«Roľník sa dokonca ani vnútornej politiky nebojí, jednoducho preto, lebo jej nerozumie. Nech by si ho ako trápil, on si vždy bude myslieť, že to nie je „vnútorná politika“, ale jednoducho božie dopustenie, ako mor, hlad, povodne, len s tým rozdielom, že tentokrát stelesnením tohto dopustenia je pompadúr (administrátor-riadič, zovšeobecnený, v tomto kontexte príznačný obraz politikov - autor). Je potrebné, aby mužík chápal, čo je vnútorná politika? — na toto môžu byť rôzne názory, ale ja zo svojej strany, hovorím rovno: practe sa páni! Pretože, akonáhle mužík pochopí, čo je to vnútorná politika - ni-ni, c’est fini! (finito, koniec…).» („Pompadúri a pompadúrky“)

[102]    Buržoázna demokracia je takisto pre zákon poslúchajúcich obyvateľov, čo nie vždy pripomínajú jej stúpencom. Skrátka v otrokárstve, feudalizme, kapitalizme, pseudosocializme i socializme sú rôzne, v mnohom vzájomne sa vylučujúce zákony, odrážajúce rôzne koncepcie vzťahov jedincov v spoločnosti v procese jej samoriadenia v následnosti pokolení.

[103]    Nad čím sa nezamýšľajú stúpenci buržoáznej demokracie ani na Západe, ani v Rusku (a je jasné, že ani naháňaním konzumu zaujaté indivíduá v našich krajinách)*.

[104]    Z Hospodinovej hnevom preplnenej čaše / Krv leje sa cez okraj a Západ tone v nej. / No neznepokojujte sa bratia naši! — / Slovanský svet zomkne sa tesnej..// «Zjednotenie - zvestoval orákul dnešný, — / Spájané môže byť len železom a krvou»... / No my sprobujeme spájať sa lásky vlnou, / A tak uvidíme, čo je pevnejšie.

[105]    «So zriadením takéhoto riadeného vládneho publikovania (reč je o ideologickom náhubku, typu „Pravdy“ sovietskej epochy: naša vysvetlivka pri citovaní) aj zlomyseľní ľudia, ak by sa opovážili niekedy nesúhlasiť s daným «vládnucim názorom», sa budú samozrejme vystríhať mu protirečiť, aby sa nestali podozrivými a potrestanými. Je možné takisto zaručiť, že každý, želajúc si pokoj pre svoje deti a súrodencov, bude aj im vnucovať úctu k «vládnucému» názoru; a takýmto spôsobom osožné dôsledky predkladanej miery sa odrazia nielen na súčasníkoch, ale aj u vzdialeného potomstva.» - K. Prutkov, „Projekt: o zavedení jednotného myslenia v Rusku“.

[106]    Diela Lea Taxilia „Zábavná Biblia“ a „Zábavné Evanjelium“, „Biblia pre veriacich i neveriacich“ E. Jaroslavského (Gubeľmana), vydávané v ZSSR, zasievali ateizmus, ale tak, aby neodhalili a nerozbili ideovo internacistickú doktrínu židovského globálneho otrokárstva.

[107]    Pritom nemôžeme súhlasiť s (dnešným) karhaním (negatívnych) postojov ku kybernetike za čias J.V. Stalina: kybernetika v jej výklade N. Wienerom, ašpirujúc byť dostatočne všeobecnou teóriou riadenia, použiteľnou vo všetkých praktických oblastiach činnosti, takou nie je, pretože má obsahové chyby. A jej prenasledovanie v ZSSR, v časoch jej reklamnej kampane na Západe, jej neumožnilo stať sa v našej krajine módnou náhradou skutočného poznania, čo v podstate psychologicky uľahčilo výklad Dostatočne všeobecnej teórie riadenia, no nie v rokoch 1950 - 1960, ale v rokoch 1990‑tych.

[108]    Pandémiu, a nie epidémiu: to nie je klauzula, doložka.

[109]    O režimoch psychiky a kvalitatívnych odlišnostiach v režime psychiky, bude reč v nasledujúcich odsekoch. Tu len poznamenáme, že pod zvieracím režimom psychiky sa rozumie taká organizácia psychickej činnosti, kde všetky komponenty psychiky sú zotročené zvieracími inštinktmi, vlastnými biologickému druhu «Človek rozumný».

Viď. naše práce „Od Antropoidnosti k ľudskosti“, „Smutné dedičstvo Atlantídy“ a „Voda mŕtva“ vo vydaní z r. 1998.

[110]    «Posledný argument kráľov» - slová, ktoré razili na delové hlavne v ďalekej minulosti: posledný argument, ale nie prvý. To isté sa týka aj každej inej zbrane v bežnom chápaní tohto slova.

[111]    Občan ako člen davu už dávno riadený je, len nie konvenčnými zbraňami, ale oveľa sofistikovanejšie a skrytejšie, aby sa zachovala ilúzia slobody a náhodnosti priebehu udalostí, v zmysle princípov davo-„elitarizmu“. pozn. prekl.

[112]    Infantilizmus – zaostalosť vo vývoji, pretrvávanie psychických a fyzických znakov detí v dospelosti. – pozn. prekl.

[113]    To nie je nadávka, ale termín charakterizujúci osobitosti organizácie myslenia. Jeho zmysel bude objasnený v nasledujúcich odsekoch.

[114]    „Dianetika“, Slovník, str. 518.

[115]    Za Úvodom redaktori vydania umiestnili nasledujúce upozornenie: «Tento text bol zostavený tak, aby jeho úplný preklad umožnil bez chýb a skreslení vysvetliť základy Scientológie v iných jazykoch».

[116]    «Suverenita: úplná nezávislosť štátu na druhých štátoch v jeho vnútorných záležitostiach a vonkajších vzájomných vzťahoch.» - poznámka, daná L.R. Hubbardom.

[117]    Táto veta je veľmi dôležitá a v podstate je konkrétnym príkladom toho, k čomu, okrem iného, vedie štúdium tzv. „hrubých kníh“ Koncepcie spoločenskej bezpečnosti (Voda mŕtva, DVTR a iné) – to jest k schopnosti čítať medzi riadkami a uvedomovať si aj nevyslovené, mlčky prejdené – ponechané v tichosti…, no o to dôležitejšie. Preto čítajte a študujte „hrubé knihy“ KSB – permanentný to apel v závere každej analýzy svetového diania od V.V. Pjakina. – pozn. prekl.

[118]    Kniha Bernda von Wittenburga „Šach planéte Zem“ (Moskva: „Nová planéta“. 1998), odpadlíka scientologickej cirkvi, aktívne propagujúceho dianetiku a scientológiu, hoci je v dnešnej civilizácii jednou z mnohých rekonštrukcií globálnych dejín, neobsahuje vysvetlenia koncepcií normálneho (z pohľadu oficiálnej scientológie alebo osobne klíra B. Von Wittenburga) spoločenského usporiadania.

[119]    Ak činnosť spoločenskej organizácie, ktorá je vyhlásená za cieľ jej existencie, sa realizuje na bezplatnom základe, tak takáto spoločenská organizácia musí mať zdroje dostatočného príjmu mimo tejto oblasti preto, lebo tí, ktorí profesionálne poskytujú pomoc druhým ľuďom zadarmo, zďaleka nie vždy majú čas a sily na profesionálnu platenú prácu v nejakej inej oblasti.

[120]    Pojmy a dojmy..., my o koze, a oni o voze... a mnoho iných ľudovo vyjadrených múdrostí, upozorňujúcich na nevyhnutnosť váženia slov a ich správneho používania pre situácie a javy, ktoré im zodpovedajú v zmysle príslušného obrazu spojeného s konkrétnou skladačkou písmen, hlások a ním príslušnej zvukovej vibrácie... Aj o tom je v podstate text posledných odsekov od inkriminovanej vety MOZAIKA, ROZHÁDZANÁ BEZSTAROSTNOU RUKOU. A v tomto poslednom odseku to autori tejto práce aj správne vysvetľujú. Totižto za komunikáciu, správnosť jej pochopenia a vytvorenia objektívneho, realite adekvátneho obrazu v mysli toho, kto informáciu príjíma, zodpovedá predovšetkým ten, kto v komunikácii informáciu poskytuje..., slovom, písmom, obrazom, dotykom... A ak používa vyjadrovacie prostriedky, nezodpovedajúce objektívnej realite, tak buď sám má v hlave chaos-bordel, alebo takýto chaos-bordel zámerne zasieva do hláv príjemcov ním poskytovanej informácie. Či je pravdou jedno alebo druhé, nič to nemení na tom, že vhodnosť prijímania informácií z takého zdroja v zmysle udržania si zdravia vlastnej psychiky je minimálne otáznou. – dopl. prekl.