[48]       Druhou stranou tejto otázky je aspekt sprostého jazyka v tom zmysle, že nadávky, hrešenie májú veľký dosah a sú svojim pôsobením  ničiace.

[49]       «Veľmocnári» USA by možno do tohto zoznamu by sa aj chceli dostať, no je to pre nich veľmi ťažké, pretože súčasný anglický jazyk (vrátane jeho americkej verzie) vznikol po dobytí Anglicka Normanmi na čele s Vilhelmom Dobyvateľom, t.j. až v pomerne neskorej historickej epoche v procese rozvoja zmesi z pôvodného jazyka anglosasov, latinčiny a niečoho z fransko-normánskeho. (V podstate do dnešnej podoby anglický jazyk dotvoril až Wiliam Shakespear, vytvoriac mnohé slová. Anglický jazyk je jedným z najchudobnejších jazykov, keď jedno slovo, jeden tvar, má mnoho významov, ktorý je potrebné vyvodiť z kontextu, frázy, v ktorom sa nachádza. Nie nadarmo pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky hovorili, že Angličania majú rozoklaný jazyk, jazyk hada a nedá sa im veriť. No vychádza to z tohto, že konkrétnemu slovu sa dá rozumieť aj tak, aj tak... Podľa kontextu, frázy... a situácie, ktorá komu vyhovuje... Navyše anglický jazyk je jazyk ľavej mozgovej hemisféry, a nie pravej, ako staré, z pôvodného jazyka sa vyvinuvšie, jazyky. Tento jazyk jeho nositeľov degeneruje – v zmysle od Človeka k človekupodobnému. A devastačný vplyv angličtiny, si každý môže aj v našich krajinách všimnúť, najmä u generácií, získavších vzdelanie po 1989 roku. Stačí ich porovnať s generáciami, čo sa učili ruštinu a slovenskú literatúru nemali v tak oklieštenej podobe...)*

[50]       Okrem toho, ako poznamenal ešte v roku 1872 (aj keď z dôvodu úlohy a rozdielov jazykov) А.K..Тоlstoj v básni “Posolstvo M.N. Longinovi o darwinizme”, «Spôsob, ako tvoril Tvorca, / Čo považoval On viac za potrebné — / Vedieť nemôže predseda / Výboru tlače…»

[51]       О typoch usporiadania psychiky a o tom, čo znamená nachádzať sa v kvalite Človeka, pozri práce VP SSSR “Мŕtva voda” vo vydaniach, počínajúc od roku 1998., “Оd človekupodobného k človečenstvu” (v prvom vydaní pod názvom “Оd matriarchátu k človečenstvu…”), “Prídi na pomoc mojej neviere…”, “Princípy kádrovej politiky”, “Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty”, “Оd korporatívnosti pod záštitou ideí k súbornosti v Božej dŕžave”.

         Tu len v krátkosti objasníme.

         Informačné zabezpečenie správania sa človeka je možné rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

·  vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy, a takisto ich pláštenky rozvité v kultúre;

·  tradície kultúry, stojace nad inštinktami;

·  jeho vlastné ohraničené názory, chápanie;

·  «intuícia celkovo» — to, čo vyviera z podvedomých úrovní psychiky jedinca, prichádza k nemu z kolektívnej psychiky, je výtvorom vonkajších mámení a posadnutostí v inkvizítorskom chápaní tohto termínu;

·  vedenie Božou Prozreteľnosťou, Zámerom, na základe všetkého predchádzajúceho, s vylúčením mámení a posadnutosti, ako priamych vonkajších vpádov do cudzej psychiky, v rozpore so želaním jej nositeľa.

         V psychike každého jedinca je možné alebo skutočne má miesto toto všetko. No jedno z toho môže v správaní jedinca prevládať nad všetkými ostatnými zložkami. Ak prvé, tak jedinec je nositeľom usporiadania psychiky zviera, podstatou organizácie jeho správania — človekupodobné zviera (taká bola väčšina členov každého národného spoločenstva v minulosti); ak druhé, tak jedinec je nositeľom usporiadania psychiky zombie, biorobot, naprogramovaný kultúrou (taká je väčšina židov a k takejto úrovni sa teraz blíži väčšina obyvateľov na Západe; problém možného preľudnenia musí byť odstránený programami plánovaného rodičovstva, legalizáciou pohlavných zvráteností a rozšírením kultúry „bezpečného sexu“); tretie a štvrté je vlastné osobám s démonickým typom usporiadania (to je tzv. «svetové zákulisie»: majitelia biblických kultov, lídri mondializmu (t.j. terajšej formy globalizácie), euroázijstva, vyšší hierarchovia scientológov, otvorení satanisti a pod.).

         A len piate je človečie usporiadenie psychiky, norma pre človeka (na jej stelesnení pracovali Mojžiš, Ježiš, Mohammed, Stalin). Tu život jedinca prestáva byť hrou bez zmyslu alebo hrou kvôli získaniu radovánok, a získava zmysel v realizácii Vyššieho Zámeru, zachovávajúc pritom kvalitu ľahkosti detstva, prebývajúceho v radostnej hre.

[52]       Tým sa rozumie, že sú potrebné vyžarovače s rôznym smerovaním činnosti i spätné vyžarovače, pretože vo všeobecnom prípade skúmania proces vibro-akustického vplyvu (vrátane vyžarovania) je procesom riadenia. Na to, aby riadenie bolo uskutočniteľné so želateľnou (alebo potrebnou) kvalitou, je potrebná cirkulácia informácie a ju nesúcich tokov energie (matérie) vo všetkých objektívne potrebných kontúrach priamych a spätných spojení. Neprítomnosť toho či oného vyžarovača potrebného smerovania alebo jeho nefunkčnosť trhá tú či onú kontúru, čo prináša so sebou pokles kvality riadenia procesu až do jeho plného stroskotania.

[53]       Маtéria (v danom kontexte, materiál, hmota)* a energia, vzájomne prechádzajú jedno do druhého. V kontexte prác VP SSSR termín «matéria» je oveľa všeobecnejší a vo svojom konkrétnom význame chápe «matériu vo všeobecnosti» v jej agregátnych stavoch (kryštalický, tekutý, plyn, plazma, polia, a vákuum). А termín «energia» chápe matériu v procese prechodu z jedného agregátneho stavu do druhého alebo parametre vnútornej dynamiky matérie v rámci kvalitatívne nemenného agregátneho stavu.

[54]       Ak máme hovoriť jazykom počítačových analógií, tak modem môže byť napojený na počítač, môže byť zapojený do siete, ale aby ho bolo možné používať — jeho špecifické programové vybavenie (driver a programy nastavenia), а takisto aj praktické telekomunikačné programy je nutné nielen inštalovať do operačného systému, ale aj aktivovať, t.j. spustiť.

[55]       О tom je súfijské podobenstvo“Formula”:

         «Raz dávno žil jeden učený človek. Zasvätil celý svoj život hľadaniu poznania a prečítal veľké množstvo rozličných kníh, medzi ktorými boli aj veľmi zriedkavé knihy, zasvätené tajným náukám. I raz sa tento človek, premýšľajúc, prechádzal po brehu rieky.

         Zrazu niečí hlasný krik, nesúci sa od rieky, prerušil jeho premýšľanie. Započúval sa a počul, ako niekto kričí:

         — Аja cha! А ja cha! А ja chа!

— Ó, to je posvätná formula pre chodenie po vode! —povedal si učenec.

         — Pamätám si, čítal som ju v jednej starej, veľmi tajnej knihe. No tento človek to robí zbytočne, lebo nesprávne vyslovuje formulu.

         Namiesto toho, aby vyslovoval «ja cha», оn vyslovuje«аja chа».

         Trocha porozmýšľajúc, učenec sa rozhodol, že ako viac poznajúci, pozorný a horlivý človek, je povinný naučiť toho nešťastníka, ktorý, hoc aj, viditeľne, bol zbavený možnosti získať správny návod, predsa len zo všetkých svojich síl, zrejme, sa snaží uviesť sa do súzvuku so silou v týchto zvukoch.

         A tak si požičal loďku a preplavil sa k ostrovu, z ktorého sa ozýval hlas.

         Na ostrove v chyžke uvidel súfija, z času na čas hlasno opakujúceho, stále rovnako nesprávne, posvätnú formulu.

         — Priateľ môj, — оbrátil sa k nemu učenec, — ty nesprávne vyslovuješ posvätnú frázu. Musím ti povedať o tom, lebo bude mať zásluhu jak ten, čo radu dáva, tak aj ten, čo túto radu nasleduje.