No z pohľadu tej istej teórie riadenia, ak sa prostriedky havarijného riadenia nejakého systému spúšťajú v režime, ktorý je pre užívateľa alebo pozorovateľa štandardným režimom normálneho riadenia, tak to značí jednu z dvoch možností:

·      buď tvorca systému urobil chybu, následkom čoho sa prostriedky havarijného riadenia spúšťajú v čase, keď to reálne nie je treba;

·      alebo tvorca systému chybu neurobil, а prostriedky havarijného riadenia sa spúšťajú preto, lebo pochybil užívateľ systému, ktorý objektívne chybný režim svojho fungovania (z pohľadu tvorcu systému) považuje za normálne riadenie.

V druhom prípade je možná situácia, keď užívateľ systému — (Q  v terminológii dianetiky a scientológie, ak skúmame situáciu vo vzťahu k osobnej psychickej kultúre jedinca)zažívajúci nečakané spúšťanie nástrojov havarijného riadenia v nevhodných situáciách (z jeho pohľadu) alebo ich nepretržité fungovanie — bude nástojiť na tom, že nie on sa zmýlil v nastavení systému a jeho používaní, ale tvorca systému, a bude sa snažiť o vypnutie prostriedkov havarijného riadenia.

Čo plodí takýto prístup v technických systémoch, poznáme zo skúsenosti katastrofy roku 1986 v Černobyľskej atómovej elektrárni, kde užívatelia systému počas nejakého experimentu jednoducho vypli systém automatického havarijného vypnutia reaktora. Ak vychádzame z toho, že Boh, Tvorca a Všedržiteľ, nepochybil pri stvorení Človeka rozumného a konkrétne, pri vytvorení systému informačného zabezpečenia jeho života a činnosti, tak L.R. Hubbard a jeho nasledovníci majú iný uhol pohľadu: pochybil Stvoriteľ, je potrebné prijať opatrenia na ochranu seba samého pred Jeho chybami. L.R. Hubbard píše:

«… ingram je negatívna veličina na danej etape rozvoja človeka. Keď bol človek bližšie k svojim bratom-zvieratám, ktoré všetky bez výnimky majú reaktívny rozum presne takého istého typu, оn, zrejme, mohol úspešne využiť ingramovú informáciu. Avšak jazyk a zmenené podmienky existencie človeka premenili ingram na zjavné nebezpečenstvo. Neexistuje ingram, ktorý by prinášal čo len nepatrný úžitok.

Reaktívny rozum je nám daný na to, aby zabezpečil prežívanie (t.j. správanie sa v kritických situáciách: — naše spresnenie pri citovaní). Оn sa doteraz tvári, že koná v tomto rámci. Avšak jeho divoké chyby vedú na opačnú stranu.» — „Dianetika“, str. 75. «Pozorovania na klíroch dokázali, že človek ingramy viac nepotrebuje. Človek je dnes schopný urobiť evolučný krok. Most cez roklinu je konečne postavený.» — „Dianetika“, str.  101.

Odtiaľto aj plynie riešenie: ingramovú banku treba očistiť a prečerpať informáciu do štandardných bánk údajov, na základe ktorých pracuje analytický rozum (analyzér). Avšak otázka ohľadne toho: že analyzér možno nepracuje bezchybne; alebo síce pracuje bezchybne, ale na ciele, odporujúce Stvoriteľovi, následkom čoho ingramy vplývajú negatívne a potláčajú schopnosť jedinca prežívať — táto otázka ostala v dianetike podľa Hubbarda nepreskúmaná.

Pritom žiaden jedinec druhu Človek rozumný nemôže sám zastúpiť celé ľudstvo, celú biosféru planéty. To znamená, že hierarchicky vyššie systémy jak sociálne, tak aj biosférické (ktorých je jedinec čiastkovou súčasťou) majú svoje imunitné systémy, ktorých bezpečnostné elementy sú zavedené do každého hierarchicky nižšieho systému. Preto, ak z pohľadu normálneho fungovania imunitného systému biosféry nie je jednotlivec normálnym človekom, tak na neho bude vyvíjaný tlak, vplyvom ktorého buď zhynie, alebo prijme a vynaloží úsilie k tomu, aby zmenil sám seba tak, aby ho imunitný systém biosféry podporoval a ochraňoval.

Preto všetko čo L.R. Hubbard nazval «divokými chybami» reaktívneho rozumu, prekážajúcimi «prežívaniu» jedinca, vôbec chybami nie sú, lebo jedným z prostriedkov imunitného systému biosféry, pomocou ktorého sa sama na Zemi oslobodzuje od útlaku človekupodobných neľudí, môžu byť aj ingramy, na základe ktorých koná reaktívny rozum každého jedinca.

L.R. Hubbard a jeho nasledovníci tieto možnosti vôbec neskúmali, namiesto toho, po odhalení faktu potláčania existencie jedinca ingramovou informáciou, sa okamžite pustili do jeho ochrany od ingramov. Do ochrany jedinca, ktorého bezpodmienečne nazvali človekom. Ako už bolo ukázané skôr, takýto uhol pohľadu nie je jediným možným, čo ho teda nepredurčuje k jednoznačnej správnosti.

Po prvé – аnalytický rozum, reaktívny rozum, ingramová banka sú vlastné každému, nezávisle od režimu psychiky (zvieracej, biorobota, démona, človeka dôverujúceho Bohu), ktorý sa navyše môže meniť jak nezvratne v priebehu života, tak aj vratne a opakovane počas jedného dňa.

Po druhé – аnalyzér môže spracovávať informáciu na základe kaleidoskopického i mozaikového vnímania sveta.

Po tretie – mozaikové vnímanie sveta môže byť «Ja-centrické», na základe „očividne prirodzeného“ súboru prvotných rozlíšení a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení, zredukovaných do štvorkomponentného „koktejlu“ matérie-ducha-priestoru-času, а môže byť koránické, prameniace z uvedomenia si Rozlíšenia od Boha a analýzy (ozmyslenia) toku dvojkového kódu «to» — «nie to» na základe prvotných rozdielov v trojjednote matérie-informácie-miery.

Ak sa Boh nemýli, a On sa nemýli, tak pri normálnom režime psychiky typu Človek a vnímaní sveta vyjadrujúcom objektívne prvotné rozdiely a maximálne zovšeobecňujúce stotožnenia —  ingramy (tvoriace informačnú bázu reaktívneho rozumu) nie sú schopné potlačiť činnosť analyzéra. Ako priznáva samotný L.R. Hubbard, «rozum je mechanizmom, ktorý sám seba ochraňuje.» — „Dianetika“, str. 467. No, žiaľ, L.R: Hubbard nedospel k prostriedkom, pomocou ktorých človek (Q — v terminológii dianetiky) chráni seba a chráni svoj rozum. A napriek vlastnému tvrdeniu, že «rozum je mechanizmom[238], ktorý sám seba ochraňuje» („Dianetika, str. 195) píše ešte nasledovné:

«Od samého začiatku výskumov Dianetiky v roku 1930 väčšina pacientov do určitej miery verila tomu, že môžu pracovať na svojich prípadoch sebakontrolou. <…>

To sa nedá. To je priame vyhlásenie a vedecký fakt.<…>

Pri sebakontrole sa predklír pokúša útočiť na to, nad čím nikdy nezvíťazil jeho analyzér, hoci jeho analytický rozum vo svojom vnútri sa nikdy nezaoberal ničím iným, než útokmi na bank, a robí to celý čas, kým funguje. Samotný fakt, že analyzér predklíra sa vypína zakaždým, keď vstupuje do oblasti «podvedomia», je aj príčinou toho, že ingramy mohli prevziať riadenie a využiť ho ako bábku, keď boli restimulované –  jednoducho vypínali analyzér.

Мnohí pacienti vynakladali veľa námahy, aby postavili dianetiku na úroveň sebakontroly. No všetci utrpeli porážku, a momentálne sa má za to, že to je absolútne nemožné.» — „Dianetika“, str.440, 441.

«Pacient nevidí vlastné aberácie[239]. Je to jedna z príčin, prečo je potrebný audítor.» — „Dianetika“, str. 205.

Tieto tvrdenia automaticky (medzi riadkami) predpokladajú totožnosť dvoch rozdielnych činností:

·      uvedenie osobnej kultúry psychickej činnosti do objektívnej normy, predurčenej Zhora (t.j. v ôsmej dynamike, dynamike Najvyššej Bytosti, ak použijeme terminológiu scientológie);

·      proces klírovania, ako pomoc jedného človeka druhému v uvedomovaní si svojej vlastnej ingramovej batožiny a v presúvaní informácie z ingramovej banky reaktívneho rozumu do štandardných bánk, na základe ktorých funguje analytický rozum (analyzér).

Ako  už bolo  ukázané  skôr,  to  prvé  –  uvedenie  osobnej  kultúry psychickej činnosti do objektívnej normy, predurčenej Zhora – v súlade s koránickými názormi sa podstatou odlišuje od klírovania, no ako je povedané v Koráne: «Niet prinútenia v relígii. Už je jasne odlíšená priama cesta od poblúdenia.» — súra 2:257 (256).