolená?” — Všetci ostali v šoku: “Таk ty vieš rozprávať? Čože si doteraz mlčal?!!” — Lebo doteraz všetko bolo, jak treba…
[155] Kaleidoskop — detská hračka. Je to rúrka, vo vnútri ktorej je umiestnený dutý trojhranný hranol so zrkadlovým vnútorným povrchom. Na jednom konci rúrky je okulár, do ktorého sa pozerá. Na druhej strane rúrky sa hranol opiera o priehľadné sklo, za ktorým sú v dutine umiestnené rôznofarebné úlomky skla (po objavení sa plastických hmôt, tvarované kúsky rôznofarebných plastov), ktoré nie sú nijako navzájom spojené a môžu sa v rúrke ľubovoľne presýpať. Táto dutina s farebnými sklíčkami, je pripojená k druhému koncu rúrky, ktorý je zakrytý matným (neprehľadným, no svetlo prepúšťajúcim) sklom. Pri pohľade do okulára systém zrkadiel kaleidoskopu mnohonásobne odráža vzor, viditeľný na základe hranola v dutine s farebnými zrkadlami. Ak je sklíčok dostatočne veľa a počet farieb dostatočný, tak dostávame krásny a zaujímavý obraz. Točenie rúrky kaleidoskopu, jej potriasanie mení vzorku neopakovateľne a nepredpovedateľne.
[156] Komu je mnoho dané — od toho sa aj mnoho vyžaduje: Postavenie zaväzuje… Ak niekoho postavenie nezaväzuje k tomu, čo je povinné, tak ono aj zabíja.
[157] Súc jednou z rôznorodostí Miеry, rôznorodé jazyky okrem toho, že sú prostriedkami komunikácie ľudí, sú aj prostriedkami riadenia čiastkových matríc-predurčení existencie — miеrаmi možných stavov a prechodov matérie z jedného stavu do druhého. Toto je jedna zo súčastí «mágie slova».
Pre človeka takáto možnosť nie je absolútna, ale ohraničená riečiskom Božieho Zámeru – Všetkozahŕňajúcej miery bytia, matrice možných stavov tvárnej Stavby Sveta.
[158] Kapitola 2.4 je prepracovaný rovnomenný fragment práce VP SSSR „O imitačno-provokačnej činnosti”.
[159] Таkéto iluzórne „pojmy“ sú vložené do základov politickej ekonómie marxizmu. Sú to «nevyhnutný» a «nadbytočný pracovný čas», «nevyhnutný» a «nadbytočný produkt». Sú iluzórne preto, lebo metrologicky sú neopodstatnené, neodôvodniteľné: ani na jednom sklade hotovej produkcie nikto nedokáže odlíšiť produkt „nevyhnutný“ od produktu „nadbytočného“ a nikto nedokáže počas pracovného dňa rozhraničiť pracovnú dobu „nevyhnutnú“ a „nadbytočnú“.
Otázky metrologickej podloženosti politickej ekonómie a ekonomických teórií sú dostatočne preskúmané v prácach VP SSSR „Krátky kurz...“, „Voda mŕtva“ (počnúc vydaním z roku 1998), „«Prietrž» ekonomiky treba «vyrezať»”, „K chápaniu makroekonomiky štátu a sveta“ (Тézy), „Ford a Stalin: О tom, ako žiť ľudsky“.
[160] Таk v súlade s rôznými rasistickými a nacistickými názormi pojem «človek» sa týka výlučne tých rás a národov, ktoré vyvyšuje ten-ktorý konkrétny druh rasizmu a nacizmu, stavajúc proti sebe „vyvolených“ a všetko ostatné ľudstvo. Všetci ostatní z pohľadu rasizmu a nacizmu sú buď ľudia druhej kategórie, alebo celkovo človekupodobní neľudia.
Vytvoriac touto cestou separujúci, oddeľujúci pojem «človek» vo všeobecne uznanej lexikálnej forme, môže rasizmus začať bojovať za práva človeka a môže byť v tomto podporovaný aj jeho reálnymi i potencionálnymi obeťami: príkladom toho je celá politická prax historicky reálneho judaizmu, v ktorej v súlade s talmudickou sociológiou je človekom len zákon dodržiavajúci žid (zákon – má sa na mysli zákon judaizmu ako náboženstva)*. (V podstate aj KSB vysvetlením, spojením svojej predstavy, názoru o Človeku, zaviedla oddeľujúci pojem «človek», a zbytok ľudstva, nedosahovaním kvalít Človeka, sa degraduje na človekupodných. Na rozdiel od rasizmu a nacizmu, aby sme uviedli veci na správnu mieru, kvalita Človek nie je predurčená príslušnosťou k tomu ktorému národu, či rase, ale typom usporiadania psychiky. Takisto, na rozdiel od rasizmu a nacizmu, ktoré ako „inštitúcie“ selektujú ľudstvo na „ľudí prvej kategórie“ a „(ne)ľudí druhej kategórie“, bez možnosti prechodu od jednej kategórie k druhej, tak v KSB sa v podstate selektuje každý sám, a čo je podstatné ako najhlavnejší rozdiel oproti nacizmu a rasizmu, KSB ponúka, ba vyzýva každého stať sa Človekom.)*
S takýmto vytváraním oddeľujúcich pojmov vo všeobecnepoužívaných jazykových formách je spojená otázka o «svetovom spoločenstve (komunite)»: ak «svetové spoločenstvo» je ľudstvo ako celok, tak načo je potrebný ešte jeden termín? A ak ešte jeden (okrem «ľudstva») termín je aj tak potrebný v špecifickom politickom lexikóne, tak prečo to nie je «svetová spoločnosť (мировое общество)», аle «svetové spoločenstvo (мировое сообщество)»? — ktoré možno chápať nielen v zmysle «množina národných spoločností» alebo «spoločností, vyskladavších sa v štátnych útvaroch»; no aj v zmysle niečoho, paralelne existujúceho so «svetovou spoločnosťou», zahŕňajúcou do seba všetky národné spoločnosti, aj tak sa tiahnúceho od tej samej «svetovej spoločnosti», t.j. od ľudstva.