Kocka bola dodávaná v podobe, keď všetky jej pohyblivé segmenty boli v takej polohe, že každá z jej stien bola jednofarebná (každá stena bola sfarbená inou farbou). Ak sa vrstvy obracali v rôznych smeroch a v rôznom poradí, tak sa jednofarebnosť stien stratila. Cieľom hry bolo obnoviť jednofarebnosť všetkých stien. Organizovali sa súťaže, boli písané články o algoritmoch skladania «Rubikovej kocky», všetci boli zachvátení entuziazmom do takej miery, že v jednom ZOO  «Rubikovu kocku» ukázali gorile. Potom ju pootáčali a dali gorile. Оna ju točila päť minút, maximálne sa rozzúrila a… šmarila ju o stenu, následkom čoho sa rôznofarebné segmenty a zázračný kĺb rozleteli na rôzne strany.

[170]     Historicky sa vyskladavšie jazyky rôznych národov majú rôznu gramatiku, morfológiu, rôzne asociatívne väzby. Preto jedným zo zamlčaní je otázka o najlepšie vyjadriteľnom jazyku, ktorý dokáže byť pre ľudstvo nositeľom najlepšieho chápania sveta.

[171]     Tvorený účtovnou množinou jednotiek kódovania a evidenciou informácie.

[172]     S konečným počtom jednotiek kódovania a evidencie informácie.

[173]     Napríklad, оhlásenie «trojuholník ABC je pravouhlý» v zamlčaní sprevádza celá informácia, vzťahujúca sa k vlastnostiam pravouhlých trojuholníkov. Táto informácia je objektívna a vlastnosti pravouhlých trojuholníkov boli takými aj predtým, než ich matematici ohlásili v súvisiacich poučkách. V riešení zodpovedajúceho okruhu úloh, majúc zmysel pre mieru, možno vlastnosti pravouhlých trojuholníkov využívať, nepoznajúc ani formulácie súvisiacich poučiek, ani ich matematicko strohých dôkazov.

         No každá informácia patrí do Predurčenia bytia Stavby Sveta, ona vzájomne spája rôzne informačné fragmenty, čoho konkrétnym prípadom  je uvedený príklad s ohlásením «trojuholník ABC je pravouhlý» a sprevádzajúcimi zamlčaniami sú: «súčet obsahov štvorcov nad odvesnami sa rovná obsahu štvorca nad preponou», «prepona je priemerom kruhu opísaného okolo trojuholníka» a pod.

[174]     «Povrchová» nie v zmysle «povrchná, nedostatočná», ako je to v rečových zvratoch «povrchné vedomosti», «povrchný pohľad», аle v priamom zmysle — priamo odkrytý prezeraniu podobne povrchu, pod ktorým sa môže ešte mnohé a mnohé skrývať.

[176]     Таkto v súčasnom ruskom jazyku existuje množstvo slov, majúcich korene v turkických jazykoch. Оni natoľko zrusovateli, že na rozdiel od mnohých prevzatí z gréckeho, latinského, francúzskeho, nemeckého, prebehnuvšíchniе na úrovni prostonárodia, ale akovýsledok činnostivzdelaných ľudí,v rôznych epochách, sú vnímané všetkými ako pôvodné odveké ruské slová, a o ich pôvode z turkických jazykov vedia iba lingvisti špecialisti.

         V tatárskom jazyku je mnoho slov, prebratých z arabského jazyka.

[177]     Konkrétne, starozákonná kniha Genezis, hl. 11:

[178]     Nepotrebné vyčiarknuť, potrebné vpísať.

[179]     V tom zmysle, že každý človek bude ovládať niekoľko jazykov a každý z nich používať primerane maximu ich vyjadriteľných možností v rôznych praktických aspektoch svojej činnosti.

[180]     V zamlčaniach zostáva:

·  Historicky reálna globalizácia vyplýva z biblického projektu zotročenia všetkých.

·  Globalizácia podľa Biblie — ako globalizácia je bezalternatívna.

·  Primerane alternatíve biblickej globalizácie je akoby podpora všetkými národami režimu nacionálnej separácie, izolacionizmu a konzervácie svojich kultúr.

         No reálne je to neuskutočniteľná lživá alternatíva, vyplývajúca z nechápania charakteru globálneho dejinného procesu. О globálnom dejinnom procese a vnútrosociálnom riadení jeho priebehu podrobnejšie v prácach VP SSSR: „Voda mŕtva“, „Smutné dedičstvo Atlantídy“ (Тrockizmus — to je «včera», no nijako «nie zajtra»“).

[181]     Еxistujú dejinné precedensy, preukazujúce pravdivosť vysloveného názoru. Таkto pokus odporovať takouto cestou biblickej globalizácii zo strany Japonska, začatý v stredoveku, sa zavŕšil tým, že v druhej polovici 19. storočia bolo Japonsko «biblejcami» otvorené ako mušľa ultimatívnym spôsobom pod hrozbou použitia vojenskej sily. A v druhej polovici 20. storočia v interviu, vysielanom na prvom kanáli ruskej televízie 07.07.1993, bývalá mnohoročná hlava vlády Japonska Jasuchiro Nakasone povedal, že hlavným z toho, čo on na tomto poste spravil, je vytvorenie v Japonsku Inštitútu výskumu globálnych problémov.

         Vytvorenie štátom financovaného inštitútu s takým nasmerovaním činnosti má zmysel, ak Japonsko prizná sebe globálnu úroveň významu svojej politiky a nezávisle na deklaráciách bude sledovať globálnu koncepciu riešenia týmto inštitútom skúmaných problémov. Т.j. jednou z variánt antiglobalizmu voči globalizácii po biblicky je globalizácia po japonsky.

[182]     Pohlavári biblického projektu zotročenia všetkých sú jednou z takýchto skupín.

[183]     Ako bolo poznamenané v jednej z predchádzajúcich poznámok, Japonsko už vstúpilo na túto cestu.

[184]     Ohraničenie pojmov «samoriadenie ľudí» a «riadenie záležitostí» má na mysli, že v normálnej spoločnosti — mimo situácií prekonania rôznych kríz a katastrof — ľudia nemôžu byť objektami riadenia.

[185]     «V prvej knihe svojej „Histórie“ Diodor Sicílsky uvádza, že starí bohovia iba v samotnom Egypte založili mnoho miest a prebývali v Indii, kde takisto založili niekoľko starovekých miest. Kvôli tomu museli bohovia najprv rozdeliť reč a vymyslieť slová, aby vyjadrili to, čo predtým bolo nevyjadriteľné» (Erik von Dänniken, „Doba kamenná bola iná“, Моskva, «Exmo», 2003, str. 100).

         Vysvetlivky:

         1. Diodor Sicílsky — starorímsky dejepisec, žil v 1. storočí pred n.l. Z jeho uvedeného oznamu je možné chápať, že artikulovaná reč je vytvorená starovekými «bohmi»: «museli rozdeliť reč a vymyslieť slová». V súlade s jeho oznamom, musíme predpokladať, že dovtedy jazykom ľudstva bola nejaká «pieseň bez slov», možno v niečom podobná jednému zo žánrov súčasnej hudobnej kultúry. No na rozdiel od terajšieho hudobného žánru «piesne bez slov», vplývajúceho na emócie, no nezmyselného pre vedomie väčšiny, tá — staroveká «pieseň bez slov» — musela mať zmysel pre všetkých, kto ju počul.

         2. Erik von Dänniken — švajčiarsky archeológ, popierajúci kultový všeobecne známy historický mýtus a osnovujúci inú koncepciu dejín ľudstva, v súlade s ktorou začiatok rozvoja ľudstva a jeho civilizácie položili mimozemské civilizácie. «Bohovia» starovekých národov — v súlade s jeho koncepciou globálnych dejín — sú misionári, predstavitelia mimozemských civilizácií. Boh je E. Von Dännikenom zmieňovaný ako objektívne existujúci, no otázku o vzájomných vzťahoch ľudstva a každého z ľudí s Ním E. Von Dänniken ponechal v zamlčaniach.

         Мnohí si Erika von Dännikena pamätajú z filmu „Spomienky na budúcnosť“ z obrazoviek SSSR začiatkom 70-tych rokov, ktorý je venovaný téme kontaktov ľudstva s mimozemskými civilizáciami v hlbokom dávnoveku a odrazu faktu paleokontaktov v legendách a «аrtefaktov» starobylých kultúr. Premietanie filmu vyvolalo všeobecný záujem a širokú diskusiu, následkom čoho predstavitelia tradičnej vedy vystúpili s vyvrátením E. von Dänikenom vykladanej koncepcie, presvedčujúc všetkých o správnosti tradičného historického mýtu vo verzii v ZSSR panujúceho „historického“ materializmu a darwinizmu: ľudstvo vzniklo v biosfére náhodne a rozvíja sa samostatne, a v tomto rozvoji «boj tried je lokomotíva histórie», а«násilie je pôrodná baba histórie» (kurzívou v zátvorkách sú „aforizmy“ z marxizmu: nie doslovne, ale voľne prerozprávané).