[34]       «DISONANCIA (fran. dissonance, z lat. dissono — neladne znejem), v hudbe nezliate, napäté súčasné zvučanie rozličných tónov» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, rok 2000).

         Keď sa Vám nepáči zvuk, vydávaný pri škrabaní skla železom, tak je Vám nepríjemná v tomto zvučaní vznikajúca disonancia.

[35]       A v dôsledku snahy ľudí o úplnosť zobrazenia Života v umeleckej tvorbe boli vypracované technické prostriedky synchronizácie zvukového zápisu a kinofilmu, následkom čoho sa hudba stala neoddeliteľnou súčasťou filmového umenia a filmové umenie sa stalo blízke, podobné opernému.

[36]       Jedna z definícií «аrchitektúra je stuhnutá hudba» v opernom umení spočíva v tom zmysle, že dekorácie sú druhom architektúry, a preto, súc osobitým druhоm hudby, musia zodpovedať aj opernej hudbe aj opere ako celku.

[37]       V roku 2003 Valerij Gergijev inscenoval v Mariinskom divadle v Petrohrade operu Sergeja Prokofieva „Vojna a mier“. Túto inscenáciu charakterizovala úplná neprítomnosť dekorácií. A v súvislosti s uvedeným nás toto stavia pred otázku: Prečo v tejto inscenácii opera nebola kompletná so všetkými jej súčasťami?

·  sú v určitom zmysle chybné libretto opery a hudba S. Prokofieva, neschopné  sa navzájom zlúčiť so scénickým dejom a dekoráciami?

·  alebo V. Gergijev sa zbavil dekorácií preto, že nevníma a nechápe prejav Života v opernom umení?

·  alebo V. Gergijev toto všetko vníma a chápe, no je vedome spoluúčastný v procesoch deštrukcie človeka takouto «modernou kultúrou»?

[38]       Podľa nášho názoru, špičkovým výkonom operného umenia v Rusku je „Príbeh o neviditeľnom hrade Kitež a deve Fevrónii“ N.A. Rimskeho-Korsakova a V.I. Beľského (аutor libretta), vzniknuvšieho v roku 1907. V ňom autori, začnúc tvoriť v obmedzeniach tradičnej biblickej kultúry, dokázali podísť až na jej hranice, pozrieť sa za ne, avšak nedokázali sa z nich vyrvať na slobodu.

[39]       So stanovením na Rusi vlády biblickej koncepcie zotročenia všetkých, národná mágia chorovodu bola nakoniec vytlačená energetickým vydájaním pasených a nárastom biblického egregoru na základe cirkevných rituálov alebo «politčetby» marxizmu. Neskôr sa do tohto procesu energetického vydájania a programovania psychiky zapojila televízia a internet a perspektívne sa do neho môže vliať aj interaktívna televízia s virtuálnymi televíznymi vedúcimi a «animovanými filmami» podľa individuálnej objednávky.

[40]       Inými slovami, historicky sa vyskladavšie rozdelenie vedy na «prírodné», «presné», «technické» a «humanitné» je neprirodzené.

[41]       О dvojtvárnosti adeizmu (materialistickej a idealistickej) pozri prácu VP SSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“. Tu len v krátkosti vysvetlíme:

·  materialistický adeizmus priamo hovorí: Boha niet, všetky vierouky o jeho akoby existencii sú výmyslami.

·  idealistický adeizmus hovorí priamo: Boh existuje. No plodí výmysly o Jeho existencii a normách vzájomného vzťahu ľudí s Bohom, ktoré, ak s nimi súhlasíme, tak človeka odcudzujú Bohu a neumožňujú človeku nachádzať sa v stave opravdivého človeka.

[42]       Таk skutočné meno faraóna v starovekom Egypte bolo tajomstvom. Takisto na Rusi skoro do čias Petra I. (koniec XVII. storočia) spoločnosť poznala mnohých ľudí len podľa cirkevných (krstiacich) mien alebo zaužívaným prezývkam, ale nie podľa ich skutočných rodových mien.

[43]       Následkom toho v ruskom jazyku: «medveď» (ten, kto má na starosti med) namiesto «ber» (brloh — ležovisko bera (ber - ekvikalent nem. Bär, ang. Bear)*); «radlovitý» namiesto «los» (pretože parohy losa formou pripomínajú trocha lemeše – radlá pluhu); «ľstivý», «nečistý» — takisto zástupné slová podstatného pomenovania subjektov známeho druhu. V ruskom jazyku a v historicky dlhých kaskádach sú takéto zámeny. «Cher» — v minulosti pomenovanie písmena «Ch», teraz nazývaného «Cha». Kedysi pomenovanie písmena — «Cher» — sa stalo zástupcom zakázaného slova, začínajúceho sa týmto písmenom. Časom inotaj «cher» sám získal význam nepovoleného slova, a bolo — v kvalite prípustného slova-zástupcu — nahradené pomenovaním toho istého písmena v jeho súčasnom prostorekom znení «Che».

[44]       Dnes táto objektívna skutočnosť, vnímaná mnohými, je jednou z príčin populárnosti diel J.R. Tolkiena (mimochodom hlavnou profesiou filológ) a kníh o Harry Potterovi a Tanji Groter, ktorým holdujú mnohí výrastkovia, a záujmu o mágiu a okultizmus určitej časti dospelých.

[45]       Jedna z verejne prístupných publikácií na túto tému je: N. Leskova “Diagnóza modrej planéty: chronická astma” s podtitulom “Zvuk ľudskej reči, vplývajúc na matériu, môže ju obrodiť alebo zničiť” (“Nezávislé noviny”, № 15 (3128) rok 2004).

[46]        V terminológii fyziky.

[47]        A na dôvažok je potrebné aj doplniť, že nie všetky jazyky sú pôvodné, teda obmenou, vývojovým (lepšie povedané degradačným) stupňom pôvodného protojazyka, oveľa lepšie pomenúvavšieho a spätejšieho s objektívnou realitou, vyvolávavšieho k zvukovej vibrácii slov objektívnej realite adekvátne obrazy (čiže nie „ja o voze a realita o koze“, ale ak slovo–zvuk o voze vyvolá v subjektívnej psychike obraz voza, tak je adekvátny obrazu voza aj v objektívnej realite). Mnohé dnešné jazyky a zvlášť jazyky preferované v tzv. západnej (ne)civilizáci sú jazykmi umelými, vytvorenými (a)sociálnymi mágmi za tým ktorým konkrétnym účelom počas celých dejín terajšej civilizácie. Aj o tom je zmienka v Biblii o tzv. babylonskom zmätení jazykov, ktorú možno, uvedomiac si aj iné súvislosti, interpretovať na rozdiel od oficiálnych cirkevných výkladov ako zásah určitých antičlovečích subjektov za účelom zabránenia povýšenia sa ľudstva nie na úroveň Boha, ale na úroveň človečenstva, teda do kvality psychiky jedinca typu Človek, umožňujúcej bezprostredný dialóg Človeka s Bohom, jeho Stvoriteľom a takto priamou cestou sa podieľať na vybudovaní Božieho cárstva na Zemi. A toto mätenie jazykov, rozdeľovanie nielen národov, ale aj generácií v samotných rodinách, pokračuje nepretržite. A šíriteľmi, przniteľmi jazykov sa stávajú, žiaľ, najmä tí, ktorí by sa o čistotu jazyka mali starať a byť príkladom – viď. neustále zmeny a „vylepšenia“ jazykovedcov, a o reči, ústnom prejave redaktorov, rýchlokvasených moderátorov a všakovakých cele-v-ritiek ani nehovoriac. Stačí si len uvedomiť, precítiť a možno aj v etymologickom, či výkladovom slovníku dohľadať príslušný pôvodný význam slov v tak obľúbených dnes frázach: strašne sa teším, strašne milujem a pod, či Havlovo (ne)smrteľné „humanitárne bombardovanie“.

         Mozog človeka je rozdelený na dve hemisféry: pravú – procesno-obrazovú (dalo by sa povedať, zodpovedajúcu objektívnej realite) a ľavú – analyticko abstraktno-logickú  (dalo by sa povedať, zodpovedajúcu subjektívnemu chápaniu a vytvárajúcu subjektívne konštrukcie). S týmito poznatkami pracujú napr. školy NLP (neuro-lingvistického programovania, sledujúce napr. aj to, kedy to, čo jedinec hovorí, zodpovedá skutočnosti  - pohľad  a čerpanie informácie z pravej hemisféry, a kedy, nehovorme, že klame, ale povedzme, že konštruuje – čerpá a tlmočí informácie poslucháčovi z vlastnej ľavej mozgovej hemisféry). A práce, napr. aj popredných izraelských vedcov o spätosti toho-ktorého jazyka s pravou, či ľavou mozgovou hemisférou – tie je možné dohľadať na internete. – pozn. prekl.