Napriek tomu existuje názor, že čert, diabol, satan nič vlastného nemá: absolútne všetko bez výnimky patrí Bohu; a všetky podobné ambície a nároky niečo vlastniť, ako aj pripisovanie takéhoto vlastnenia komukoľvek, je sebaklamom a sejbou ilúzií. Inými slovami, číslo «13» zjavne nie je tuctom, a tým skôr nie «čertovým».
Ak zanecháme slovné roztržky a pozrieme sa na číslo 13, na jeho zápis v desiatkovej číselnej sústave, tak číselný názov kapitoly «13» plne zodpovedá jej slovnému názvu, čo bude zrejmé z ďalšieho výkladu. Zatiaľ okomentujeme iba číselnú časť názvu.
Číslo «13» to je «10» + «3». Avšak číslo «10» v desiatkovej číselnej sústave je číslom «1» v desiatkovom rade, vyššom než čísla od «0» do «9» jednotkového radu. To jest, číslo «13» to je «1 vyššieho desiatkového radu» + «3 (trojica) jednotkového radu».
Aj keď takéto chápanie vzájomných vzťahov Jediného a «trojice» nezodpovedá nicejskej dogmatike kresťanských cirkví, ktorou žije aj pravoslávie v Rusku, napriek tomu dogma o trojici nie je v Biblii nikde vyhlásená, ale svojvoľne zavedená do kultu «sv. otcami» zakladateľmi cirkví ako interpretácia zdajúcich sa im inotajov v biblických textoch.
Táto vysvetlivka zodpovedá slovu «Furkan» v názve kapitoly.
[198] Pritom niektorí prekladatelia píšu aj slovo «Rozlíšenie» veľkým začiatočným písmenom, rovnako ako slovo «Písmo».
[199] Tí, ktorí si myslia, že to bola nanajvýš bezdôvodná tragická zhoda náhod, by sa mali zamyslieť aspoň nad tým, prečo bola detailne opísaná v románe M. Robertsona „Márnosť“, vydanom štrnásť rokov pred touto «katastrofou storočia».
[200] V nám dostupnom preklade V.M. Porochovej „Korán. Preklady významov“ (Moskva: „Book Chamber International“ [„Medzinárodná knižná sieň“], 1991) nie sú súry od 4 do 35 uvedené.
[201] Osmanov (Magomed-Nuri Osmanovič) — preložiac «al-Furkan» do ruštiny ako «Rozlíšenie», dáva k tejto zátvorke ešte komentár: «Má sa na mysli Korán».
[202] Toto k otázke o nicejskej dogme o «Bohu Synovi» (druhej božskej osobe)*.
[203] V preklade G.S. Sablukova je k tomuto slovu pridaná poznámka: «T.j. Korán.»
[204] Nepodarilo sa to ani už vyššie spomenutému Ernstovi Schruppovi v jeho knihe „Izrael a kráľovstvo islamu“. Biblia, obsahujúca ohavnú doktrínu „Deuteronómium-Izaiáš“ na vybudovanie globálneho rasistického davo-„elitárneho“ štátu, z koránického pohľadu nemôže byť čistým svätým písmom, pretože Boh neprikazuje ľuďom tvoriť podlosti (súra 7:28) a nedrží sa dvojitých morálnych štandardov, ako intelektuáli Západnej regionálnej civilizácie, z pohľadu ktorých, keď Hitler ohlasuje zámer nastoliť svetovú vládu na rasovom základe – to je zlé, ale keď rabinát počas tisícročí trvá na tom istom – to je dobre. Medzi hitlerovcami a zákon dodržiavajúcimi židmi je rozdiel iba v prostriedkoch, ktorými sa pokúšajú dosiahnuť jeden a ten istý cieľ — utláčať všetky ostatné národy: hitlerovci išli na to hrubou vojenskou silou, a zákon dodržiavajúci židia si monopolizovali úžeru a operujú finančným útlakom počas tisícročí.
Primerane tomu aj nevôľa židovskej spoločnosti voči prejavom „antisemitizmu“ v tej či onej krajine, za úporného mlčania o podstate doktríny «Deuteronómium-Izaiáš» a svojom vzťahu k nej, je pokrytectvom a ochranou svojich rasistických úmyslov k svetovej vláde. Pritakávajúci im predstavitelia rôznych národov sú posluhovačmi, lokajmi židovských rasistov-internacistov a hlupákmi.
[205] «Nevidíš v tvorení Milosrdného žiadnu disproporciu. Obráť svoj pohľad: či vidíš rozvrat?» — Korán, súra 67:3.
(Slová „pravidelnosť bytia“ naznačujú že každé bytie/forma existencie je vymerané pravidlami, má mieru, možno ju určitým spôsobom merať a kategorizovať. „Proporcionalita/súrozmernosť udalostí“ naznačuje porovnávanie, a porovnávanie je možné len, ak existuje kategória a veličina, ktoré zadávajú mieru odlišností v podobnostiach. Nie len neživá príroda sa podriaďuje zákonom, ale aj všetko živé.*)
[206] (V súčasnej lexike a pravopise, s oveľa menším počtom písmen ako kedysi, sa toto slovo píše v RJ ako «мера», s „e“, čítané ako „mjera“*) V starovekom ruskom písomníctve, kde každé písmeno bolo nielen znakom označujúcim zvuk v ústnej reči, ale aj hieroglyfom (obrazovým znakom)*, malo v azbuke ruské slovo «мера» rovnaký koreň so slovami: smrť (смерть), ohavnosť (мерзость), podliak (мерзавец). Avšak tá «miera», o ktorej je reč v texte, sa gramotne píše s « » (jať): м ра. (Ale keďže dnes tento znak v abecede chýba, zvykne sa, svojvoľne kvôli rozlíšeniu, nahrádzať písmenom „h“ — „мhра“ *). Spraviac túto poznámku, predsa len ostaneme pri súčasnom pravopise, ktorý sa tvoril nie podľa zmyslu ale podľa zvuku.
[207] Tí, ktorý odmietajú považovať vákuum za matériu, schopnú interakcie s matériou v iných jej agregátnych stavoch, nech potom objasnia všetkým ostatným, ako sa vlny (elektromagnetické, gravitačné a pod. kmitania) šíria v ideálnom nič. Vákuum nie je nič, ale niečo – matéria v jednom z jej agregátnych stavov (v tzv. nevybudenom, neexcitovanom stave)*.
[208] V Koráne sa opakovane píše o meraní a počítaní, a nie nadarmo. Číslo možno chápať ako čosi, čo leží v základoch tvorenia. Číslo je základom myšlienky (nazývanej aj slovo), a myšlienka je základom stvorených vecí (čo možno chápať aj ako písmo). Z tohto pohľadu je stvorený svet obrovskou knihou, z ktorej môže človek čítať, učiť sa žiť a poznávať Boha.
Mieru možno chápať ako číselnú zákonitosť, a číselnú zákonitosť ako statický alebo dynamický vzorec, presnejšie algoritmus krokov, ktorý reaguje na vstupné informácie, a odovzdáva nové informácie ďalej. Číselná zákonitosť je aj 2x2=4, aj e=m.c2, ak sa pozeráme na číselnú postupnosť čísel, ktoré sa nám zdajú chaotické, zákonitosť nevidíme, a nazývame to chaos, náhoda. Ale ak zistíme, že táto chaotická postupnosť je zmysluplná informácia zakódovaná kódovacím vzorcom = zákonitosťou, pochopíme že aj chaos môže v sebe ukrývať skrytú zákonitosť a informáciu. Fibonacciho postupnosť má v sebe tiež zákonitosť (súčet dvoch posledných čísel dáva nové číslo do postupnosti). Čiže číselná zákonitosť je niečo, čo možno vyjadriť vzorcom, prípadne algoritmom, ktorý obsahuje okrem aritmetických aj logické funkcie, cykly, podmienky, vetvenia. Kým číslo samotné predstavuje informáciu, číselná zákonitosť predstavuje mieru. – pozn. prekl.
[209] Nič, okrem medzinárodných zmlúv o výbere etalónov a nejakých technických aspektov, nebráni určiť trvanie sekundy na základe frekvencie vyžarovania etalónového žiariča slúžiaceho na určenie dĺžky jedného metra, alebo postupovať opačne: dĺžku metra určiť na základe vlnovej dĺžky, zodpovedajúcej vyžarovaniu etalónu určujúceho trvanie jednej sekundy. Avšak v každom prípade bez materiálneho etalónu nebude môcť existovať ani jednotka merania priestoru, ani jednotka merania času, nezávisle od toho, či etalónové procesy patria do mikro- alebo makrosveta.
[210] Heisenbergov princíp neurčitosti (Werner Karl Heisenberg – nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky)*. Číselný pomer chýb pri meraní polohy a hybnosti (súradníc a impulzu) (hmotnosť, znásobená rýchlosťou) mikročastice: neurčitosť v meraní súradníc polohy, vynásobená neurčitosťou v meraní impulzu-hybnosti, v absolútnej hodnote nie je menšia než hodnota (redukovanej)* Planckovej konštanty.