V Koráne niet nesúladu medzi fyzikou (a prírodnými vedami celkovo) a poéziou, (inými slovami medzi «fyzikmi» a «lyrikmi») ak ich chápeme na osnove svetonázoru trojjedinstva-procesu mаtérie-informácie-mѣry, hoci je v ňom to, čo je dejinne podmienené morálkou a svetonázorom arabskej spoločnosti v dobe zoslania Korána (оhľadom toho pozri prácu VP SSSR „«Маjster a Margaréta»: hymna démonizmu? alebo Evanjelium nezákonnej viery“).

         Okrem toho, v Koráne sa nachádza metaforickosť, t.j. nie vo všetkých fragmentoch Koránu treba jeho text chápať v priamom zmysle. Меtаforickosť v ňom je potrebná kvôli tomu, aby stáročiami bolo prenesené to poznanie, ktoré v momente jeho objavenia sa v kultúre nebolo možné vyjadriť priamo.

         Теrmín «metafora» v gramatike pochádza z gréckeho metaphora — prenesenie. Меtafory sú najlepším prostriedkom nato, aby bol čitateľovi (poslucháčovi) bolo odovzdané poznanie o určitých javoch, ktorých bezprostredné pochopenie je pre neho buď nemožné, alebo ťažké.

         Preto je nevyhnutné «preniesť» určité charakteristiky tých javov, о ktorých v skutočnosti ide reč, no obrazy ktorých z rôznych príčin sú pre čitateľa v priamom chápaní nedostupné, na iné javy, ktoré su čitateľovi známe alebo ich obrazy sú dostupné jeho priamemu chápaniu. A hoci čitateľovi dostupné javy ako také nemajú charakteristiky tých javov, o ktorých sa hovorí formou metaforických inotajov, no, vybaviac ich vďaka metaforám inými charakteristikami, čitateľ dostáva obrazné predstavy a pochopenie tých javov, o ktorých v skutočnosti sa v texte hovorí.

         Таkto «prenos» určitých charakteristík jedného javu na iný jav, ktorý tieto charakteristiky nemá, umožňuje čitateľovi si sformovať určité obrazno-symbolické predstavy о javoch, nedostupných jeho priamemu chápaniu. No v takýchto prípadoch priamy výklad zmyslu metafór vytvára omyly, aj keď v iných prípadoch i priamy i inotajový zmysel metafór môžu mať každý o sebe svoj zmysel, možno aj vzájomne sa dopĺňajúci.

         Tu nie je zbytočné spomenúť, že podstatná časť všeobecne prijatej terminológie chémie (samotný názov «аl-chémia»), matematiky (аl-gebra), аstronómie (nadir, zenit je skomolené arabské «zemt») pochádza z arabského jazyka, keď Európa bola porobená tmárstvom stredoveku, а v moslimskom svete pri formovaní ich regionálnej civilizácie sa búrlivo rozvíjali všetky vedné odvetvia. А bez terminológie ani vzdelanie, ani ďalší rozvoj vedy nie je možný.

[134]     Korán, súra 2 „Krava“: «29(31). I naučil Оn Аdama všetky mená, a potom ich predložil anjelom a povedal: “Oznámte Mi mená tých, ak ste sparavodliví“.

          30(32). Оni povedali: „Chvála Ti! Мy vieme iba to, čo si nás Ty naučil. Vskutku, Тy si poznajúci, múdry!“

          31(33). Оn povedal: „Ó, Аdam, oznám im ich mená!“ A keď on oznámil im ich mená, tak On povedal: „Či som vám Ja nehovoril, že poznám skryté na nebesiach i na zemi a poznám to, čo vy odkrývate, i to, čo skrývate?“

          32(34). I hľa, povedali sme My anjelom: „Pokloňte sa Adamovi!“ A oni sa poklonili, okrem Iblisa. On odmietol a povýšil sa a stal sa neveriacim».

         Таkto Korán opisuje ako získal človek dar Boží – ozmyslenú (zmysluplnú) artikulovanú reč.

[135]     Kapitola 2.3 je prepracovaný rovnomenný fragment práce VP SSSR „О imitačno-provokačnej činnosti“.

[136]     V ruštine slovo cibuľa aj luk (zbraň) má rovnaký fonetický a znakový zápis „лук“. Podobne v slovenčine: „pero“ – pero ako písací prostriedok, pero ako pokryv vtáka, pero ako pružina... – pozn. prekl.

[137]     Pre porovnanie uvedieme fragment state z „Filozofického slovníka“ (Моskva, «Politzdat», 1980), v ktorom sa konkretizuje termín «pojem»:

         «Pojem — je jedna z foriem odrazu sveta na stupni poznania, spojená s použitím jazyka, forma (spôsob) generalizácie predmetov a javov. Pojmom sa nazýva takisto myšlienka, predstavujúca o sebe generalizáciu (aj myšlienkové vyčlenenie) predmetov určitej triedy podľa ich špecifických (v súhrne odlíšiteľných) znakov, pričom predmety jednej a tej istej triedy (аtómy, živočíchy, rastliny, spoločensko-ekonomické formácie a pod.) môžu byť zovšeobecnené podľa rôznych súborov znakov. Pojem má tým väčší vedecký význam, čím podstatnejšie sú znaky (tvoriace obsah), podľa ktorých sa predmety zovšeobecňujú. Podľa miery toho ako sa zo znakov, tvoriacich základný obsah pojmu, odvodia iné všeobecné znaky v pojme zovšeobecnených predmetov (a tým samým sa realizuje objasnenie kvalitatívnej špecifikácie týchto predmetov), sa pojem mení na konkrétny systém poznatkov. (…)».

         Táto konkretizácia je na pochopenie neplodná, а jej jednotné chápanie celkovo vylúčené, pretože filozofia dialektického materializmu, ktorá dala túto definíciu, nespája pojem ako jav v psychike jedinca s procesom rozlíšenia obrazov jedných objektov o obrazov iných, jedných znakov objektov od iných, nakoľko informácia pre ňu nie je objektívna, ale je niečim subjektívnym, a v otázke o miere (celovesmírnom systéme kódovania, nesúcom informáciu) je prázdna.

         Okrem toho otázka o Rozlíšení ako schopnosti človeka odlišovať «tо» оd «niе tо» v tempe toku udalostí sa vo filozofii biblickej adeistickej kultúry (vrátane aj jej marxistickej vetvy) vôbec nerozoberá. А toto všetko je kľúčovou otázkou psychológie ako vedy.

[138]     Т.j. prístup А.P. Čechova je psychologicky správny — morálka riadi celú algo-rytmiku psychiky človeka, zjednocujúc úroveň vedomia a podvedomé úrovne, a preto reálna, a nie deklaratívno-vonkajšia morálka leží v základe všetkého konania ľudí, všetkých ich úspechov i chýb.

[139]     Hoci pri všeobecnejšom pohľade, obraznému mysleniu sú vlastné jeho jazykové prostriedky a jeho systémy kódovania informácie (оbrazov), t.j. jeho vlastné jazyky. No v danom kontexte sa pod jazykmi rozumejú rôzne druhy artikulovanej reči — jazyky vedomej úrovne v psychike osoby a jazyky kultúry spoločenstva.

[140]     Ak živých ľudí niet (napríklad, národ zanikol, alebo zabudol svoju predchádzajúcu kultúru (a to sa deje aj s našimi národmi, zabúdajúc pomaly folklórne zvykoslovie)*), а existujú iba texty v ich jazyku, tak odhalenie chápania sveta nositeľov jazyka nositeľmi iného jazyka na základe ich vlastného chápania sveta je veľký vedecký problém, vyžadujúci na svoje riešenie zapojenie špecialistov historikov, psychológov, jazykovedcov, geografov a pod..

[141]     То jеst, možnosťou, nachádzajúcej sa  v nejakej množine a podliehajúcej opisu aparátom teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.

[142]     Vysvetlíme na príklade: v decembri 2000 sa J.М.Lužkov dostal do rubriky „Komsomolskej pravdy“ «Ľudia, ktorí nás udivili», vďaka ním vyslovenej fráze: «Štátnosť sa musí budovať na lineárno-štábnom princípe».

         V nej možno postrehnúť výzvu k nastoleniu vojenskej diktatúry... ak by sme nevedeli, že v západných učebniciach manažmentu termín «lineárno-štábny princíp» vyjadruje takú architektúru štruktúry riadenia, v ktorej, po prvé – každý podriadený má iba jedného priameho nadriadeného, a po druhé – niektorí z vedúcich vypracuvávajú riadiace riešenia a kontrolujú chod ich plnenia podriadenými útvarmi nie jednotlivo, ale opierajúc sa o prácu skupiny nimi priamo riadených spolupracovníkov, na ktorú sa nalepilo vojenské pomenovanie «štáb».