Изменить стиль страницы

[17]      V tejto práci slovo «globálny» (i slová rovnakého slovného základu) treba vo všetkých prípadoch chápať v priamom zmysle tohto slova: vzťahujúci sa k celej planéte Zem ako celku.

[18]      Termín, etymologicky odvodený od „Všetkého+majiteľ/držiteľ“, inými slovami Tvorca a Majiteľ diela. - pozn. prekl.

[19]      Autor knihy v ruskom originály používa variant pre termín „Vesmír“ – „мироздание“, ktorý sa skladá zo slov мир+здание, t.j. Svet + Budova/Stavba/Objekt. Termín teda etymologicky naznačuje, že Vesmír = Stavba Sveta. A žiadna stavba nie je zhlukom náhod, ale zložitý geometrický objekt, opísateľný vzorcami a číslami. Dokonca, aj naše slovenské slovo „Vesmír“ pochádza etymologicky z ruských slov Vesj+Mir (весь+мир), čo znamená „Celý Svet“ – pozn. prekl.

[20]      S výlukou vied, ktoré takisto ako teória riadenia sú jazykom opisu Stavby sveta, takých ako matematika, gramatika a pod., ktorých aparát môže byť použitý k opisu procesov riadenia..

[21]      Proces, t.j. udalosť (v ruštine „сo-бытиe“, teda sú-bytie, koexistencia) v množstve vzájomne vložených procesov -súbytí, ktorých bytie prebieha súhrnne. – pozn. prekl.

[22]      Podrobné vysvetlenie Dostatočne všeobecnej teórie riadenia (DVTR)* sa nachádza v knihe „Voda m

ŕ

tva“, vydanie z r. 1998 (pri nemožnosti sa dostať ku knižnému vydaniu pozri internetovú publikáciu na http://www.vodaspb.ru), a takisto jej jednotlivé vydania z predchádzajúcich rokov.

                (Kapitola 3 „Vody mŕtvej“, podrobne vysvetľujúca DVTR, bola neskôr vydaná ako samostatná práca, doplnená viacerými vysvetlivkami a spresneniami, a takisto rozšírená o dvanásť Príloh. V preklade do slovenčiny ich možno nájsť na www.leva-net.webnode.cz v sekcii KSB.)*

[23]      V zmysle: zoznam (cieľov, stavu, odchýlok), ktorý je zoradený podľa určitých kritérií od najdôležitejšej položky hore, až po najmenej dôležitú dole. – pozn. prekl.

[24]      V najvšeobecnejšom prípade pod termínom «vektor» sa rozumie — nie úsečka so šípkou, ukazujúca smer, ale usporiadaný (t.j. očíslovaný) súpis informácií rôznej kvality. V rámci každej kvality musí byť určená hoc len v nejakom zmysle miera kvality. Vďaka tomu zloženie a odčítavanie vektorov má nejaký zmysel, definovaný pri zostrojení parametrov vektorového priestoru. Práve preto nie je vektor cieľov smerovou cestnou značkou «tadeto», hoci zmysel takejto cestnej značky je i blízky pochopeniu «vektora cieľov riadenia».

[25]      V ruskom origináli je použité etymologické rozčlenenie a úprava slova riadenie – „упрaвлeниe“ na „упрa-вoлe-ниe“, t.j. v doslovnom preklade riadenie podľa vôle, riadenie, ako to chceme, čiže upriamenie pozornosti čitateľa, že riadenie je v podstate realizáciou vôle, želania niekoho. – pozn. prekl.

[26]       Väčšinou pri taktických manévroch. A v konkrétnom príklade s loďou: parameter „zanášanie“ rozširuje vektor riadiaceho vplyvu v tom prípade, ak sa zmena kurzu lode realizuje v blízkosti pobrežia počas silného vetra a hrozí, že silným zanášaním môže loď uviaznuť alebo stroskotať. – pozn. prekl.

[27]      Číslo od 0 do 1, v podstate sa javiace ohodnotením objektívne možného, mierou neurčitostí; alebo komu sa viac páči v každodennom živote – ohodnotením nádeje na „garanciu“ v pásme od 0 % do 100 %.

[28]      Kádre riešia všetko.

[29]      Pozri „Voda m

ŕ

tva“ vo vydaní z roku 1998, Časť II a takisto špeciálnu literatúru (vo „Vode m

ŕ

tvej“ v Časti II, konkrétne Kapitola 3, alebo v samostatne publikovanej DVTR Kapitola 14 – obe v slovenskom preklade k stiahnutiu na www.leva-net.webnode.cz)*.

[30]      V r.j. „Благочестие“ (BlagoČestie), hoci sa toto slovo zvykne prekladať ako zbožnosť, religiozita, no v skutočnosti je to len jeden z významových odtieňov tohto slova. „Zbožnosť“ má svoj vlastný ekvivalent v r.j. „набожность“ (Nabožnosť), ale „blagočestie“, ktoré sa skladá zo slov dobro+česť, naznačuje že ide o význam „ctiť si dobro“, a je blízke slovu „pravednosť“, čo znamená „žiť v súlade s pravdou“ (nielen „spravodlivosť“, či „svätosť“, ako býva prekladané). – pozn. prekl.

[31]      K. Prutkov „Plody premýšľania. Myšlienky a aforizmy“, 157.

[32]      Ruskojazyčnému čitateľovi je dnes Korán dostupný v prekladoch G.S. Sablukova (druhá polovica XIX. storočia), I.J. Kračkovského(prvá polovica ХХ. storočia), M.-N.O.Osmanova, V.Porochovej (dva posledné boli publikované v 90-tych rokoch XX. storočia.), z ktorých každý má svoje zvláštnosti, ktorých porovnávacie študovanie pomáha lepšie pochopiť i prekladateľov, i ten text, ktorého zmysel sa každý z nich snažil priniesť čitateľovi, neovládajúcemu arabský jazyk.

(Pre slovenského čitateľa je k dispozícii preklad Koránu od

Abdulwahaba Al Sbenatyho zo za

č

iatku XXI. storo

č

ia. Ten je doplnený o vysvetlivky a výklady, odrá

ž

ajúce chápanie zmyslu pôvodných textov prekladate

ľ

om, a preto nech sa k nim

čitateľ stavia triezvo a posudzuje zmysel textov Súr/Kapitol vlastným rozumom.

)*

[33]      Nech otcovia-hierarchovia sami odpovedia na otázku, ako s nimi nakladať v budúcnosti: ako so zločincami, alebo ako s duševne chorými?

[34]      Uvedený Symbol viery je prekladom staroruského textu, verzia je foneticky veľmi blízka Cirkevnoslovanskému zneniu. V našich krajinách je známe ako Nicejsko-carihradské vyznanie viery s trocha pozmenenou štylistikou, ale rovnakým zmyslom (Hoci uvádza že Duch vychádza i zo Syna). Rôzne verzie si možno porovnať napríklad tu:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nicejsko-carihradsk%C3%A9_vyznanie_viery – pozn. prekl.

[35]      «Omen» - latinsky «S Bohom». «A» alebo «O» - variácie výslovnosti a prepisu.

[36]      Sloveso – doslovný preklad ruského slovesa „благовествуется“ (BlagoVestvujetSja). – pozn. prekl.

[37]      To isté sa týka aj všetkých ostatných veľkých „kresťanských“ cirkví aj s celou ich hierarchiou v celom svete, ktorých hlavnou snahou a cieľom nie je obnovenie Harmónie na Zemi v súlade s Dobrou Zvesťou Ježiša Krista, ale rozširovanie a udržiavanie totalitnej moci a vplyvu vo svetskej sfére. Celá ich „zbožnosť“ a skrývanie sa za Kristov kríž je len pláštikom na prikrytie ich skutočných záujmov pred pasenými ovečkami a zvyškom obyvateľstva Zeme. V kontexte udalostí vojen posledných rokov na Blízkom východe a barbarského ISIL-ovského ničenia pamiatok starovekých civilizácií a pogromov na pôvodné kresťanské komunity v danom regióne (o ktorých sa vyjadril v závere roka 2015, po príchode sýrskych kresťanov na Slovensko po oboznámení sa z ich vierou, slovenský katolícky kňaz, že ich viera – kresťanstvo je v mnohom odlišné nášmu (ozaj nášmu?)) je nanajvýš aktuálna otázka, čo také skrývajú tieto pamiatky a nositeľmi akého učenia sú tamojšie kresťanské komunity, že sú rukami ISIL-u ničené/í, a prečo sú v takom obmedzenom množstve tamojší kresťania prijímaní do Európy, najmä tej Západnej. Kto sa čoho bojí, Kto sa nimi cíti ohrozený? - dopl. prekl.