Systém maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení a prvotných rozdielov vo Vesmíre — trojjednota matérie-informácie-miery — vylučuje kaleidoskopickosť videnia sveta tým viac, čím menej je človek hluchý k Zhora mu danému zmyslu pre mieru (cíteniu miery)*. «Zmysel pre mieru» — to nie sú prázdne slová, ani slová chápané nevedno ako, a preto občas použité neadekvátne. Oni priamo poukazujú na to, že človeku je daný šiesty zmysel, ktorý je v podstate jeho osobným prostriedkom vnímania miery — Božieho predurčenia. Avšak tento zmysel je nanič nositeľovi «Ja-centrického» videnia sveta, budovaného ním smerom od seba k viditeľným i zdanlivým hraniciam Vesmíru v prázdnych úložiskách priestoru a času, nakoľko ním prinášaná informácia stavia jedinca pred nevyhnutnosť zrieknuť sa «Ja-centrizmu». S prechodom k mysleniu na základe nemenne prvotných rozdielov trojjednoty matérie-informácie-miery, získava zmysel pre mieru osobitný význam, pretože myšlienkový strom a mozaikovosť videnia sveta sú v mnohom podmienené práve jeho rozvojom. Prechod od «Ja-centrizmu» k mysleniu v kategóriách trojjednoty matérie-informácie-miery sa nie vždy uskutočňuje naraz, ale môže vyžadovať nejaký subjektívne podmienený čas, počas ktorého jedinec zostane prakticky bez funkčného pohľadu na svet, ktorý stratil stabilitu.

Súdiac podľa celkovej skúsenosti ľudstva má pravdepodobnostná matrica možných stavov, miera, «holografické» vlastnosti v tom zmysle, že jej ľubovoľný fragment nejakým spôsobom v sebe obsahuje aj všetky jej ostatné fragmenty v ich celej informačnej úplnosti[221]. Miera sa nachádza vo všetkom a všetko sa nachádza vmiere. Vďaka tejto vlastnosti miery je svet celostný a úplný. Vypadnutie z miery — to je záhuba, smrť. Skĺznutie sa v tomto smere — to je ohrozenie života a nevyhnutnosť prežívania v dianeticko-scientologickom zmysle tohto termínu[222]. Vyčerpanie čiastkovej miery je prechodom do inej čiastkovej miery, získanie nejakej novej kvality. Zmysel pre mieru, obracajúc sa k «holografickým» vlastnostiam miery bytia, umožňuje objektívne proporcionálne porovnávať navzájom jednotlivé časti (súbor «to» — «nie to»), formujúc tak stabilnú mozaiku videnia sveta, rozvetvujúcu sa od Zdroja Vesmíru smerom k sebe samému.

Koránické videnie sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, dogma o „Trojici“ kresťanských cirkví aj bežné «Ja-centrické» videnie sveta štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času sú v dejinách globálnej civilizácie zaujímavým spôsobom previazané s ezoterizmom a hermetizmom. No pred tým, než prejdeme k preskúmaniu tejto otázky, je potrebné čosi objasniť. Ak sa obrátime k dejinám a etnografii, tak okrem otvoreného uctievania diabla (satanizmu), možno vyčleniť len niekoľko „čistých“ typov duchovnej kultúry, ktorých kombinácia vlastností vytvára celú ich hmatateľnú mnohotvárnosť. Hypoteticky ich možno nazvať takto:

1. ŠAMANIZMUS — nahuliť sa, načuchať sa, vypiť nejaké špeciálne namiešané byliny, narúšajúce normálnu (geneticky podmienenú) fyziológiu organizmu: jak buniek, tak orgánov. Následkom odklonu fyziológie od normy sa mení vnímanie reality ako aj možnosti ľudského organizmu, prístupné vedomiu. Ak je vôľa pevná a jedinec má osvojené nejaké poznatky a zručnosti, tak dostávame „šamana“ s „nadprirodzenými“ schopnosťami vo vzťahu k obklopujúcim ho prostým ľuďom. Ak je vôľa slabá, poznatky a zručnosti nestačia, tak dostávame mŕtvolu, nezvratne otrávenú kaliku, narkomana, psychopata – v závislosti od okolností. Mnohé stránky tohto typu kultúry opísal Carlos Castaneda v knihe „Učenie dona Juana“ (i v ďalších knihách). Súčasná narkománia — predovšetkým fajčenie a opíjanie sa — jej atribúty, otvárajú cesty pre vtrhnutie nečistých síl a „šamanov“ skrze „mimozmyslovú činnosť“ do vnútorného sveta pijúcich a fajčiacich príslušníkov davu s rôznymi cieľmi. V dôsledku tohto narušenia normálnej (geneticky predurčenej) fyziológie ich organizmov môžu byť títo jednotlivci riadení zvonku cestou „mimozmyslovej“ aktivácie informácií (nachádzajúcich sa v ich pamäti) ako sa majú správať; tou istou cestou môže do vnútra človeka preniknúť aj informácia, predtým preňho netypická.

Miera ovládateľnosti môže byť rôzna v závislosti od možností toho, kto sa pokúša riadiť, a tiež možností odhaliť riadenie a odporovať mu zo strany toho (alebo tých), koho sa pokúšajú riadiť.

Nič dobré takéto riadenie neprináša: voľby Ústredného výboru a generálnych sekretárov chruščovsko-gorbačovského obdobia, Štátneho výboru pre výnimočný stav, udalosti 3. – 4. októbra 1993, zvolenie všetkých intelektuálne nenormálnych zostáv Dumy (parlamentu) a miestnych zákonodarných zhromaždení[223], zvolenie a znovuzvolenie úplne „špecifického“ B.N. Jeľcina na post hlavy štátu. Toto i mnoho iného vyslovene strastiplného (alebo zmiešaniny dobra i zla) by nebolo možným v spoločnosti, v ktorej panuje absolútna triezvosť vo vzťahu k prírodným i umelým látkam, priamo alebo nepriamo vplývajúcim na psychiku (vrátane tabaku). Bezvýchodiskovosť šamanizmu v čistej podobe sa najjasnejšie prejavila v kultúre dokolumbovskej Ameriky, kde prakticky celé obyvateľstvo bolo spútané reťazou tabakovej závislosti.

2. VÉDICKÁ, rusky povedané ZNACHARSKÁ[224] KULTÚRA, pretože Védy — to sú poznatky, vedomosti, odovzdávané ľuďmi jeden druhému a z pokolenia na pokolenie prevažne negeneticky. Odmieta bylinkové odvary ako systémový prostriedok na osvojenie si človekom inteligentne riadených z vedomej úrovne psychiky rozšírených možností (v porovnaní s bežnou úrovňou davu) správania sa vo Vesmíre, hoci v určitých situáciách ich aj pripúšťa. K ľudskej duši, organizmu, vnútornému svetu jedinca sa vo védach správajú rovnako, ako sa programátor-vlamač (hacker) správa k informačnému systému, vybavenom prostriedkami ochrany proti neoprávnenému prístupu, ktorý on však napriek tomu svojvoľne otvára, aby s ním nakladal vo vlastnom záujme.

Systém cvičení rôzneho zamerania, ktorý sa vo védickej, znacharskej kultúre sformoval počas desiatok tisíc rokov (ak nie miliónov: v nadväznosti vystriedania sa niekoľkých globálnych civilizácií) umožňuje dosiahnuť určité, vopred predvídateľné výsledky v rozšírení možností ľudského správania. Tento typ kultúry plodí hierarchickú organizovanosť obyvateľstva v stabilných civilizáciách; žije, reprodukujúc sa v rôznych formách, naprieč katastrofám — prírodným i štátnym, — ničiacim prakticky všetkých. Indická a Čínska joga, Japonské nindžutsu a tiež mnohé v kresťanskej kultúre Ruska sú viditeľnými prejavmi znacharskej kultúry, založenej na monopole na spoločensky významné vedomosti a neformalizované zručnosti pre úzke skupiny, obnovujúce sa pri zmene generácií prevažne na klanovo-uzavretom princípe.

Na jej autoritu sa odvoláva rádové slobodomurárstvo biblickej (Západnej regionálnej) civilizácie v legendách o ich nástupníctve (zdedení) bývalých výdobytkov Atlantídy. Priama kriminálna mafióznosť (klasická mafia) — to je odmietanie sformovanej znacharsko-magickej kultúry, u ktorej sa v spoločnosti prejavuje nadvláda nositeľov démonického režimu psychiky, všetko-si-dovoľovania typického pre démonizmus, lebo táto mafia nemôže realizovať svoje ambície v legitímnej hierarchii davu a „elít“. Možnosti a výdobytky védickej, znacharskej kultúry sú nesporné, no ona rovnako ako šamanizmus, nie je bezpečná.

Po prvé, všetka literatúra, opisujúca rôzne stránky tejto kultúry, upriamuje osobitnú pozornosť na riziká samovýučby a cvičenia bez vedenia učiteľa-„guru“, ktorý sa na zvolenej ceste už dostal dostatočne ďaleko. Štatistika je svedkom, že takéto varovania sú opodstatnené: mnohí skončili svoj život samovraždou aj ako bláznivý-samoukovia v psychiatrických „liečebniach“, dajúc sa na cestu samouka jogy a mágie; skončili tak preto, lebo okrem ich Tvorcu nemajú N I K O H O iného, kto by ochránil ich duše a vedomie od všetkého toho, čomu svojou amatérčinou umožnili vstup do ich vnútorného sveta, následkom čoho sa stali nevhodnými pre život.