[157]    T.j. postupne, hierarchicky. „zvierací“ –> „zombie“ –> „démonický“ –> „Človek“. – pozn. prekl.

[158]    Mystický smer v Islame. – pozn. prekl.

[159]    A tak, povedal pán Boh tvoj anjelom: „Určím na zemi zástupcu“. Oni povedali: „Vari Ty určíš na nej toho, kto tam bude tvoriť bezbožnosť, a prelievať krv, kým my Ťa chválime a svätíme?“ On povedal: „Vskutku, Ja viem to, čo vy neviete!“ – 2:28[30]

Či nie ten, kto odpovedá utláčanému, keď k Nemu volá, a zbavuje ho zla, a robí vás zástupcami na zemi? Alebo nejaký iný boh okrem Boha? Málo si spomínate. – 27:63[62]

On – je ten, kto urobil vás zástupcami na zemi; a kto (Mu) neveril, proti tomu sa obráti jeho neviera; neviera len znásobí u ich Pána nenávisť k takému;  neviera len znásobí uňho škodu! – 35:37[39]

[160]    Pravdo-vernosť – (z ruského „pravednosť“, v SK/CZ nemá presný jednoslovný preklad vystihujúci podstatu. Občas sa prekladá ako spravodlivosť, svätosť) je termín, pod ktorým v terminológii KSB treba chápať úsilie a tendenciu spoznávať a konať podľa Zámeru Tvorcu. Je to v podstate zákon Harmónie, ktorá drží celý Vesmír pokope a v chode ako dokonalý mechanizmus, a netýka sa len ľudí, ale všetkého. (U neživých vecí je daná napevno fyzikálnymi zákonmi, u jednoduchých organizmov naprogramovaná genetikou, u bytostí ako človek je vložená geneticky len ako potenciál, ktorý sa rozvíja sebapoznaním vývojového cieľa svojho druhu, psychickou evolúciou). Preto rozumný človek môže veľa odpozorovať z prírody, Vesmíru. Logika poskytuje len časť odpovedí, zvyšok doplňuje „Rozlíšenie“ dávané Zhora tým, čo majú úprimný záujem o takýto život v súlade so Životom. – pozn. prekl.

[161]    Spoločenstvá sa v ich dejinnom rozvoji navzájom odlišujú nielen kultúrnou výnimočnosťou každej epochy, ale aj proporciami, v ktorých sú vyjadrené vyššie vymenované psychické typy a podtypy. T.j. štatistickým prerozdelením typov psychiky v spoločnosti.

[162]    Ekvivalent pre ateistov: nepíľ konár, na ktorom sedíš, inými slovami nenarušuj objemnejšie systémy v Objektívnej realite, od existencie ktorých závisí existencia každého človeka i ľudstva celkovo.

[163]    Inými slovami „zombi“ je „klobásový typ“ psychiky: «Mnohí ľudia sú podobní klobásam: čím ich naplnia, to aj v sebe nosia» — K. Prutkov.“Plody rozmýšľania. Myšlienky a aforizmy“, 98.

[164]    V zmysle, že systém úmyselne blokuje u občanov šance dosahovať režim psychiky typu Človek. Čo je v skutočnosti úspešné zavŕšenie konečného vývojového štádia jedinca druhu Homo Sapiens. Podobným vývojom v psychickej oblasti prechádza aj ľudstvo ako celok. – pozn. prekl.

[165]    Nie v absolútnom význame... Nejde o to žiť ako asketik, v odriekaní a dobrovoľnej sebatrýzni, ale poznať mieru a nestať sa závislým na pôžitkoch a zbabelo neutiecť pred dobrým skutkom zo strachu z bolesti. Veď ak by Boh neželal ľuďom zdravie, neposial by Zem liečivými bylinami. Preto hľadanie liekov a liečivých metód na choroby, vrátane psychických a psychosomatických je žiaduce. Zároveň je žiaduca aj odvaha a samozrejme vôľa. – pozn. prekl.

[166]    I.J. Kračkovskij uvádza túto frázu v inom znení: «My sme nestvorili nebesia a zem, i to, čo je medzi nimi, ináč ako po pravde a na určitý čas.» (významovo však rovnocenné, ako hore uvedené znenie v interpretácii VP *)

[167]    Vo väčšine prekladov je uvedené: «… aby sa Mne klaňali». S takýmto prekladom však nesúhlasia tí, ktorým je arabčina rodným jazykom.

[168]     Ako už bolo skôr povedané, intelekt L.R. Hubbarda tu dopustil ešte jednu chybu: formálny zápis «myslenia stotožneniami» musí byť nie А=А, nakoľko objekt «А» je vždy stotožnením samého seba, a všetky objekty s hodnotami parametrov charakteristickými pre objekt «А» objektívne nie je možné odlíšiť od «А»; ale treba ho zapísať ako АºВ, hoci v skutočnosti А¹В.

[169]     A ako bude ukázané neskôr, existuje taký objektívny rozdiel, ktorý mnohých postaví pred nevyhnutnosť rozbiť predchádzajúcu «mozaiku» (ak ju mali), a vyskladať ju nanovo úplne ináč.

[170]     Slovo, v ktorom sú poprehadzované slabiky slova «matematika».

[171]     V danom kontexte nejde o nadávku, ale termín, ktorého zmysel možno jednoznačne pochopiť z opísaného.

[172]     Таk sa nazýva plošina alebo kabína pre hliadku, umiestnená na sťažni.

[173]     V noci je viditeľnosť pomocou ďalekohľadu lepšia než holým okom, nakoľko množstvo svetla, dopadajúceho na sietnicu, je proporcionálne ploche prijímača svetla: diameter šošovky objektívu morského ďalekohľadu je cca 5-6 cm. Diameter plne otvorenej zrenice je menej ako centimeter. A tak viditeľnosť ďalekohľadom v noci je 25x až 36x lepšia, než holým okom (ak nerátame svetelné straty a odlesky v jeho optickom systéme, ktoré pri zlej konštrukcii môžu znížiť celý efekt na nulu).

[174]     Predovšetkým, v knihe L. Skrjagina „Po stopách morských katastrof“ (Moskva.: Transport 1965) sa píše o zrážke talianskej linkovej lode „Florida“ s anglickou linkovou loďou „Republic“ dňa 23.1.1909. V nočnej hmle „Florida“ narazila čeleňom do boku „Republic“, ktorý sa po zrážke potopil počas vlečenia do New Yorku. Predtým sa veľká časť pasažierov a posádky „Republic“ úspešne premiestnila na palubu „Floridy“, na palube ktorej sa nachádzalo 1 800 ľudí. „Florida“ zostala na hladine, aj keď v dôsledku zrážky došlo  k veľkému poškodeniu trupu. Jej nosová časť sa kvôli nárazu sploštila až po prvú vodotesnú priečku. Trup lode bol stlačený ako harmonika približne v dĺžke 10 metrov, no udržal si vodotesnosť v ostatných nepoškodených úsekoch. Na str. 71 uvedenej knihy je umiestnená fotografia v doku stojacej „Floridy“ s rozbitou nosovou časťou.

[175]    Hraničné stotožnenie – pod týmto pojmom možno chápať kategórie vecí a procesov. Teda to, čo majú dané dve veci spoločné, do akej patria kategórie, napriek množstvu odlišných detailov. Napr. dve odlišné jablká majú spoločné to že sú jablkami, hoci ide o rôzne odrody, s rôznymi špecifickými pre druh vlastnosťami. Jablko a hruška majú spoločné že ide o jadrové ovocie (nie kôstkové). – pozn. prekl.

[176]    Chybou v pohľade vykreslenom L.R. Hubbardom je zamlčanie jednej z možností. Totiž situácia je tam podaná tak, akoby existovali iba dve možnosti: 1. myslenie podobnosťami, teda hľadanie v živote a situáciách podobnosti (a ignorácia odlišností), čo je celkovo hodnotené negatívne; 2. myslenie odlišnosťami, teda zameranie sa v živote a situáciách na odlišnosti (a ignorovanie totožností), čo je hodnotené pozitívne. Pravda však je taká, že pre budovanie zmysluplného svetonázoru je nevyhnutná schopnosť jak nachádzať odlišnosti, tak aj rozpoznávať podobnosti. Inak nie je možné odhaliť a zhrnúť do definície systém vzájomných vzťahov medzi objektmi, procesmi, definovať ich vlastnosti, ich hierarchiu. Len pri koordinácii rozlíšenia a stotožnenia možno nachádzať kategórie všetkého čo je a určiť systém ich vzájomných väzieb a dynamiky. Sú to podobnosti v odlišnostiach, a odlišnosti v podobnostiach. Vďaka tomu môžu napr. prírodovedci rozdeľovať všetko živé na: ríšu, kmeň, triedu, rad, čeľaď, rod, druh... Je to podobné, ako tvrdiť že možno si vybrať len indukciu, alebo dedukciu; integrovať, alebo derivovať, – že nemožno používať obe podľa potreby, lebo jedno je dobré, druhé zlé. – pozn. prekl.