Изменить стиль страницы

To znamená, že dovedenie klírovania do úplného vyprázdnenia ingramovej banky jedinca sa nesmie stať jediným cieľom ani v jednej etape jeho života. Všeobecné klírovanie, alebo klírovanie vládnucej „elity“, spolupracovníkov špeciálnych a tajných služieb, i druhých orgánov štátnej moci sa nesmie stať cieľom spoločenského rozvoja.

Na druhej strane, nakoľko vzájomná dobroprajná debata dvoch ľudí o vlastných ťažkostiach a problémoch môže spôsobiť uvoľnenie ingramovej banky jedného z nich alebo oboch, tak klírovanie (aspoň vo forme ako je opísané v knihe L.R. Hubbarda „Dianetika“[240]) len prevádza tento proces z úrovne osobných neformálnych návykov na úroveň teoreticky popísanej metódy pomoci riešenia psychicky podmienených problémov.

Preto reálne by zákaz procedúry klírovania v spoločnosti nebol vhodný. Vo väčšine prípadov je každý schopný rozhodnúť sa sám, či sú ingramové napadnutia jeho psychiky kritické, následkom čoho sa musí uchýliť k cielenému klírovaniu, a či zverí túto procedúru scientologickej cirkvi, alebo radšej posúdi podstatu tohto problému s človekom ktorému  dôveruje; výnimku z tohto všeobecného pravidla tvoria zločinci a psychopati, kde otázku o povinnom klírovaní každého z nich musí riešiť štátna moc v spoločnosti, v súlade s koncepciou spoločenského zriadenia. Pritom si treba byť vedomý toho, že najlepším audítorom je Hospodin Boh.

Avšak samotná scientologická cirkev, nie ako štruktúra s rozpisom funkcií, ale ako množina konkrétnych ľudí, ktorí sa v živote stretli s dianetikou a scientológiou podľa L.R. Hubbarda a rozumejú podstate veci, sú povinní, (оpierajúc sa o svoj «аnalyzér», ktorému už ingramy nestoja v ceste) vypracovať zmysluplný postoj k tomu, čo presahuje hranice dianetiky a scientológie podľa L.R. Hubbarda.

To sa týka jednak toho, čo sme už objasnili v tejto práci z pozície koránického fundamentalizmu, ale aj toho, čo sa objektívne vyskytuje v živote našej civilizácie, ale z rôznych príčin sa nedostalo do nášho objasnenia otázky o objektívnej psychickej norme pre jedincov, spoločenstvá a spôsoboch jej dosiahnutia.

27. júla – 23. novembra 1998

(počíta sa s pokračovaním)

Opravy a spresnenia

25. február 2008

[1]        Uvedený © Copyright pri publikácii knihy neodstraňovať, lebo v texte sa nachádza naň odkaz. V prípade potreby možno za neho umiestniť ešte jeden © Copyright vydavateľa. TÚTO POZNÁMKU PRI PUBLIKÁCII ODSTRÁNIŤ.

[2]        «Od teraz Kráľovstvo Božie sa zvestuje a KAŽDÝ ÚSILÍM (nami zvýraznené pri citovaní) do neho vchádza.» — Evanjelium podľa Lukáša. 16:16. Okrem toho treba mať na zreteli, že Kráľovstvo Nebeské je len časť Kráľovstva Božieho.

[3]        «Po sebe filológovia idú, /Druh druha režú i druh druha hubia /a chórom o svojich víťazstvách trúbia.» — A.S.Puškin «Domček v Kolomne». (Stavba vôkol mňa...)*

[4]        Skrátka hovoria, že svätyne predchádzajúcich kultov boli v nových vieroukách vyhlásené za satanizmus..

[5]        „Тринадцатилистники“

[6]        Ako sa hovorí v citovanom odseku, A. Crowley (rodený ako Edward Alexander Crowley, 12.10.1985 – 1.12.1947)* - jeden zo zakladateľov súčasných satanistických kultov v USA.

[7]        V.G. Belinskij dal nasledujúcu definíciu davu: «Zhromaždenie ľudí, ktoré žije podľa tradícií a rozhoduje sa podľa autorít.» Inými slovami, dav a každý jej predstaviteľ – tlupár – žijú podľa hotových receptov, nezaťažujúc sa duševnou činnosťou jak vo vzťahu k svojim osobným problémom, tak aj vo vzťahu k riešeniu problémov spoločenských skupín, národa, iných národov, ľudstva celkovo.

Na druhej strane uzbecký básnik a mysliteľ A. Navoi (1441 — 1501) vyriekol: «Ak ty si človekom, tak nenazývaj človekom toho, kto sa nestará o osud svojho národa».

To jest tlupár nie je človekom, no v dnešné dni ani výrok A. Navoi sa nesmie ohraničovať starosťou o osud výlučne svojho národa: človek sa musí nevyhnutne dobrotivo starať aj o osudy všetkých národov bez výnimky, a tiež o mnoho iného.

Pamätajúc si povedané v tejto poznámke, práve takto treba chápať termín «dav - tlupa», mnohokrát sa opakujúce v nasledujúcom texte tejto knihy.

[8]        Priznaním, že L.N.Tolstoj bol nositeľom skutočných právd, ktoré pravoslávna cirkev odvrhla, keď exkomunikovala L.N.Tolstého, otec Alexij usvedčuje hierarchiu, ktorej sám slúži, z prenasledovania pravdy. Pýtame sa: Komu je potrebná hierarchia prenasledovateľov pravdy?

[9]        Z fr. «Narko»+«Non» = narkotikám nie!

[10]      «Krimi»+«Non» = zločinu nie!

[11]      Chirurgické oddelenie pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Konkrétne sa používa ako jeden z prostriedkov „liečenia“ bolestivých epilepsií. Lobotómia anatomicky znižuje jedinca, ktorý sa jej podrobí, na úroveň telesného usporiadania rýb, u ktorých je pravá a ľavá hemisféra mozgu oddelená a pracujú nezávisle na sebe, každá disponuje svojou pamäťou a návykmi. Pritom zosúlaďovanie práce pravej a ľavej hemisféry má u rýb i jedincov po lobotómii vonkajší charakter, v základom ktorého leží podmienka jednotvárnosti informácie, postupujúcej do každej z hemisfér zo zmyslových orgánov v prirodzených podmienkach. Zdravému človeku, na rozdiel od rýb a jedincov po lobotómii, je vlastná schopnosť aj vnútorného zosúladenia práce hemisfér, ktorá môže byť podriadená aj jeho vedomej vôli.

[12]      20. novembra 1998 televízia odvysielala, že novosibírski medici vypracovali procedúru oslobodenia narkomanov od chemicky podmienenej náklonnosti k drogám, založenú na zohriatí ich tela vo vodnom kúpeli na teplotu 42o — 43o С. Vďaka špecifikám procedúry sa krv nezráža, hoci teplota v procedúre presahuje teplotu zrážania sa krvi v prirodzených podmienkach. Pod vplyvom vysokej teploty sa chemické zlúčeniny, vyvolávajúce drogovú závislosť, intenzívne vylučujú z mozgového tkaniva a následne z organizmu. Chemická závislosť na drogách mizne v dôsledku očisty organizmu termickou procedúrou. A sauna, používaná v programe „Narkonon“ — to je tiež termická procedúra, pričom na rozdiel od procedúry novosibírskych medikov, táto nevyžaduje celkovú narkózu pacienta, veľmi škodlivú z pohľadu dianetiky, o čom budeme hovoriť neskôr.

[13]      „Nové noviny“ - “Нoвaя гaзeтa”, № 25 (497) 29. júna — 5. júla 1998 „Cirkev diktuje svoju vôľu štátu“.

[14]      Citát z rubriky «Odpovedá tatko» v „Pravoslávnej prílohe“ № 8 zo 7. júna 1997 jedných z regionálnych novín Ruska.

[15]      (t.j. rozumom možno spoznávať nielen vonkajšiu formu, ale aj ciele a predurčenie skúmaného objektu*) K.Prutkov. „Plody zamyslenia sa, nezahrnuté do zbierky diel Kozmu Prutkova. Myšlienky a aforizmy“, 89.

[16]      „recenzia“ – odborný posudok, zhodnotenie daného diela, práce… - pozn. prekl.