[211] Založený na skúmaní živej prírody a poznatkov súvisiacich s tzv. „posvätnou geometriou“ a od nej odvodených tzv. iracionálnych čísel a súvisiacich vzťahov. Tento aforizmus je napríklad zvečnený aj v da Vinciho známej kresbe človeka v kruhu. Ale aj v starých dĺžkových mierach, ako palec, lakeť, stopa atď. - pozn. prekl.
[212] Hypostáza (filozofický termín z gréčtiny ὑπόστασις — podstata veci, prirodzenosť, substancia ). Termín, ktorý sa používa prevažne v pravoslávnej liturgii, na označenie jednej z troch Osôb trojjediného Boha: Otca, Syna a Ducha svätého. Tu, v tejto práci, je termín spojený s náboženstvom starovekého Egypta a chápaní sveta na základe štyroch prvotných rozdielov, tvoriacich spoločnú podstatu. – pozn. prekl.
[213] V preklade zmyslu našimi slovami.
[214] Najvyššia miera – tu sa nemyslí Boh, ale iba hierarchicky najvyššia miera Bohom stvoreného Vesmíru, ktorá predstavuje koncept rozvoja celého vesmíru, predurčenie všetkého možného (vrátane toho čo sa nazýva Božie dopustenie), a nič čo nie je v Najvyššej miere sa nemôže v materiálnom Vesmíre odohrať. – pozn. prekl.
[215] Jednoduchšie povedané – každú vec a najmä prírodu a Vesmír (mikro- aj makro svet, vrátane všetkého živého) možno vnímať ako Knihu písanú jej Tvorcom, živé Sväté Písmo, z ktorej sa možno dozvedieť veľa o jej Autorovi, jeho intelekte, zákonoch, o Vesmíre ako takom, aj o Sebe a zmysle života. – pozn. prekl.
[216] «B » to nie je «be-me», ani «bolo», ako prekladajú tento výraz zo staroslovanského do súčasného ruského jazyka.
[217] „Scientológia“, str. 43.
[218] Funkčnosť (predurčenosť, zmysel bytia).
[219] Vo všeobecnosti je prívlastok «materiálne» vo vzťahu k objektom zbytočný, pretože ako je jasné z vysvetleného, ten istý objekt je aj informačným aj metrickým. No je to daň sformovanej tradícii «Ja-centrického» videnia sveta, v ktorom matéria patrí do súboru prvotných rozdielov a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení, a informácia i miera nie. Dúfame, že prítomnosť tohto, v podstate vôbec nie záväzného, prívlastku v texte uľahčí čitateľovi porovnanie videnia sveta koránickej trojjednoty matérie-informácie-miery a variantov «Ja-centrických» pohľadov na svet štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času.
[220] Rozdiel termínov «pravdepodobnosť» a «štatistická predurčenosť» je mimo rámca oboru matematiky, nazývaného «teória pravdepodobností a matematická štatistika» a je vysvetlený v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia. Z pohľadu Dostatočne všeobecnej teórie riadenia by bolo treba «teóriu pravdepodobností» správne nazvať podľa jej podstaty: matematická teória mier neurčitostí.
[221] Takto možno z jedinej bunky, nepatrnej čiastočky človeka, znovu poskladať celú ľudskú bytosť. Implicitne to robí živý svet sám, tým že živočíchy produkujú pohlavné bunky a rastliny semená. Explicitne to možno génovým inžinierstvom. Každopádne, živý vesmír je holografický, v každom svojom kúsku obsahuje plnohodnotný koncept celého seba.. – pozn. prekl.
[222] Objavenie sa termínu «prežívanie» (v dianetike a scientológii) umožňuje v tejto súvislosti tvrdiť, že scientológovia kráčajú po strhujúco klzkej ceste k vypadnutiu z miery bytia spoločnosti, hoci sotva to chápu. Príčinou je priame sa zrieknutie toho, čo oni nazvali «ôsmou dynamikou», «dynamikou Najvyššej Bytosti». V Koráne sa to vysvetľuje takto: « A kto si nerád pripomína Milosrdného, tomu My pridelíme satana a ten sa stane jeho spoločníkom. A oni <satani> ich <vyhýbajúcich sa prihovárať sa k Bohu>, samozrejme, zvedú z cesty, a budú si namýšľať, že idú po správnej ceste…» — súra 43:35(36), 36(37).
[223] Protirečenia v zákonodarstve, vytvorenie zákonodarcami rôznych úrovní — vytvárajú podmienky, v ktorých zákon prestáva byť zbierkou štandardných algoritmov riadenia spoločenských záležitostí, vyjadrujúcou určitú koncepciu spoločenského zriadenia. Samo sebe si protirečiace zákonodarstvo sa mení na zbierku hotových výhovoriek, odkazmi na ktoré banda veľkých i malých úradníkov ospravedlňuje svoju záľubu v hrabivosti a svojvôľu, čím zároveň podrýva bezpečný rozvoj spoločnosti a mravno-etické postoje štátnosti. Rusko teraz žije práve takto. Sedem rokov po r. 1991 je viac než dostatočná doba na vypracovanie vnútorne neprotirečivého a jednoznačne chápaného zákonodarstva. No množstvo tlčhubov, vymenovaných «dumami» a zákonodarnými zhromaždeniami, takejto práce nie sú schopní.
[224] Bežné chápanie slova „znacharstvo“ (ako ľudovej medicíny a mágie na všedné účely) zmyslovo zahŕňa len niektoré stránky védickej, znacharskej kultúry. Ide o podstatne širší termín.
[225] V ruštine: „indivíduum“ znamená nedeliteľný, aj keď slová so slovným koreňom „indivíduum“ sa zvyčajne chápu v inom zmysle (napr. čudák, jedinec, správajúci sa odlišne od ostatných...)*.
[226] B.M. Monosov. „Divoký jazda na bledom koni. Alebo na tejto strane mágie“ (SPb:. „IKAM“. 1992). Ako uvádza autor menovanej knihy, v minulosti bol jedným z vrchných mágov Atlantídy, opätovne sa stelesňujúci v histórii súčasnej globálnej civilizácie a v priebehu mnohých stelesnení, zúčastňujúci sa práce v štruktúrach mnohých rádov, riadiacich jej rozvoj.
[227] Vo vzťahu k ľudstvu možno zaviesť pojmy biologický a sociálny čas. V dejinne dlhodobých intervaloch je logika sociálneho správania objektívne podmienená vzájomným pomerom frekvencií objektívnych procesov v biosfére a v spoločnosti, ktoré možné zvoliť ako etalónové procesy biologického a sociálneho času.
V každej genealogickej línii, podľa štatistického priemeru, sa rodičom raz za 15 — 25 rokov narodí ich prvé dieťa (=vznik každej novej generácie je raz za 15-25 rokov, priemerne*). Trvanie aktívneho (pracovného*) života má približne takú istú dobu (okolo 25 rokov). Frekvencia etalónu biologického času môže byť prijatá ako fB= 1 / (25 rokov). Charakterizuje rýchlosť obnovenia informácie v genofonde populácie a len málo sa menila počas celých dejín v porovnaní s etalónom frekvencie sociálneho času.
V živote technokratickej civilizácie, ktorá sa stala otrokom technosféry (v tom je podstata technokracie), dominuje nepretržitý proces vytlačenia zastaraných technológií a technických riešení novšími, ale toho istého určenia. Preto možno zrátať štatisticky priemernú periódu obnovy všetkých technologických sociálne významných znalostí ako TS . (Teda ako často civilizácia prechádza na nový druh technológií, čo je dôležité, lebo sú to znalosti ktorým sa ľudia musia učiť, pre novú generáciu to problém nie je, ale pre ľudí uprostred aktívneho veku to predstavuje potrebu prispôsobiť sa alebo byť zomletý trhom práce, psychologickú a existenčnú záťaž pre jedinca a rodinu. Ak sa to stáva raz za niekoľko generácií, neohrozuje to výrazne populáciu, ani riadenie spoločnosti, no ak sa technológie menia rýchlejšie ako sa rodia generácie, tie sa vo veľkom nestíhajú prispôsobovať zmenám, nastáva kolaps riadenia spoločnosti, kríza... Silní tohto sveta strácajú kontrolu.*) Ako etalón frekvencie sociálneho času je možné stanoviť frekvenciu fS = 1 / TS . Charakterizuje rýchlosť obnovy sociálne významnej informácie, geneticky neprenášanej prostredníctvom fyziológie, ale predávanej kultúrou, nesúcou spoločenské usporiadanie (sociálnu organizáciu) z pokolenia na pokolenie. Táto frekvencia fS sa počas dejín neprestajne zvyšovala: v dobe faraónov a Kazateľa, kedy sa formovala biblická koncepcia riadenia, mala hodnotu cca 1 / (stovky rokov); v priebehu 19. storočia sa frekvencie stali rádovo rovnaké a v polovici 20. storočia sa vyrovnali; v súčasnosti etalónová frekvencia sociálneho času je 1 / 10 ¸ 1 / 5 rokov a prevyšuje etalónovú frekvenciu biologického času, približne nezmenenú za celé dohľadné dejiny terajšej civilizácie.