Odhalenie tohto programu, jeho cieľov a prostriedkov realizácie, by sa mohlo stať predmetom «klírovania kultúry» — procesu očistenia kultúry od lží a skomolenín, ak to máme povedať v našom jazyku – úlohy, ktorú L.R. Hubbard nazval („Dianetika“ str. 486) ešte v roku 1950, ktorá ale nielenže nebola riešená ním samotným, ale ani scientologickou cirkvou (ak máme súdiť podľa jej verejných publikácií), ba čo viac – oni akoby ju úmyselne obchádzali: zakaždým, keď kontext umožňuje ľahko prejsť k obsahovému vysvetleniu tohto problému, začína posudzovanie nejakých plytkejších vecí. Čo sa týka samotného L.R. Hubbarda, tak ako možno pochopiť z už skôr spomínanej brožúrky „L.R. Hubbard, Človek a jeho dielo“, tak on precestoval rôzne regióny planéty, získal dobré vzdelanie, mal veľmi široký obzor, vedomosti a zručnosti z rôznych oblastí činnosti. To jest L.R. Hubbard bol veľmi neobyčajnou osobou. Preto mlčanie masovo šírenej scientologickej literatúry ohľadom konkrétnych otázok «klírovania kultúry» dáva dôvod k tomu, aby sme dianetiku a scientológiu v ich historicky sformovanej podobe pokladali za škodlivé, neúplné alebo, čo je ešte horšie, ich obvinili zo zlomyseľného ezoterizmu[231] a prítomnosti v scientológii tajných hierarchií, ktoré vládnu určitými poznatkami, ktoré nie sú určené pre nimi pasený dav «klírov».

To, že sa slovo „robot“ objavilo až po tisícročiach od vzniku vnútrospoločenského javu masovej robotizácie obyvateľstva, nemá principiálny význam. Podstata robotizácie obyvateľstva nie je v slovách, ale v potlačení slobody vôle ľudí a v obmedzení možnosti rozvoja ich osobnosti ľubovoľnými (pre utlačovateľa dostupnými) prostriedkami. V kultúre robotizácie národov sa rúcajú normálne, Вohom dané: mravnosť, vnímanie sveta, myslenie dorastajúcich pokolení, čo aj mení dospelú populáciu na dav, ktorý je v riadiacich sférach závislý na majiteľoch tohto informačného systému. Na vnútrospoločenskej úrovni sú títo majitelia — jedným z názorových prúdov magickej znacharskej kultúry, realizujúci vybudovanie globálnej davo-„elitárnej“ pyramídy celoplošnej robotizácie na princípe doktríny „Deuteronómium-Izaiáš“, v ktorej zámerné a BEZDUCHÉ všetko-si-dovoľovanie k tým, ktorí sú vnímaní ako hierarchicky nižší, zamieňa skutočnú duchovnosť. Odzrkadľuje sa to aj v skôr citovanej definícii: „duchovnosť určuje kvantitatívnu mieru hierarchickej dôležitosti“[232]. Hierarchia rádového slobodomurárstva v znacharskej kultúre je podsystémom-prostredníkom medzi majiteľmi tohto dezintegrovaného robota a všetkými čo doň patria; a takisto aj nástrojom rozširovania ňou ovládaných oblasti v štruktúre globálnej civilizácie.

Kultúra biblickej bezbožnosti zobrazuje princíp „Rozdeľuj a panuj!“. Každá z jej vetiev je plná dobrých úmyslov na úrovni slov, čo tvorí jej sociálnu bázu. No zároveň je každá vetva tvorcami globálnej davo-„elitárnej“ pyramídy zbavená (špeciálne pre ňu vybraným spôsobom), samostatnosti v obnovovaní plnej dôstojnosti Človeka z pokolenia na pokolenie, čo vylučuje jej možnosť konať dobro.

Je to podobné tomu, ako keď bezruký slepec nesie v ruksaku vidiaceho bez nôh. Obaja hovoria rôznymi jazykmi, a preto ich sprevádza prekladateľ-biorobot: ten má veľmi dobrú pamäť na slová, ale je invalid na pravú hemisféru (obrazné myslenie*), kvôli čomu on sám nič poriadne nechápe, no ktorého obaja opatrujú. Takáto symbióza mrzákov ako jeden celok môže existovať, hoci samostatne by neprežili. No podstata je v tom, že každý z nich je zmrzačený zámerne a cielene. Vzhľadom na postihnutia iných a celistvosť kultúry biblickej bezbožnosti: títo nie sú obeťami slepého a nezmyselného živlu dejín. Prekladateľ (biorobot*) bez schopnosti uvažovať je navyše k tomu ešte aj posadnutý, v inkvizítorskom ponímaní tohto slova. Preto, nasledujúc odporúčania, ktoré sú im takto podávané, všetci spolu robia to, čo potrebuje majiteľ, ktorý ovláda ľavou hemisférou mysliaceho prekladateľa-biorobota, no ani jeden zo zmrzačených o tom nevie. Tým skôr nevedia o tom, ako sa všetci môžu uzdraviť…

Dogma o „Trojici“, vytvorená pre dav v znacharskej biblickej kultúre, existuje v jej videní sveta zároveň so štvorhypostáznosťou hmoty-ducha-priestoru-času. No ona sa úplne inak javí v subkultúre ezoterizmu, hermetizmu – čo je zbierka znalostí, neurčených pre dav, predurčených len „pastierom davu“ (nazývaných obyčajne „dobrými pastiermi“), zasväcovaných do „veľkých tajomstiev“, lebo v súlade s démonickými princípmi vybudovania vlády nad davom v znacharskej kultúre «nie všetky pravdy majú byť rozpovedané všetkým ľuďom»[233].

V epigrafe k jednej z kapitol knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“ sa uvádza nasledujúci text:

«Tridsiatimi dvoma cestami — nádhernými, múdrymi, načrtol JH, JHVH, Sabaoth (Boh zástupov*), Boh Izraela, Boh Živý a Kráľ Večný, Všemohúci, Milosrdný a Odpúšťajúci, Vznešený a Prebývajúci vo večnosti, — vznešené a sväté je Jeho Meno, — vytvoril svet Svoj troma seferim: sefar, sipur a sefer.»

A toto je vysvetlené v poznámke pod čiarou:

«Prvý z týchto termínov (Sefar) označuje čísla, ktoré samotné nám dávajú možnosť zistiť nevyhnutné funkcie a vzťahy každého (podľa kontextu, možno: človeka)[234] aj veci kvôli tomu, aby bolo možné pochopiť cieľ, pre ktorý bola vytvorená; aj miera dĺžky, aj miera objemu, aj miera váhy, pohyb i harmónia — všetky tieto veci sú riadené číslami. Druhý termín (Sipur) vyjadruje slovo a hlas; pretože je to Božské slovo a hlas, a pretože je to Božské Slovo, je to Hlas Boha Živého, Ktorý zrodil bytosti v ich rozličných formách, či už sú vonkajšie, alebo vnútorné; práve jeho (tento termín)* treba chápať v týchto slovách: „Boh povedal: „Buď svetlo“ a „nastalo Svetlo“. Nakoniec, tretí termín (Sefer) označuje písmo. Písmo Boha je plod tvorenia. Slová Boha sú Jeho Písmom. Myšlienka Boha je Slovom. Tak myšlienka, slovo i písmo je v Bohu iba jedno, kým v človeku sú tromi.» — „Cuzary“, 4, § 25, cit. z knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“, r. 1916., reprint 1993, str. 245.

Ak to máme vysvetliť v krátkosti, tak trojica — sefar, sipur, sefer — je ekvivalentná trojjednote: miera (forma, matrica)– obsah (t.j. to, čo sa nachádza vo forme: je to informácia, myšlienka, idea, nedostupná bez konkrétnej formy)– matéria (plod tvorenia, ako stelesnená jednota formy a obsahu).

V Koráne je na to poukázané priamo a otvorene (pre všetkých): čítajte, premýšľajte, hľadajte zmysel, chápte. To je Islam, Kráľovstvo Božie na Zemi. No pre „vyšších“ hierarchov znacharskej kultúry, vyjadrujúcej moc démonického režimu psychiky, je Kráľovstvo Božie – Islam - prekážkou. Preto v nej existuje pre všetkých „nižších“ (aby upadli do závislosti od „vyšších“) — exoterizmus: zvrátenie relígie a videnia sveta: prvotné rozdiely a maximálne zovšeobecňujúce stotožnenia sú otvorene alebo v skrytosti nasmerované na štvorhypostáznosť „priestor-čas-hmota-energia (duch)“ Amona, o čom už bolo povedané skôr; a pre tých, čo prešli určitým stupňom zasvätenia – existuje ezoterizmus: prvotné rozdiely v podstate vytvárajú trojjednotu — „matéria-informácia-miera“, vyjadrené v určitých jazykových formách. A hoci v ezoterizme trojjednota nahradila štvorhypostáznosť exoterizmu (predstavujúcu znesvätenie právd pre dav), aj tak v ňom chýba to hlavné: Rozlíšenie — ako schopnosť, dávaná Bohom bezprostredne každému, kto hľadá Kráľovstvo Božie ako relígiu, v závislosti od miery vzniku životnej potreby novej informácie. Dogma o «Trojici» je mostíkom k tomu, aby bol zasvätenec počas výkladu dogmy prevedený (bez nervových otrasov) od vnímania sveta štvorhypostáznosti Vesmíru k vnímaniu sveta trojjednoty.