Na pochopenie toho, prečo je v znacharskej démonickej kultúre určené pre dav videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru, a pre zasvätencov (do tajomstiev riadenia davu) je určené videnie sveta trojjednoty, je potrebné odpovedať na otázku: V čom je podstata prevahy myslenia jedinca na základe prvotných rozdielov, spájaných s trojjednotou matérie-informácie-miery, nad myslením jedinca na osnove prvotných rozdielov, spájaných so štvorhypostáznosťou hmoty-ducha-priestoru-času? Všeobecnú odpoveď na ňu dáva príslovie: «V krivom oku aj rovné stojí krivo». Ide o to, že ak objektívny Vesmír existuje ako trojjednota matérie-informácie-miery, tak v myslení na osnove kategórií štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času možno od seba odlíšiť «užitočný signál» a vlastné «šumy procesu», vyvolané mnohonásobným «navrstvením» na seba druhotných kategórií «priestoru» a «času» a nedeliteľnosťou hmoty-ducha-informácie. Tieto deformujú a potláčajú «užitočný signál» a neurčitosť miery predurčuje stavbu myšlienkového stromu k strate stability a k posunu subjektívnych pojmov vzhľadom na reálnu rôznorodosť v Objektívnej realite.

Ak pripustíme, že reálnemu usporiadaniu Vesmíru objektívne zodpovedá videnie sveta štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času, tak analogicky v myslení na osnove trojjednoty matérie-informácie-miery bude prítomný nejaký «užitočný signál» i vlastné «šumy procesu», deformujúce a potláčajúce «užitočný signál».

Štatistika bude svedkom, že tí, ktorí robia vo svojom myslení viac chýb, budú znášať škodu, a v snahe vyhnúť sa budúcim škodám budú vedome alebo podvedome hľadať alternatívu k svojmu doterajšiemu pohľadu na svet.

Ako ukazuje historická skúsenosť, v priebehu histórie poegyptských regionálnych civilizácií zostalo videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru podstatou rovnaké, menilo iba formy, v ktorých sa ukazovalo spoločnosti, a prešlo púť od bohosloveckej doktríny Egypťanov o najvyššom božstve štvorhypostáznom Amonovi, až po časopriestorové kontinuum materialistov 20. storočia a systém «Q — MEST» scientológie. A regionálna civilizácia, v ktorej panovalo toto videnie sveta v hlavách u väčšiny obyvateľstva, doviedla planétu do globálnej biosférno-ekologickej krízy a otvorenej možnosti vojnového sebazničenia následkom poruchy práce počítača.

No celé toto historicky dlhé obdobie videnie sveta trojjednoty zostalo rovnakým v jednote formy a obsahu, i keď zorné pole, rozhľad jeho nositeľov sa zväčšoval mierou rozvoja kultúry. No nie tá regionálna civilizácia, ktorej sväté písmo (Korán*) uchovávalo kľúče k videniu sveta trojjednoty, zrodila globálne problémy našich dní.

A preto, aby bol dav závislý na „elitárnej“ hierarchii jeho pastierov, musia sa pastieri opierať o taký svetonázorový systém, v základných kategóriách ktorého je myslenie sprevádzané nižšou mierou «vlastných šumov», deformujúcich a potláčajúcich užitočný signál. Táto osobitosť sa aj prejavuje v rozdielnom adresovaní svetonázorových systémov: trojjednota matérie-informácie-miery — pre pastierov zasvätených do «veľkých tajomstiev», a štvorhypostáznosť hmoty-ducha-priestoru-času — všetkým druhom davu: jak prostému ľudu, tak aj tým, čo seba pokladajú za „elitu“. Ak človek uvažuje v kategóriách trojjednoty, môže si uvedomovať ten istý jav, udalosť jak v kategóriách trojjednoty, tak aj v kategóriách štvorhypostáznosti Vesmíru. Pritom sa vyjasní, že niektoré veci, ktoré sú vo videní sveta trojjednoty očividné a jasné, nemožno skrátka pochopiť a opísať v kategóriách štvorhypostáznosti Vesmíru «jazykovými prostriedkami», rozvinutými v kultúre.

To jest naša odpoveď na položenú otázku sa objektívne potvrdzuje v praxi dejín. A ako je známe: «v krivom oku, aj rovné stojí krivo…»

Inými slovami, videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru vo všetkých jeho vonkajších formách je chybným videním sveta. Ak to povieme v terminológii dianetiky a scientológie — je aberáciou, hoc nejde o ingram. Systém «Q — MEST», vlastný dianetike a scientológii podľa Hubbarda — je aberáciou, neodstrániteľnou praktikami používanými scientologickou cirkvou. Následkom toho intelekt (individuálny aj kolektívny) fungujúci na jej základe, nemôže byť bezchybným prostriedkom spracovania a transformácie informácie kvôli vysokej miere vlastných «šumov» procesu myslenia. Prejavilo sa to aj v dielach samotného L.R. Hubbarda, čo už bolo skôr preukázané.

Napriek tomu, že jednotlivec objektívne môže organizovať svoj proces myslenia výlučne na osnove trojjednoty prvotných rozdielov matérie-informácie-miery alebo na osnove „koktailu“ štyroch prvotných rozdielov matérie-ducha-priestoru-času, alebo premenlivo padať v priebehu určitého intervalu z jedného spôsobu myslenia do druhého, tak L.R. Hubbard vyhlasuje, že «predklír (…), ktorý sa stal klírom, sa nepotrebuje učiť myslieť: (…) je to automatický proces.» — „Dianetika“, str. 363. No v súlade s vyššie vysvetleným, toto tvrdenie je správne len vo vzťahu k «Ja-centrickému» „očividne prirodzenému“ videniu sveta štvorhypostáznosti matérie-ducha-priestoru-času. Reálne však jedinec potrebuje pomoc predovšetkým Zhora, a takisto aj pomoc iných ľudí k tomu, aby si uvedomil (a pochopil) rozdiely a možnosti myslenia na základe jedného aj druhého systému prvotných rozdielov a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení.

Z nášho pohľadu, nemôže nevyvolať údiv aj to, že človek, ktorý precestoval mnoho krajín sveta, patriacich k rôznym regionálnym civilizáciám planéty, neprejavil ani najmenší záujem o Korán, ležiaci v základoch jednej z regionálnych civilizácií s veľmi rôznorodými duchovnými tradíciami ako tie, čo smerujú človeka k tomu, aby prestal byť «zmesou svine, psa, diabla a svätého» a uskutočňoval tým Islam v jeho pravdivej podobe, tak aj tie, čo vo formách pseudoislamu podporujú znacharskú kultúru démonizmu. Nech by to už bolo u L.R. Hubbarda spôsobené čímkoľvek: — rádovou disciplínou, ktorou sa riadil; alebo mal nejaké problémy morálno-etického a religiózneho charakteru, následkom čoho mu nebolo dané Rozlíšenie (o tom, že Korán sa odlišuje od množstva svätých písem v civilizácii s nadvládou znacharskej kultúry); alebo len mávol rukou nad týmto problémom, chybne sa domnievajúc, že «všetky faktory potrebné na vytvorenie vedy o rozume boli nájdené práve v ohraničenom <fyzikálnom> vesmíre <bez metafyziky a mystiky», precítené, zmerané[235], prežité a stali sa vedeckou pravdou» („Dianetika“, str. 25) — tak L.R. Hubbard sa vpísal do všeobecnej okultno-ezoterickej tradície znacharskej démonickej kultúry Západu: «Ani slovo o Koráne. Ak si to však okolnosti vyžadujú, — tak komentáre musia byť zachované v démonicko-znacharskej tradícii.» Hoci, ako jasne vidieť z aktuálnej knihy, Korán svojim obsahom zďaleka nie je jalový. Aj v ňom sú slová, obrátené k prorokovi:

«Povedz: „Ak by sa more stalo atramentom pre <napísanie> slov Hospodina môjho[236], tak by more vyschlo skôr, než by sa minuli slová Hospodina môjho, aj keby k nemu pridali ešte jedno more.“» — súra 18:109, verzia na základe prekladov Kračkovského a Osmanova.

Ježiš, tak ako predtým Mojžiš, a neskôr Mohamed, stál proti magickej kultúre znacharstva upadnutého do démonizmu; stáli proti nej aj apoštoli (okrem kurátorov, podstrčených ku Kristovi znacharskou hierarchiou): kde existuje jednota ľudí v Ľúbosti, tam nemôžu existovať hierarchie osobných zasvätení, utajovanie poznatkov a ich prekrúcanie, na čom stojí démonizmus veľkých i malých znacharov.

Žiadna lož, v slove či zamlčaní, nevedie k záchrane: každá lož vedie k záhube. Ak človek nemá silu hovoriť vždy pravdu, ohľadom nejakej veci, tak v skutočnosti robí niečo celkom iné a tým prvým to len prikrýva.

Démonicko-magické smerovanie (úmysel*) skomolenín pravdivých Zvestovaní sa prejavuje napríklad aj v rozdelení vierouky na dve a viac: jedna vierouka — maximálne prekrútená — pre dav; ostatné vierouky (ezoterické) — pre zasvätencov v hierarchii osobných vzťahov vo vnútri akože kresťanskej cirkvi — tieto obsahujú sociálne dôležité poznatky a sú menej zvrátené v mnohých praktických aspektoch, no sú prekrútené v tom hlavnom: v smerovaní, vedúcom od seba-„ľúbosti“ až koniec koncov k otvorenému slúženiu Satanovi, alebo vyvyšujú osoby druhu Človek rozumný na božskú dôstojnosť (napr. Ježiša*) bez akýchkoľvek k tomu podkladov. A nesprávne chápaná dogma o „Trojici“ vytvára v „kresťanstve“ základ pre budovanie (na základe cirkevnej vierouky pre všetkých) systému osobných zasvätení v hierarchii poznania: svojou podstatou — znacharsko-démonického charakteru, hoci slovne cirkev stále odmieta (ako Kristus aj apoštoli) démonickú magickú kultúru znacharstva (jej storočia trvajúci boj s gnostikmi: „gnostici“ v preklade do ruštiny — vediaci, t.j. znachari)[237].