Táto história vzájomných vzťahov — znacharského ezoterizmu pre seba ( uprednostňujúceho videnie sveta trojjednoty matérie-informácie-miery), a exoterizmu pre dav (tisícročia kultivujúceho «Ja-centrické» videnie sveta štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času)— určuje aj miesto scientologickej cirkvi, ktorá hlása videnie sveta „koktailu“ štyroch prvotných rozdielov a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení matéria-energia-priestor-čas, v systéme znacharskej hierarchie súčasnej historickej doby.

Keď biblická a marxistická modifikácia videnie sveta štvorhypostáznosti matérie-ducha-priestoru-času vyčerpala svoje možnosti v spoločnosti s živelne sformovanou organizáciou psychiky, tak vyšší znachari, vypočítavo riadiaci globálny historický proces v priebehu niekoľkých tisícročí, sa rozhodli — s cieľom zvýšenia kvality riadenia na základe davo-„elitárnej“ doktríny — unifikovať organizáciu psychiky davu a obnoviť videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru („koktailu“ z hmoty-ducha-priestoru-času) na tomto psychickom základe v nových formách. Vo výsledku sa tak objavili dve veci:

·      procedúra klírovania, ako spôsob nastolenia jednotnosti organizácie psychiky ovládaného davu a „elít“;

·      systém «Q — MEST», ako nová modifikácia «Ja-centrického» (Qv scientológii predstavuje individualitu subjektu) videnia sveta štvorhypostáznosti matérie-energie-priestoru-času.

Či už L.R. Hubbard o tom všetkom vedel alebo nie, či už jednal z najlepších úprimných pohnútok alebo sa len pretvaroval, vediac o podstate veci, tak bez ohľadu na to všetko, znachari, riadiaci globálnu civilizáciu, vložili Hubbardom vytvorenú dianetiku a scientológiu objektívne na to miesto v matrici možných stavov (v miere života), ktoré je v živote spoločnosti vyhradené nástrojom pre pasenie nepremýšľajúcich a globálne nezainteresovaných „elít“ a davu.

Avšak koránický systém prvotných rozdielov a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení trojjednoty matérie-informácie-miery ako svetonázorová norma je určený pre všetkých bez výnimky, ktorí si prajú ju prijať a osvojiť.

Okrem toho však existuje aj zásadný rozdiel medzi možnosťami videnia sveta trojjednoty v koránickej kultúre Kráľovstva Božieho na Zemi a možnosťami toho istého videnia sveta v ezoterickej kultúre (dostatočne vysoko odstupňovaných zasvätení) znacharstva, ktoré prepadlo démonizmu. Podstata tohto principiálneho rozdielu možností, podstatou toho istého videnia sveta v rôznych kultúrach, je podmienená nasledovným: Ezoterizmus so svojimi hierarchiami zasvätenia spadá pod koránické definície predurčujúce osud:

«Tajný rozhovor pochádza od satana» — súra 58:11. «Kto je nečestnejší než ten, kto utajil pre seba svedectvo Božie?» — súra 2:134.

A tak, ako sa to aj uvádza v súre 8:29, Boh zbavuje znacharstvo, zotrvávajúce v hermetizme a ezoterizme, daru Rozlíšenia v tých situáciách, keď zámery znacharov prekážajú uskutočneniu dobrého Božieho Zámeru. Následkom toho sú všetky hierarchie zasvätení odsúdené zbierať úrodu (nimi) nepredvídateľných plodov svojich činov, ktoré celkovo znehodnocujú dokonca aj tie výsledky, po ktorých túžili a dosiahli ich. Nakoľko je znacharstvo zbavené určitého toku informácií, ktoré je dávané len v Rozlíšení, tak sa v podstate varí vo vlastnej šťave a degraduje v tom zmysle, že svojim informačným stavom zaostáva za časom, predovšetkým za sociálne podmieneným časom. Tí, ktorí sú zbavení daru Rozlíšenia, sú v mnohom svojim správaním identickí s naprogramovanými robotmi, hoci na rozdiel od nich disponujú určitou slobodou, pretože nestratili možnosť prehodnotiť svoju existenciu, svoj život,  na základe každému z nich dostupnej informácie a nimi osvojeného videnia sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, zaisťujúceho vybudovanie mozaiky smerom od Zdroja Vesmíru k sebe samému.

V skutočnosti, pri dnešnom pomere etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, nútiaceho všetkých rozmýšľať a rozširovať oblasť svojej zodpovednosti a starostlivosti až do globálnych rozmerov, znacharská kultúra, v ktorej sa prejavuje panovanie démonického usporiadania psychiky, plne vyčerpala svoje možnosti a nemá žiadnu perspektívu. Dianetika a scientológia, v tej podobe, v akej ostali zanechané L.R. Hubbardom a jeho stúpencami, sa oneskorili približne o storočie (ak nie o dve) práve kvôli tomu, že hoci vyššie znacharstvo biblickej civilizácie aj konalo na základe videnia sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, no bolo Zhora zbavené Rozlíšenia.

Inými slovami, v znacharskej kultúre videnie sveta trojjednoty matérie-informácie-miery nepredvídateľným spôsobom (pre jeho nositeľov) stráca svoju efektívnosť. Avšak v koránickej kultúre videnie sveta trojjednoty zostáva efektívne stále, ak ho nedostatok mravnosti a etickej sebadisciplíny subjektu neodsudzuje na zbavenie (Zhora) daru Rozlíšenia, a to je v Islame — Kráľovstve Božom na Zemi — vždy predvídateľné svedomím: Boh nie je tyran pre svojich verných a hľadajúcich Jeho vôľu; Boh nie je bohom neporiadku, ale sveta.

V aktuálnej knihe je všetko nasledujúce, ako aj všetko predchádzajúce, napísané vychádzajúc z toho, že Rozlíšenie je priamo od Boha a chápanie informácie, získanej v Rozlíšení v dvojkovom kóde «to» — «nie to», prebieha na základe prvotných rozdielov (maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení) trojjednoty matérie-informácie-miery.

14. Sloboda v predurčení

Ako už musí byť jasné z vyššie opísaného, psychika jedinca celkovo a konkrétne proces jeho myslenia disponuje osobitosťami, ktoré sa nedostali do zorného poľa dianetiky a scientológie podľa Hubbarda. Objektívnosť existencie týchto osobitostí, podmieňujúcich celú osobnú psychickú kultúru jedinca, spôsoby jeho vstupu do kolektívnej psychiky spoločnosti a biosféry, i mnoho iného jak v osobnom, tak aj v spoločenskom živote, určuje potrebu pozrieť sa z iného uhla pohľadu predovšetkým na principiálne tézy dianetiky podľa Hubbarda, vzťahujúce sa na súčinnosť analytického a reaktívneho rozumu a podmienenosť správania jedinca jeho ingramovou batožinou.

Ako už bolo skôr poznamenané, slovo «intelekt» je v dianetike synonymom rozumu v zmysle, určenom už skôr uvedenou základnou tézou I:

«I. Rozum prijíma, nastoľuje a rieši problémy, spojené s prežívaním.» — „Dianetika“, str. 401.

V súlade so základnou tézou II, takisto uvedenou v „Dianetike“, rozum, intelekt jedinca sa považuje za systém, pozostávajúci z dvoch komponentov s odlišnou funkciou.

«II. Analytický rozum počíta, opierajúc sa o rozdiely. Reaktívny rozum počíta, opierajúc sa o stotožnenia.»

No rôzna funkčnosť analytického a reaktívneho rozumu má aj druhú stranu. V súlade s názormi dianetiky a scientológie reaktívny rozum:

·      preberá riadenie jedincovho správania tým viac, čím viac stráca svoju funkčnosť «analyzér» (analytický rozum) vplyvom nejakých príčin, nepodmienených ingrammi, ktoré  už v psychike sú (pri formálnom zápise tejto tézy vždy platí rovnica: «aktivita celkového rozumu» =«podiel aktivity reaktívneho rozumu» + «podiel aktivity analytického rozumu»);

·      potláča prácu analytického rozumu tým intenzívnejšie, čím okolnosti (v ktorých sa nachádza jedinec) aktívnejšie restimulujú v psychike už prítomné ingramy, s ktorými operuje reaktívny rozum.

To prvé poukazuje na to, že ten informačný podsystém v psychike jedinca,  ktorý  v dia-

netike a scientológii dostal názov «reaktívny rozum», predstavuje pri pohľade z uhla dostatočne všeobecnej teórie riadenia nástroj havarijného riadenia, spúšťajúci sa v kritických situáciách a skutočne zabezpečujúci prežitie jedinca.